S akými duchárskymi praktikami ste sa stretli?

...nuz...mna kedysi davno...ucil jeden clovek vestit...z ruky a z kavy.....bola som mlada...nebol problem. Nieco bolo o machrovani..... ciary na ruke su citatelne aj symboly po kave...pamatam si to ako dnes...lava ruka - ruka od srdca.... az kym mi do cesty neprislo mlade dievca, ktore malo kratku ciaru zivota...nie pretatu...kratku...kratucku....a v ociach a slovach vela snov o buducnosti a manzelstve a detoch....
...mala som 15 rokov, ona trochu starsia...divala som sa jej do oci a klamala som ako nikdy. Neuniesla som to bremeno pravdy, ktorou mala ist.... je tomu 15 rokov a nikdy, nikdy som nikomu necitala z ruky....ale take malinke tajomstvo mam, ze som neodolala a pred vianocami 2008 som si prestudovala ruku mojej malinkej...len tak...zacalo to necielene...pri mazleni, az som sa pristihla, ze citam, premyslam....

...od duchov ma napadlo vestenie....ma to suvis?.... kedysi v tej ere sme vyvolavali ducha..., ale pomocou tabulky , putujucej sviecky...pisem to dost strucne a nadnesenie, ale ked sa vyvalia okna...a vsade mate chlad..., tak asi cosi... bolo....teraz mozno, nieco ak prejde, taky zavan a dotyk...lahky ako vanok... odvtedy ma vsetky experimenty presli...
hlavne kvoli tomu, ze neviem predvidat nasledky...

Známa raz veštila:čaká vás veľké nešťastie...
Chvíľu na to prišiel tej pani manžel zúfalý že sa im pri nehode zabil syn.Odvtedy známa neveští.
Ale pozerávam občas v telke na zone reality o vyháňaní duchov zo strých domov.

Aaaa, fajn témička! Potešila sa si ma Filipka. Čítanie z ruky - s tým mám skôr humornú skúsenosť. Zažila som to niekoľkokrát, vždy to bolo skôr žartom ako vážne - proste nie že by som ja išla za niekým, ale ocitla som sa v spoločnosti, kde sa z ruky čítalo. Z môjho pohľadu najvieryhodnejší pokus mi však veštil, že sa so mnou môj prvý manžel rozvedie, lebo nebudem môcť mať deti - a dnes mám tri vlastné a jedno ktoré prišlo s manželom
Zrkadlo a to čo je možné v ňom vidieť - to už je asi vážnejšia vec - keďže väčšina tých "zvykových" vecí má nejaký reálny základ, tak z pohľadu dnešného stavu poznania a vedomostí si dokážem predstaviť, že napríklad zakrývanie zrkadiel v dome, kde niekto zomrel malo svoj zmysel. Sama som nemala taký zážitok, ako opisuje Lydush, ale o podobných veciach mi rozprávala moja babka a mama - dedko totiž zomrel náhle, nečakane a bez rozlúčky (po vojne chlapov z dediny vyhnali "odmínovávať") a chodil sa potom "lúčiť" ešte dosť dlho.
Tretí zážitok - možno nie tak celkom "duchársky" - mám z návštevy "prútikára" u nás doma - pred 16 rokmi (oops, už to vlastne bude o pár dní 17) rokmi, dva dni pred narodením môjho syna. Bol u nás hlavne kvôli geopatogénnym zónam, ale mali sme tu aj kamaráta so ženou, ktorí nemohli mať deti. Dosť ma vtedy prekvapilo keď mi kázal zapnúť oheň na sporáku, prechádzal rukami okolo chrbtice tej dámy a potom si ich akoby umýval nad tým ohňom a okolo rúk mu horeli modré plamienky. Kontrolujúc postele povedal pri našej manželskej, že ten kto leží na tejto strane, má problém s nohami - a skutočne, muž zväčša ráno, kým sa rozhýbal nedokázal zísť dole po schodoch bez toho, aby sa držal zábradlia. Po narodení syna sme si vymenili miesta (na jeho strane som mohla mať postieľku) a do týždňa som začala mať tie problémy ja - a on bol fit!

