Najsilnejší zážitok

Evi,asi ťa sklamem aj ja ,ale v mojom živote bolo najsilnejším zážitkom tiež narodenie syna .Myslím si že pre každú matku /teda väčšinou / je to zázrak,priviesť na svet dieťatko - v tomto je príroda zázračná,od splodenia,vynosenia až pôrod je to pre nás /ženy/ nezabudnutelný a jedinečný zážitok - a pre mna ním zostane určite až do konca života ...

Medzi moje najsilnejšie zážitky,na ktoré som si ako prvé spomenula,boli tiež tie,ktoré sú negatívne,kedy odišli z môjho života ľudia,ktorých som milovala,zbožňovala a dúfala,že zostanú v ňom stále...
Tiež tam patria chvíle,kedy sa narodili moji chlapci,ale aj okamih,na ktorý nikdy nezabudnem,kedy som zistila,že môj už teraz manžel,ale vtedy len "taký obyčajný kolega",že ma úplne normálne balí,že ma ľúbi a všetko to čo robí,nie je "len tak".
A teraz som si spomenula na jeden krásny zážitok z pondelka.Náš Maťko (7r.) prišiel zo školy,rozprával mi zážitky,ako sa rozprávali s pani učiteľkou o prázdninách,Vianociach,darčekoch a zrazu mi vraví:Mami,moji spolužiaci vôbec nedostali hračky pod stromček,len notebooky,MP3,mobily...niektorí dospelí,nemajú žiadnu fantáziu
Tak táto veta,sa mi určite vryje do pamäte a budem určite často na ňu spomínať

Ja by som medzi silné zážitky v svojom živote rozhodne zaradila mnohé z tých, ktoré súvisia s cestovaním, turistikou, prírodou.
Moju prvú dovolenku pri mori si síce až tak intenzívne nepamätám sama, ale pamätám si rozprávanie mojej mamy o tomto zážitku (aj pre ňu to bolo prvé stretnutie s morom) - ako sme tri dni a tri noci cestovali vlakom do Rumunska a keď sme sa blížili k poslednej zákrute, do reproduktorov vo vlaku pustili "Deti z Pirea" http://www.youtube.com/watch?v=JLo72XXBr0Q a v tom sa odkryl výhľad na spenenú morskú hladinu - no ja musím priznať - mne sa dodnes deň pri tomto okamihu ježia chlpy od nadšenia - a to som už bola pri mori nespočetne veľa krát.
Druhý taký intenzívny prírodný zážitok mám spojený s tatranskou prírodou - keď mal (inak práve od dnes oficiálne dospelý) synátor necelý rok a išli sme na sviatky na chatu, dorazili sme už za tmy, mrzlo, až kosti pršťali a teda zákonite bola absolútne jasná obloha. K tomu sa ešte pridal jasný veľký mesiac a celé toto dopadalo na bieloskvúcu snehovú prikrývku - z väčšej časti ešte panensky neporušenú - a rozosievalo to tisíce trblietavých drahokamov priamo pod moje nohy. Hodnú chvíľu som sa ani pohnúť nedokázala, len som nasávala všetku tú krásu do seba.

Ahoj Evi
Určite aj u mňa je to narodenie detí , prvý krát keď som zazrela more , moje prvé vyhraté preteky na koňoch .
Nádherne silný zážitok mám aj zo dňa keď som prvý krát sedela v divadle a sledovala muzikál Kleopatra
Alebo ako som bola hrdá keď mi Sabínka vyhrala celosloveskú súťaž detskej miss, a cenu jej odovzdávali v auparku na mikuláša, pred stovkami ľudí
Ale spomínam si na jeden, keď som mala 12 rokov a vyhrala som jednu slovenskú spevácku súťaž. Vtedy mi cenu odovzdával jeden dnes už Slovensko-Český spevák. A hoci to boli iba samé reklamné predmety, knihy a ceruzky, bol to pre mňa veľmi silný zážitok.

