Čítam tu príspevky o svokrách a proti svokrám a čo ja viem čo,až ma zalieva studený pot,po tele mi naskakujú zimomriavky a hlavou sa mi preháňajú príšerné myšlienky.Keď som si prečítala príspevok milá svokrička,tak som si pripadala ako najväčšia beštia,travička malých detí.Som svokra,matka,babka,ale bola som aj dcéra a nevesta.To sme a budeme asi všetky.Každá matka vychováva svoje dieťa s túžbou aby bolo zdravé,dobré,aby sa malo v živote len dobre.S tým, že raz s neho bude dospelý človek,ktorý bude mať svoju rodinu,svoje deti.Každá mama sa teší na vnúčatka,ako ich bude ľúbiť a rozmaznávať.Áno ženičky na to sú staré mami aby svoje vnúčatka rozmaznávali.Výchova dieťaťa je na rodičoch.Partnerov mojich detí som prijala ako mojich synov a dcéry.Ľúbim rovnako syna aj nevestu,dcéru aj zaťa.V mojom srdci necítim nijaký rozdiel.Niekedy ich vyhreším,niekedy pochválim ako svoje deti.Taký istý pocit som mala aj keď som mala mamu a svokru,obe boli moje mami a od každej som prijala aj nejakú tu kritiku aj som cítila,že moja svokra a mama ma majú radi ako svoje dieťa.Že niekedy moja svokra dala môjmu dieťati nejakú sladkosť,keď som si zrovna myslela,že to nie je vhodné,že moja mama namočila dudel do medu aby moje bábo neplakalo,že moja mama naoberala za misu jahôd posekala a pocukrovala,môj otec jedol slaninku a moje dieťa sa s ním kŕmilo,že keď som moju dcérku vyplieskala výchovne po zadku a mama mi vynadala,že som ako macocha a ľutovala ju a že a že......čo je to proti tomu ako by som chcela aby tu stále bola moja mama a svokra aby videli aký sú ich vnuci dospelí ako sa starajú teraz o svoje rodiny a ako som teraz ja stará mama a tak isto sa teším zo svojích vnúčat ako sa tešili oni kedysi.Ženičky prosím vás za všetky staré mami doprajte im nech sa tešia zo svojích vnúčatiek,veď raz tu nebudú a potom si uvedomíte čo ste stratili.
Aj ja som svokra a stará mama
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
mamka Danka,
krasne si to napisala a verim, ze ked raz my budeme stare mamy a svokry, nase nevesty a mozno aj dcery budu mat voci nam vyhrady.
Ale podla moznosti, ak sa mi zadari, budem si dobre pamatat,ze mam respektovat mamy svojich vnucat, ze mam verit, ze vychovavaju svoje deti dobre, podla svojho svedomia a vedomosti, tak, ako to teraz robim ja. Budem si pamatat, ze nemam porusovat ich zasady, ze sa nemam starat neprimerane do vychovy, ze nemam robit to, co by sa teraz nepacilo mne.
Aj pri tom vsetkom sa tesim, ze bude moct svoje buduce vnucata rozmaznavat, lebo ako pises, tvrdi to aj moja mama a aj ja to tak citim, ze je vysadou starych rodicov rozmaznavat svoje vnucatka.
Verim, ze sa to da sklbit
Eva
Tak, tak, Evi, máš pravdu, rozmaznávanie je hlavnou úlohou starých rodičov. Mojej mame som tiež vždy hovorila, keď si povzdychla, že ma omama rozmaznala, že veď ona bude môcť rozmaznávať tie moje. Veru že to aj robí
mamkaDanka ja len toľko že máš šťastie, že si cítila že ťa mala svokra rada ako svoju dcéru...teraz to môžeš dávať ďalej
...Ja som to pri svojej svokre nikdy necítila a vôbec nemám pocit akoby bola mojou mamou...Ale dúfam, že raz budem mať ku svojim nevestám taký vzťah aký mali moji rodičia k môjmu manželovi...mali k nemu veľmi pekný vzťah a tento vzťah mi je príkladom ako by to malo byť...ale svokra mi je len svokrou
Klodik rovnaký vzťah som mala so svokrou tiež. Trvalo veľmi dlho, než mi došlo, že to môžem zmeniť jedine ja. A začala som jej čo najčastejšie posielať lásku, svetlo, energiu (nazvať sa to dá všelijako). Ver či nie, svokra ma má teraz skutočne rada a ja ju s láskou nazývam mama. Často mávam pocit, že ju mám radšej ako jej vlastný syn, môj manžel.