s duchmi mám skúsenosť z mojich mladých čias ( nie že by som sa cítila stará ), mala som tak do 20 a vyvolávali sme ich nasledovným spôsobom:
na stole sa do kruhu rozmiestnili všetky písmená abecedy a základné číslice. Dvaja sme položili prsty na prevrátený pohár hore dnom do ktorého sme predtým fúkli a nejakou formulkou volali ducha ( nikdy nie nejakého konkrétneho ). Zo začiatku to bolo veľmi diskutabilné kto pohárom hýbal, neskôr však odpovede prichádzali tak rýchlo, že nám pohár vyslovene utekal spod rúk. Do dnes si pamätám na "ducha" ktorý sa nám predstavil: dievčatko Lenka Manfrédová ( nepravdepodobné meno, však?), vraj žila v Košiciach a zomrela ako 8 ročná. Určitý čas sme mali v úmysle zistiť či niekto taký naozaj žil, ale potom sme to nechali tak. S ňou sme komunikovali často a dnes naozaj neviem čo to boli v skutočnosti za energie čo pohárom hýbali. Som si ale 100% istá že žiadna z nás nepodvádzala. Boli sme dve fanatičky čo sme si s tým nedali pokoj... Odpovede sme sa nie vždy dočkali takej akú by sme chceli počuť. Raz nám ale dotyčná na záver povedala, že jej nemáme všetko veriť, že si robí z nás srandu. Tak neviem...
Nezabudnem keď som sa v prvom ročníku na VŠ pýtala, či školu dokončím. A ona že nie, lebo som veľmi lenivá. To ma vystrašilo a ešte raz som sa opýtala či sa mi to nepodarí ani keby som sa veľmi snažila. Ona na to že áno, ale naozaj by som sa musela snažiť a že tomu neverí. Tú školu som dokončila, ale keďže som bola naozaj veľmi-preveľmi lenivá, opakovanie ročníka ma neobišlo a moje štúdium trvalo dlhšie ako je zvyčajné. Dá sa povedať že som získala diplom aj s pomocou šťastia. Ale to nakoniec veľa študentov pozná ( zvlášť na technike...)
Na duchov inak verím, aj keď v tom mojom prípade naozaj neviem čo bolo hybnou silou.
Dnes už to neskúšam, nebojím sa, ale už ma to ani neláka.

ja som si tiez uzila "duchovno" a to som ani nehladala 'aj v Anglicku a dokonca aj tu vo fr) ale mam muza ten zdedil schopnost "citit duchovno?!" ci co a dokonca aj pri podani ruky vyciti nieco negativne, co sa dotycnemu stane, lenze to nerozvijal a ani nechce, ale uz sa mu vela krat jeho tusenie potvrdilo pride to samo od seba, nie vzdy a nie stale
raz sme na strednej skole "vyvolavali" duchov a poviem vam, ze to nebolo nic prijemne a navyse moj stryko mi tvrdi, ze so mnou "niekto" chodi ale beriem to s rezervou

Ja mám tiež jeden zážitok s duchom mojej mamičky.Bolo to rok po jej smrti na štedrý večer.Večerali sme ja manžel a naše štyri deti mali sme zapnuté radio a počúvali nejakú hudbu.Zrazu začal na chodbe štekať náš psík ktorý nám vždy takto hlásil návštevu.Bolo nám to čudné,že práve na štedrý večer k nám niekto ide.Mladšia dcérka utekala pozrieť kto prišiel,ale nikto tam nebol.Ja som sedela najbližšie k dverám miestnosti a zacítila som taký vánok a také šťuchnutie do pleca ako keď niekto vedľa vás prejde.Mali sme rádio čo tam bola taká palička čo ukazovala ladenie rádia podľa toho ako ste točili koliečkom a hľadali stanice.A zrazu sa začalo ladiť radio hoci nikto pri ňom nebol tá palička sa posúvala a my sme sedeli a pozerali sa čo sa deje.Namiesto hudby sa z rádia ozvala modlidba.Nikto sme to nechápali a len sme na seba pozerali.Neveríme veľmi na duchov,ale nič iné nás nenapadlo len to, že prišiel duch mojej mamičky.