Hmm, ja mám pocit, že najsilnejší zážitok, ani negatívny, ani pozitívny nemám. ja som po narodení malého cítila iba prázdno (cisársky, normálne uspatie, problemy nás oboch...)
zaujímavé, že to prázdno si pamätám aj po štátniciach - zrazu, ke´d som nemusela sedieť nad knihami, tak ani neviem, čo to bolo - proste nič.

A nejak všetky ostatné zážitky mi pripadajú iba také bežné. Aj ked sú aj negatívne, aj pozitívne, ale bežné. Nejak v priemere - niektoré viacej, iné menej, ale priemer.

Jednoznačne moje deťúšiky...najsilnejší zážitok byť mamou...a potom Martinkova prvá besiedka...dojatie, hrdosť, láska, slzy šťastia

Fidorka

Baby, juj ako vám ten pocit byť mamou závidím... veľmi sa teším, až tento moment nastane aj u mňa, keď zistím, že už nie som len ja, ale niekde vo mne rastie telíčko pre ďalšiu dušu. Ale zasa až príliš sa tešiť nechcem, ani si predstavovať, aké to bude, aby u mňa potom nenastalo to "prázdno", ako opisuje Dasa_.

a ja to poviem takto- možno budem trošku hlúpa , ale dcérkine narodenie u mňa prevyšuje kooooopa iných pocitov Napríklad to jej úžasné "mamička" , alebo ako sa občas vypýta na záchod a to iba preto, aby som ju objala Keď totiž začínala na ňom tróniť, snažila som sa jej pomôcť prekonať strach tak, že som si sadla k nej na zem a celú dobu sme sa pevne držali v objatí A ako zlato sa náš ocko smeje, že sa chodíme na záchod mojkať
A teraz budem "hlúpa"---ale tvrdím, že kto nezažil, nepochopí Aký je to pocit ROBIŤ bábätko Nie náhodou alebo "ak bude, bude"... Ale hľadieť do očí človeka, ktorého milujete a dôverujete mu viac ako komukoľvek inému... ten nááááááádherný súzvuk tiel aj duší. Ten pocit, že práve tvoríme svoju budúcnosť, tá zodpovednosť a pritom neuveriteľná neha.... Robiť bábätko je ÚŽASNÉ!!!
Je úžasné, aj keď bábo prvý raz kopne, keď sa objavia dve čiarky, keď ho prvý raz dostaneme do náručia Ale...

Akira, toto je nádhera, čo si napísala. Úžasné, krásne a od srdiečka.

Tak mne sa tiez vsetky tie naj... pocity spajaju s mojou dcerou...
Najzmetenejsia som bola ked sa na tehu teste zacal objavovat ten druhy pasik...
Najdojatejsia som bola ked som ju videla na sone a ked mi povedali ze je to dievcatko...
Najuzastnutejsia ked som citila prve pohyby...
Najzufalesia ked sa musela narodit uz v 30-tom tt...
Najbezmocnejsia ked som na nu pozerala do inkubatora a spravila by som pre nu vsetko na svete a nemohla som robit nic...
Najnestastnejsia ked prekonala krvacanie do mozgu a nikto nevedel co bude dalej...
Najstastnejsia - a to je asi ten zazitok najsilnejsi - ked som ju po tych nekonecnych tyzdnoch v inkubatore drzala po 1.x v naruci... a potom ked sme odchadzali po viac ako 2 mesiacoch z nemocnice... a ked zacala lozit a mohli sme prestat cvicit... a ked 1.x povedala "mama"... a ked zacala chodit... a tych a bude este taaak veeela

