Zuzana
Je jednoduché povedať, že za to môže telka a pc hry, ale ja by som sa rada spýtala hlavne tých rodičov, ktorí dajúdeťom všetko na čo si zmyslia alebo im bezhlavo všetko zakazujú, nech si dajú ruku na srdce a pravdivo sami sebe, nie mne, ale sami sebe nech povedia, kedy naposledy s nimi sledovali prˇogram v telke alebo sa o ňom rozprávali alebo sa ich opýtali, čo sa im na tom páči a perčo?
Veľkrát rodičia povedia, že nemajú na deti čas, lebo pracujú...Dajú im PC - riadne delo, alebo iné super veci a myslia si,ako dobre urobili, len zabudli na to, že ich deti sú živé tvory a omnoho viac potrebujú porozumenie, radu, teplé slovo, aj keď nás vytáčajú 20x denne-veď na to majú nárok, sú v puberte, no nie?
Neviem ako je to dlho, ale asi tak 4-6 rokov, keď sme boli v Chorvátsku na dovolenke a deti si v telke našli akýsi kreslený detský seriál-u nás to išlo asi o rok neskôr a boli to Pokémoni,prišla mánia, zbierali sa nálepky, vymieňali...V triede sme mali rodičko a rodičia sa sťažovali, že deti si v škole vymieňajú pokémonov a závidia si...Jedna mamička sa postavila a zahlásila:" Ja som to doma zatrhla, deti to pozerať nesmú a hotovo!!!Čo sa tu máem o tom vôbec baviť..." No a ja som sa iniciatívne opýtala:"A to vás vaša dcéra poslúchne na slovo, nepýta sa, prečo to nemôže pozerať, keď iné deti to pozerajú?"
Asi viete aká bola odpoveď:"Veď je to dieťa, nech poslúcha a hotovo..."
Toto nekomentujem , lebo hneď som pochopila a jej som to povedala, že dcéra ju akože poslúchne ešte chvíľu a aby bola in, tak si to pôjde pozrieť niekde inde a ...proste nemá pochopenie doma , tak to rieši inak...Samozrejme, pani na mňa vyletela, že ako to teda mienim riešiť ja. No a moja odpoveď bola jednoduchá:"Nič nemusím zakazovať, párkrát sme si spolu sadli s pozreli sme si pokémonov spolu a rozprávali sme sa o sile, drzosti ale aj nezmyselnosti a blbosti, keď vyakočí postavička zo 7. poschodia a nič sa jej nestane...Vtedy môj mladší syn povedal-ale je sprostý, čo skáče z paneláku, veď sa zabije..."
Ako dobre je mať deti s vlastným názorom, abňni zákazy nebolo treba, po chvíli mu to došlo a Pokémoni ho prestali zaujímať-oboch a spomínaná mamička? Nevie, ale ja si myslím, že je ťažšie stále vysvetľovať a odpovedať na otázky našich chalanov, ale keď sa dostanú do spoločnosti alebo partie, tak budú mať svoj vlastný názor nedajú sa len tak obabrať. Ten čas mi za to stojí a čas ukáže.
Ale aby som sa vrátila k téme:myslím si, že deti vychovávame tým ako vstaneme, ako robíme veci, akí sme a nie tým, že mentorujeme, zajazujeme...bez diskusie. Asi najlepší výchovný moment je ten, že si vieme priznať chybu pred deťmi, keď ju urobíme a oni veľmi rýchlo zistia, že mýliť sa je ľudské, veci sa dajú napraviť a agresivita nie je znakom in ale out.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana opisovala svoje zážitky s učiteľskej praxe..."občas ide v škole o život a to váš, keď náhodou nejaký študent sa rozhodne, že veď on má svoje práva a je silnejší...Dobré nie? Raz sa mi stalo, že som skoro vyfasovala od jedného maturanta-vďaka jeho spolužiakom, ktorý ho zastavili a spýtali sa ho či je zdravý-a to len preto , že som mala , teda že som si dovolila mať iný názor , ako on...Takže taký profák má celkom vzrušujúci život...Asi by sme si mali dať vyššie poistky, aby sme zabezpečili rodinu... " Ja som tiež odchádzala s posledného rodičovského združenia u prvákov na ZŠ s názorom pani učiteľky, že deti sú čím ďalej viac agresívne a je na nás aby sme zvážili prečo?