citujem lydushu: "Ludia, ktori naozaj nieco vedia, nie su dostupni kazdemu...skor ako potrebujete ich pomoc, sami si najdu k vam cestu..." - nieco podobne sa mi stalo, asi pred 13-14 rokmi, ma cestou z prace na autobus zastavila v obci, kde pracujem pani a povedala mi nieco, comu som rozumela, ale ABSOLUTNE som nerozumela tomu, preco mi to hovori - nikdy predtym sme sa nepoznali. Spomenula nieco v suvislosti s s tym, co sa mi kedysi stalo a strachom, ktory s tym suvisel, ohladom zdravotneho stavu. Pozvala ma na navstevu. Nezmohla som sa na slovo a ona odisla. Na tu navstevu som nikdy nesla. Neskor som sa dozvedela, ze je to miestna vestica, celkom uznavana, vydala aj nejaku knihu.
Na VS sme vyvolavali duchov takym sposobom, aky spomina Ammalka. Bolo to obdobie, kedy som potrebovala odpovede na mnoho otazok - v podstate som ich aj tak nedostala. Dnes to patri k mojim spomienkam, povazujem to za mladicku nerozvaznost a uz by som sa na to asi nenechala ukecat.(vtedy ma velmi ukecavat nemuseli ).
Eva

www.ribisska.sk xixi, ja som si na prvy pohlad prečítala Kucharske praktiky... hihihi

ja som čítala Bretislava Kafku aj rozne knihy o hypnoze a o aure a ezoterike .Nechcela som sa to naučiť a praktizovať na ludoch bola to len zvedavosť čo ma k tomu viedla.Myslím si že sú medzi nami ludia ktorí majú nejake schopnosti ale neverím že ludia ktory maju za sebou niekolko týždnový kurz sa možu stať veštcami a možu pomahať ludom . Podla mna su to len ludia ktorí sa naučia ako manipulovať a ovladať ludí tak aby im verili. Mnohým ludom takyto takzvaný veštci dokažu aj zničiť život a je im to jedno hlavne že zarabaju na ludskej dôverčivosti. Napriklad niečo ako šiesty zmysel má vela ludí len to nejako nevnímajú mne sa vela krat stane že to čo poviem aleo na to myslím sa tak aj stane ale to je len tušenie alebo ten šiesty zmysel.Určite sa každemu stalo take niečo že napr. mal niekam cestovať ale nemal z toho dobrý pocit alebo mal strach čo inokedy nemal a to sa stava aj mne ked mame niekam isť tak niekedy ani nad tým nerozmyšlam že by sa mohlo niečo stať ale niekedy už ked sadam do auta citim že to nebude všetko ok a už sa to aj bojim vysloviť nahlas lebo ten zly pocit a zle tušenie sa vždy na 90% naplnilo vždy sa niečo stalo. Šiesty zmysel má každý z nás len niekto si to uvedumoje viac a niekto menej.Mne sa veľmi často aj sníva ale neverím snom no ale vždy ked v rodine ,alebo niekto známy ,zomrel som mala sen o tom dotyčnom alebo stalo sa mi aj to že sa mi zastavili hodinky presne v hodinu smrti mužovej babky ja som ju opatrovala a akoby sa so mnou tým rozlučila. Týmto len chcem povedať že verím že je niečo medzi nebom a zemou.

Napíšem vám ešte jednu prihodu síce so napísala že snom neverím teda aspom podla snarov ale podla pocitov viem ktorý sen je pre mna doležitý lebo vyklad snov podla snara je podla mna nezmysel .Stalo sa mi to že zomrela druha mužova babka ktoru som tiež doopatrovala a ktora mna nemala moc rada lebo zbožnovala mojho manžela a tam že som si ho ja vzala som sa stala votrelkynou a myslela si že som jej ukradla milovaneho vnuka.Ked zomrela mala som strašne sny stale ma v snoch nahanala a strašila a ja som sa zobudzala spotena a vystrasena uprostred noci až v jednu noc sa mi prisnil sen že som bola na cintorine a priniesla som jej na hrob dva sklenene kryty na sviečky zabalene v novinovom papiery ona sedela na hrobe a povedala mi že zavolaj všetkých živu ste ma pochovali a do dnešneho dna neviem čo znamenali jej slova ale na druhy den som bola v obchode a v regáli som zbadala presne take iste dva sklenne kryty na sviečky ako v sne tak som zavolala pradavačku a spytala som sa či ich nemaju viac ona že len tie dva že sú posledne tak som ich hned aj kupila a na moje prekvapenie mi ich predavačka zabalila do novinoveho papiera.Vtedy mi viac nebolo treba šla som hned na cintorín a dala ich babke na hrob a odvtedy sa mi s nou nesnivalo.Neviem čo to malo znamenať ale viem že na toto čo sa mi stalo veru nikdy nezabudnem.