evka ,zrejme asi každá má vo svojom srdci naj.. zážitok príchod svojich detí Ako mi tie rôčky pribúdajú zisťujem,že je tých "krásnych" určite viac.Každé obdobie života má svoje najsilnejšie zážitky,tie pozitívne alebo negatívne,preto ja neviem,ktorý vybrať. Naučila som sa aj v tých negatívnych zážitkoch vidieť to na konci tunela a keď to všetko dobre dopadlo,radost v mojom nemala konca kraja,tá radosť bola pre mňa tým najsilnejším zážitkom,smútok,strach,obavy vystriedala obrovská radosť.Začiatok 90r bol pre našu rodinu nesmierne ťažký a možno práve preto dokážeme všetci prežívať život tak viac vnímavejšie-radostnejšie.Pre niekoho aj bežná rodinná oslava je pre nás neobyčajná.V týcho posledných riadkoch mám pred očami moju širšiu rodinu-bratov a sestry s rodinkami,na nich myslím a o nich píšem...je nás tzv.nekonečno Často tuná spomínam tú moju mamenku.Vidieť ju ako sa neuveriteľne teší v prítomnosti všetkých detí,že ich opäť po roku vidí,/čoraz slabšie a slabšie /(bohužiaľ všetci sú od nás veľmi ďaleko-v zahraničí)je nepopísateľná.To je pre mňa/nás naj...zážitok i radosť,že je ešte stále medzi nami.Ten krátky augustový víkend pre nás veľmi znamená.V piatok plačeme radosťou,že sa po roku vidíme a v pondelok,že sa lúčime,ale čo sa dá robiť,keď nás vietor po svete rozfúkalŤažko sa im veru odchádza.... Ja dostanem od nich toľko vďaky,podpory a lásky,že z nej potom žijem celý rok.Minulý rok to bolo smutné,takže o tom nebudem.
Vidieť syna s diplomom v ruke bolo pre mňa tiež veľmi emotívne a taktiež výlet za dcérkou do zahraničia,kde rok študovala.Alebo po rokoch prvá dovolenka k moru bez detí Ja viem,znie to bežne,obyčajne,ale keď ste stále len doma,ja už 11rok,tak sa potom tešíte z každej "výpadovky",či maličkosti.Ja som si toť od radosti poplakala ,že som v divadle a určite na to nezabudnem Som skromná,ku šťastiu v nepotrebujem veľa.

evi, všetko nám patrí. aj silné negatívne zážitky, trebars ako je interrupcia a aj silné pozitívne zážitky, narodenie a iné. čo sme zažili a čo sme urobili je naše a patrí to do našeho života.

Aj ja mám všelijaké zážitky.Narodenie mojich troch synov-ako väčšina mám aj ja som bola unesená dojmami. Ale najsilnejší zážitok? Taký emocionálny? Zvláštne sa mi to píše,ale nikdy nezabudnem na sobotu ráno,3.12.2005,keď mi pred očami naposledy vydýchol Mário. Nechcem tu opisovať smrť,ale bolo to bolestné a fascinujúce zároveň.(vedeli sme,že je to pre neho vykúpenie).A potom o tri týždne,keď sa mi ukázal vo sne a povedal mi:"Mamina,nechaj ma tak,mne je tu dobre". Tak toto sú moje najsilnejšie(bohužiaľ) zážitky.(brokenheart)

Evi, .

Budem sa opakovať, ale najsilnejší emocionálny,pozitívny zážitok v mojom živote bolo tehotenstvo, to kopkanie,prevaľovanie, vystrkovanie nožičiek a ruč. nevedela som sa toho nasýtiť a samozrejme narodenie detí to budem navždy považovať za niečo najúžasnejšie aj ke´d sa to deje každý deň na celom svete a potom druhý silný zážitok - keď som prvý krát uvidela more. mala som 21 r. veľmi som túžila ísť k moru, zastavili sme večer, všade tma,osvetlenie a v dialke sme videli more - dodnes ma more nabíja energiou