Lebo v ich rodine nefungovala skutočná láska, iba opičia. Ani súdržnosť rodiny žiadna, snažím sa ju stmeľovať a na moju veľkú radosť sa to darí
Ja viem, že všeličo sa dá zmeniť, posunúť do inej roviny...Kedysi som mala ku svokre iný vzťah,ale zmenilo sa to...Ten môj vzťah je teraz taký triezvejší...A nechcem byť bojovníčka za ľudské práva a lásku
Viem,že ona ma má rada,ale mne jej spôsob mať rád príde taký, že má rada pokiaľ jej je pritom dobre tak má rada...To znamená, že sa kedysi rada vyrozprávala, posťažovala a ja som typ nasluchajúci a našla často u mňa odozvu, pochopenie...Som v životnej etape,že prehodnocujem a zatiaľ mi vychádza z toho to, že niekde netreba mrhať energiou...Príklad-svokra ma stretne v nákupnom centre a tam mi dohovára, že prečo som ju prestala navštevovať, veď ona mi neublížila/to na margo toho,že nežijeme s manželom spolu/ a keď som jej povedala, že nech to nechá tak začala mi kmásať vozíkom a už by sa tam bola na mňa hádam aj rozkričala tak som sa jej doslova vytrhla a utekala preč.Ale na druhej strane ani raz sa mi nezavolala, že ako sa mám, či niečo nepotrebujem a pod.Ani raz neprišla vnukov navštíviť, proste nič...Takže jej by vyhovovalo aby som tam ja chodila- ja to volám, že jednostranný vzťah...A samozrejme, že keď ma stretla nezabudla podotknúť, že no ale veď vyzerám dobre-nebol to kompliment, bolo to uštipačné...Kedysi by som pre toto revala, ale teraz ma to už netrápi, nezaoberám sa tým...Teraz potrebujem energiu hlavne pre seba, svoje deti...a neriešim lásku či nelásku iných ľudí ku mne...Mám okolo seba veľa ľudí ktorí o lásku a pozornosť stoja a tam sa s tým dá aj pracovať. Napríklad môj brat, to je kapitola sama o sebe a tam je krásne vidno ako to pomáha jemu, mne, mojím deťom, že ho máme úprimne radi, aj keď to nie je vždy ľahké....Som sa rozpísala motýlik, viem, že so vzťahmi sa dá pekne pracovať, len "nebojujem" na všetkých frontoch.Môj brat má len mňa a moje dve deti a svokra je obklopená svojimi deťmi, má manžela, ďalšiu, nevestu, zaťa tá môže byť tak milovaná....
Ďakujem motýlik za tvoje riadky a možno niekedy keď dozrie ten správny čas možno sa aj môj vzťah ku svokre pohne iným smerom
Aj ja mám svokru,ktorá je ako moja mama a my sme tam teda denne,až sa mnohí čudujú,ale mám ju rada a myslím,že aj ona mňa,maminu mám ďaleko ale aspoň si telefonujeme.A čo sa týka tej svokry a nevesty?Ja neviem,myslím,že tam sa väčšinou ženy vidia ako konkurencia a často krát to je tak,že matky nechcú prestrihnúť pupočné šnúry a manželky sa nechcú deliť.ja si myslím,že často krát je to o kompromisoch.
Pekne si to napísala vyvyka.Keď som sa vydala k svokre.Ako som sa rozčulovala keď môjmu mužovi,teda svojmu synovi prišila odtrhnutý gombík,zaštopkala ponožky alebo mi poliala kvety v našej izbe.Ale časom prišla na to aj sama,že jej syn sa oženil a má sa kto o neho postarať.Keď sme sa od nej odsťahovali darovala mi jej šijací stroj taký šľapací.Vždy keď prišla k nám na návštevu vypýtala si handričku a ten stroj vždy vyutierala od prachu,keď tam prach nevidela tak si handričku naolejovala a poutierala rám stroja tou mastnou handričkou.Ako ma to,strašne rozčuľovalo ale som pochopila,že pre ňu bol ten stroj kus jej života a keď mala naša prvá dcérka dva tri roky utierali šijací stroj spolu.
