Tiež poznám takých polsiedmových mimožemšťanov. Ešte prácu by som ako tak ospravedlnila, ale v kostoloch na omši, ide si to pľúca vyrvať z tela, ale musí tam byť. Na toto som zlá, priznávam.
Ja som asi taký pacient, že aj by som, aby si ma niekto všimol, ale nikto si ma akosi nevšíma. 
Veď mohol by ktosi prísť aj pomojkať , aj vankúš napraviť, aj periny prezliecť, aj pižamo druhé doniesť, ale jaksi-taksi...akosi nič.
Ale to už sú 40-tky teploty.
Inak fungujem rovnako, či zdravá - či chorá.
A občas sa osvietim myšlienkou, že nenahraditeľných sú plné cintoríny, ale to mi je tak na dve veci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skor mam automaticku brzdu. ked sa stretneme s babami a zacnu riesit ktora mala kedy a aky kolaps 
akurat mam cerstvy zazitok, v sobotu rano som skoncila s placom! ja "stara krava" na pohotovosti s bolestivym ramenom. Lekar mi dal taku silnu oblbovacku, ze mi vystacila na dva dni 
no vies, ked telo si povie, co potrebuje. Neviem sa silit, ked "cela Maria" krici, dnes nie, a ak neposluchnem tak mi to bude hust cely tyzden. 
Buď som zdravá alebo chorá. Keď som chorá, tak ležím, lebo keď ochoriem, tak poriadne, nech to stojí za to. Treba povedať, že som 2 roky (odkedy som zmenila prácu) chorá nebola. Ak nerátam boľavý chrbát a vyvrtnutý členok. A chorých kolegov vyháňam domov, nech nešíria bacilov.
A ci vobec?
Kategorii mame mnoho.
Od nenahraditelnych - ja nie som chora/chory,
cez salamistov - tento tyzden ostavam doma
a aj hypochondrov - dnes k jednemu specialistovi, zajtra k inemu a ak nic nenajdu beriem si dovolenku.
Nie, nechcem nikoho urazit, ati privelmi zlahcovat, no ale nevytacaju nas?!
Kludne sa priznam, ja nemam problem postazovat a sa aj NEROBIT NIC. Ved ak naraz pohnem tymito dvomi prstami a este k tomu tymto tretim, tak mi bude nedobre az do vecera. Toto ja mam riskovat? Nie, nemam zle svedomie, ak niekto demonstrativne s cervenym nosom a ledva otvorenymi ocami natahuje v sobotu rano cizmy a zahradne rukavice a ... pre mna je, on ci ona, za najvacsieho kona. Nie najsilnejsieho. Proste najvacsieho. Ja hoc aj kazdeho jedneho pekne upozornim, ze mi nie je dobre. A ze moze byt aj horsie. Nechaj ma tak.
Ano, pofrflete, ze niektore prace nepockaju. Ale coby! Uz vam nejaka utiekla? Pre mna je extrem clovek, ktory sa tvari ako nezmar. Nie ti hyperaktivni a radioaktivni, ale len ti, co sa tak tvaria. Nepostazuju sa. Ponuknu sa, neporotestuju a potom ked pride vytuzena nedela, odlezia to v jednej polohe. Ani si nepopytaju ranajky. Ak nevladzu vstat, tak nejedia. Alebo so salom tuho omotanym okolo krku nastupia v pondelok na pol siedmu do prace. Ved oni vzdy chodia na pol siedmu! No mimozemstania. Vobec takemu nerozumiem.
Priznam sa, ze som dost neempaticka a ak je niekto chory, musi si popytat co chce. Ze ti hlava ide prasknut? A teraz co? Tabletku, caj, ci porozpravat alebo nechat tak? Pomoc. Ved vrav. Nenechavaj ma v tej bezradnosti. Klopim usi, dost dlho mi trvalo, kym som prisla na to, ze dieta je citlive na cestovanie. Moje dieta, lanovky, kolotoce, jaskyne a tury ... a predsa. Pravda je, ze taka cesta do B. Stiavnice sice rozhadze aj mna a to sa drzim volantu ... a do Detvy dva horske priechody a ani kilometer dialnice, vacsi zaberak ... ale uz na ne mame aspon homeopatika. A trochu poucenejsiu mamu. Ked nejde vysvetlit, treba demonstrovat (ze boli brusko a toci sa hlava ...), vsakze ...
Ako ste na tom vy? Ste dobri pacienti?