...u mna tiez narodenie prveho syna- normalnou cestou....potom narodenie dcery a prve privitanie s tym jej dlhym pohladom do oci....to sa tu uz rozoberalo....narodenie druhej dcery...tiez ten pohlad...
a negativny opacne potrat...s tym, ze som si myslela, ze mne sa to nemoze nikdy stat a vynosim aj desat deti, ked ja chcem...., vzapeti rozvod....zase tie lepsie maturita, tiez statnice....a naslo by sa toho urcite straaaasne vela...pozitivneho aj negativneho....ja by som asi pisala a pisala....
ivet

MYSLIM,ZE KAZDY MA VO SVOJOM VNUTRI ULOZENYCH VELA SILNYCH ZAZITKOV,SAMOZREJME NAJCASTEJSIE SPOJENE S DETMI.PRE MNA BOL VELMI SOKUJUCI ZAZITOK,KED MI V 9-TOM TYZDNI NA ULTRAZVUKU LEKARKA POVEDALA,ZE CAKAM GEMINI.DOTERAZ SI NEPAMATAM,CI TO VTEDY BOL PRE MNA POZITIVE ALEBO NEGATIVNE EMOCNY ZAZITOK A NEPAMATAM SI AKO SOM SA ZO SONA(Z JEDNEJ BUDOVY)DOSTALA KU GYNEKOLOGOVI DO DRUHEJ BUDOVY.POTOM TO UZ SLO ALE NA TEN ZAZITOK SPOMINAM(ALEBO SKOR NESPOMINAM)DODNES.

Tak isto,ako ine matky i ja povazujem narodenie deti-u mna 4 synov,dnes uz dospelych za tie najsilnejsie pocity a zazitky.Ale musim sa priznat i ked snad mnohym ,sa to bude zdat divne prinajmensom,ze mam iny silny emocinalny zazitok .Mam brata,ktory je odomna o jedenast rokov mladsi,vzdy sme si velmi rozumeli.Bol od narodenia velmi kludne a dobre dieta.Bola som studentka,byvala som na iternate a on bo ziak ZS,posielala som mu listy aj fotky, kttore som si doma fotila-jeho aj s jeho zvieratkami a pod.Ked som sa vydala,mala svoje deti,chodieval k nam,ked som sa rozviedla,vela sme sa spolu rozpravali a mali sme sa velmi radi.Po vojencine sa rozisiel s dievcatom,ktore velmi lubil,spolu sme to prezivali,ale nasiel si neskor inu,ktoru lubi dodnes.Medzicasom sme sa vsak dostali do konfliktu,ktory nechcem opisovat a nase cesty sa rozisli a nerozpravali sme sa skoro 17 rokv.Nie necitila som k nemu ani nenavist,ani som sa nehnevala ,ale on asi ano-neviem.Ja som sa snazila vzdy sa mu za tie roky prihovorit,ale on na mna nereagoval.Velmi ma to trapilo,neskor som sa s tym zacala vyrovnavat.Moj najmladsi brat viedol s nim na tuto temu dlhe rozhovory a aj mu dohovaral sposobom ako-prosim ta,skuste sa dat dokopy,chces vymenit tie roky,kedy ste boli ako dvojicky za toto??Nic.Nepoddal sa.Niekedy aj odzdravil.Inokedy trebars na rodinnych oslavach ,ani ma nebral na vedomie.Najviac tato situacia trapila mojho otca-a ja myslim,ze iba jeho okrem najml.brata.A pred 2 rokmi 4.decembra,moj dobry tatino zomrel.V tu chvilu ,ako sme sa stretli s bratom,zacal sa so mnou rozpravat,akoby sa medzi nami nikdy nic nestalo.Nemohla som tomu uverit,ked mi podal ruku a objal ma.Vtedy som pocitila nesmierne stastie.Som presvedcena o tom,ze to zariadil nas tatino.Od toho casu,si volame,chodi k nam na navstevu,a mame sa radi tak,ako kedysi.Dakovala som Bohu i tatinovi tisickrat za to,ze mi ho vratili a ja som strasne,ale strasne stastnaa- toto je moj najsilnejsi zazitok,na ktory ked si spomeniem,placem i smejem sa od stastia.Prepacte,ze som sa tak rozpisala

