Bolo rano a zobudil ju drnciaci mobil. Romeo. Ahoj, kde sa nachadzas? PP a o 2 hodinky sa mozme stretnut. Ona, este leziaca v posteli, uvedomujuc si vsetky okolnosti, iba neisto suhlasi. Nikdy by neodriekla schodzku, nie takto a uz vobec nie v tomto obdobi. Okolnosti su vsak sialene a po rychlej silnej kave diplomaticky riesi co sa este zachranit da.
Prve odbitie tvarou v tvar ju len nastartuje vytocit cislo a dostava sa ku konkretnejsim odpovediam. Avsak, na Slovensku je to tak a za peknymi recickami sa castokrat skryva neschopnost a pokus len upokojit urgovatela.
Pomaly si uvedomuje, ze je opat na Slovensku a po rokoch sa vynaraju dovody, preco vlasne odisla. "Rychlo prec odtialto", skrikne jej vnutony hlas.
Uz sa zase vidi na norskom vidieku, hlboko v horach pri tecucom potociku v ukrytom zrube, kde napriek treskucej zime si uziva pokoj a klud. Nikoho nevidiet, nikoho necitit, len samota a ona. Praca v zahradke, obcasny rybolov, mala lodka by nebola zla..
Crrrrn - vythne ju z relaxacnej nalady opat mobil :)
Takze nic sa nekona - problem sa nevyriesil a stretnutie bolo zrusene. Stale ju udivuje uz po tolky krat tato mentalita - nemam, neviem, neda sa - tieto tri fakty sprevadzaju slovenskeho cloviecika od kolisky az po smrtelne lozko. A preco sa potom este comusi cudovat?
Slovenský človiečik ešte veľmi rád hľadá vinníka danej situácie a nikdy to nie je om