no so snami mám aj ja svoje skúsenosti a súhlasím s meduljenou, že je dôležitý ten pocit zo sna a nie výklad zo snára. Obyčajne človek po prebudení vie, čo asi znamenal. Teda ja určite. A niekedy sa dopátram pravdy až o niekoľko rokov. Napríklad som v sne videla asi o 5 rokov skôr budovy a udalosti, ktoré sa stali. V tom čase tie budovy vôbec nestáli, ani neboli v plánoch, o ktorých by som ja vedela.
ale chcela som k tým duchom. Mne sa stalo zopárkrát, že sa prišiel zomrelý so mnou, alebo niekoým z rodiny rozlúčiť. Osobne však na pohrebe mojej mamy, keď som už nevládala plakať som sa otupene pozerala na vyzdobený vianočný stromček (práve dnes je výročie) pri truhle v dome smútku, používanom aj ako kostol, a v tom som zbadala malý pohyb ozdoby a počula niekde v podvedomí mamin hlas - neplačte, mne je už dobre. Ostatne toto boli aj posledné slová mojej svokry, ktorá odpadla, potom sa na krátko prebrala a zomrela. Tak neviem, či to bol pud sebazáchovy mojho organizmu, alebo skutočnosť. V každom prípade to pomohlo. Ale rozlúčiť sa s mamou a zmieriť sa s jej smrťou mi pomohol až čas a veci, o ktorých som si myslela, že sú splatením dlhu voči nej.

A ešte som si spomenula na jeden príbeh. Nestal sa mne, ale veľa sa v mojom vtedajšom bydlisku o ňom hovorilo. Mladej asi 25 ročnej žene zomrel dedko. Veľmi boli na seba citovo naviazaní a tak nečudo, že sa jej s ním stále snívalo. Lenže ju v tom sne volal k sebe. Ona sa vyhovárala, že nemôže, že má predsa malého dvojročného syna. Samozrejme, že jej to nepridávalo na psychickej pohode a tak nečudo, že pri ceste autom mala nehodu. Takú šťastnú, že železná tyč, do ktorej narazila ju v aute minula len o centimetre - šťastie v nešťastí - poviete si, lenže s ňou o pár dní neskôr spadol výťah. Nie z vysoka, nič sa nikomu nestalo, ale varovanie to bolo. A keď sny neprestávali a ona sa stále vyhovárala na syna skončilo sa to tak, že chlapec pri hre na dvore, ako je to zvykom na dedine vybehol z dvora a skončil v rieke. Našťastie išli okolo ľudia a zachárnili ho pred utopením. To už bola posledná kvapka a milá pani vyhľadala nejakého kňaza, ktorý jej od ducha nespokojného dedka pomohol. No poviem Vám, nechcela by som mať takého milujúceho príbuzného.

A zase sa pridám, pokladáte za duchárske praktiky aj "čarovanie" s lístkami na luciu, štedrovečerné, či kostolné - želaj si a zanechaj mincu želanie sa splní? Mne mnohé z toho vyšlo. Napríklad v rodine boli dosť zlé a napäté vzťahy a zhodou okolností som sa ocitla v jednom kostole po prvýkrát a želala si ich vyriešiť. Podarilo sa.
Alebo také feng šuej - možno blbosť, ale tiež som ním vyriešila jednu zamotanú situáciu vo vzťahoch. ŽIvot prináša rôzne situácie a nevedno, čo ich vyrieši. Ja som presvedčená, že podvedomie. Keď proste niečo chceme - naozaj to dostaneme. Hovorí sa že nič nie je náhoda - a ja tomu verím - vraj každý, koho stretneme, pomôžeme, čokoľvek povieme, alebo sa len tak na seba pozrieme - je niekto kto nám, alebo my jemu máme pomôcť - dať nejakú informáciu, odpoveď na otázku...
Ako vy?
Ozaj nechcete náhodou v živote niečo pekné? Tak si to želajte, ktohovie, čo a ako to splní. Potom sa ozvite. Ja pracujem na niečom a pevne verím, že to vyjde. Som na dobrej ceste a dúfam, že dôjdem až do cieľa.