Moje najsilnejšie zážitky?
1. ten slastný pocit po štátniciach-že mi patrí celý svet,
2. ako vyššie niekto písal, tak tiež prvý pohľad do očí pri narodení syna-dlhý a skúmavý, hľadeli sme na seba možno minútu nepohnute-bolo to dávno a ja to vidím ako teraz,
3. keď mi po 13 rokoch na USG oznámil lekár, že budeme mať dievčatko - to som priblblo vyrehotaná šla celou cestou domov, volala MM a pred všetkými sme to do pôrodu tajili-bolo prekvapenie
4. posledné stretnutie pred smrťou mojej babinečky zlatej-spoznala ma, dala mi krížik na čelo a povedala, že nás mala veľmi rada, popriala dobrý život a dala mi zbohom

evka, krasny blog , uz cely den rozmyslam a chodim sem nakukat od kedy je tu "zaveseny", co napisat, ale momentalne som ovplyvnena vcerajsou udalostou a nedokazem sa dost dobre sustredit na moje pocity, mozno sa k tomuto blogu vratim, ked si "odkrutim" toto sive obdobie
ale snad jeden krasny pocit, aj ked nie ten z najsilnejsich: ked sa vraciam na Slovensko, tak mi vzdy pri pohlade na Bratislavsky hrad navrie v hrdle hrozna hrca a mam chut revat, ako male decko, vystupit z auta a pobozkat tu rodnu slovensku zem, ako to urobil papez Jan Pavol II, ked prisiel na Slovensko a to nie som nijaka padavka, alebo makkys, ale toto ma vzdy dostane do "kolien" a dlho to rozdychavam
pri narodeni dcery som bola neuveritelne sklamana, kedze som musela rodit urgentne sekciou, tak som chchela rodit prirodzenym sposobom, ale ked sa neda, tak sa neda, dlho mi to trvalo, nez som to stravila, aj ked som si logicky vedela odovodnit, ze to bolo pre jej dobro a zdravie, sklamaniu som nedokazala zabranit; pri druhom porode tiez nebola ina volba - sekcia, ale to uz som prijala akosi prirodzenejsie, asi to bolo tym, ze to bola planovana sekcia a mala som cas to stravit, neviem, cim to bolo, dodnes nad tym rozmyslam...
vidis a predsa som si spomenula este na jeden: vidiet operaciu srdca na zivo, stala som chirurgovi priamo za chrbtom a pozerala na ludske srdce, to bol velmi silny zazitok...
bigmama

Súhlasím s Vami, pôrody detí, respektíve ich držanie v náručí,ale myslím, že ešte emotívnejšie je pre mňa, keď mi povedia, že ma ľúbia že som najlepšia mamina na svete. A negatívny, jednoznačne smrť mojej babičky a nečakaná smrť môjho svokra.

Ja som v živote mala dost takych ktore by som zaradila medzi naj... .Ale ten naj som prežila pri narodení mojej vnučky.Bola som pri porode a poviem vam že to čo som prežila nas zviazalo pupočnou šnurou.

...Terezka a Zuzka.. So všetkým tým, ako boli splodené, ako som sa na ne tešila, čo som pri tehotenstve prežívala, čo sa všetko stalo, s mojou osobou po ich narodení
A ešte...ked som som zachránila život... a ked som mala na JIS-ke ludí na umelej ventilácií..ked prístroj dýchal za nich, a ja som vedela, že nič necítia, ale bude im lepšie, ked im vymením špinavú bielizeň, natriem telo chladivým mentolovým gélom, ked ich sondou nakrmim, a celý čas pri tom rozprávam ,lebo mne sa teda "huba" nezavrie.A ten pocit, ked to prežili a zobúdzali sa