Jeeej, vyvyka, to si krásne napísala, ja som si fakt už myslela, že všetky terajšie svokry sú harpye z povolania a že všetky terajšie mladé ženy si považujú za nevyhnutnosť, neznášať svoje svokry. To si ma potešila!
vyvyka
Dievčatá,ďakujem,ale keby poznáte moju svokru,tak by ste prišli na to,že to nedá veľa námahy ju mať rada.Je milá,dobrá,nekonfliktná,nikdy sa medzi nás neplietla a deti mi vždy prizrie,nikdy nepovie nie,takí veci ako toto dám dieťaťu aj keď ty nechceš nepoznám.Proste je super a ja jej ďakujem že ju mám.
Vyvyka..o tych pupocnych snurach a deleni..
...čo dodať? Ani mne nie je svokra mamou, rešpektujem ju, ale zároveň je mi proti srsti- predsa, bola som vychovaná úplne INAK a v inom duchu, peniaze boli iba prostiedok na spestrenie života, nie život. Bolesť bola súčasťou života, bez ľutovania a vyplakávania. Mohla by som dlho pokračovať, ale načo? Skôr dodám iba toľko- ja rešpektujem jej výchovu- nezasahujem do toho aký vzťah má ona so svojim synom a keďže Nicol je predovšetkým dcérka moja a môjho manžela, nedovolím ani jedným starým rodičom, aby nám do výchovy zasahovali.
Výchova je ako stavebnica, rodičia od narodenia stavajú kocku na kocku, veľmi precízne a dômyselne, aby aj keď príde zemetrasenie, dieťa dokázalo "obstáť". Avšak keď prídu starý rodičia a svojou tvrdohlavosťou začnú prikladať kocky rôzne nakrivo, v horšom prípade začnú stavať svoju vežu, výchova sa začína nakláňať a keď nedáme pozor, veľmi jednoducho spadne.
Nejedná sa o cumlík namočený v mede alebo o to, že to urobila svokra. Nie, jedná sa o zdravie môjho dieťaťa, za ktoré som zodpovedná. Jedná sa o to, že všetky mamy chceme postaviť vežu výchovy čo najrovnejšie, podľa svojich skúseností a predstáv, nie preto aby sme niekomu čosi dokázali, ale preto, lebo tie deti milujeme viac ako vlastný život a vieme, že to čo postavíme a dáme tomu pevný základ, dokáže lepšie odolávať neduhom sveta ako to nahnuté a popukané. Áno, babičky, rozmaznávajte, kúpte vnúčatku loptu alebo ho zoberte na kolotoče, alebo na prechádzku do lesa, naučte ho rozoznávať kvety alebo dopravné značky, ale PROSÍM vás, dajte nám šancu vychovať z nich ľudí, ktorý dokážu povedať nie drogám a nemusia mať vždycky to, čo druhý. Vy už ste svoju šancu dostali, ako ste obstáli vidíme najlepšie na našich manželoch- sú to skvelý ľudia, ale "peniaze sú pre nich život a aj sebamenšia boliestka je na tabletku a na celý rad vyšetrení". Verte svojim synom, že to dobré, čo ste ich vy naučili, oni naučia vaše vnúčatká. A to, čo im život strpčuje /pretože oni ten život žijú a vedia to najlepšie/ , to kde ste drobátko zlyhali, urobia oni po svojom a dajú tak šancu, aby sa na vašu "chybu" mohlo celkom zabudnúť.
zapišťalo- áno, budú vás milovať kým budú malé, ale to je dosť sebecké. Rovnako vás budú ľúbiť aj keď sa im budete venovať, ale to bude ozajstná láska, ktorá prežije desaťročia...
Zoberte deti radšej do lesa a dajte im to najlepšie z vás- byť starým rodičom je oslobodzujúce- nemusíte váhať nad každým svojim rozhodnutím, či je správne, môžete naše detičky mnohé naučiť a byť tu pre nich. Zapamätajte si: deti nám nikdy nebudú vďačné za kopy sladkostí, ale za skúsenosti. Vždy si s láskou v pohľade spomenú na starú mamu, ktorá ich naučila na klavíri hrať Sonátu pre Elišku, pozdraviť v 8 jazykoch, rozoznať stopy v snehu od srnky alebo medveďa, upiecť fantastické buchty alebo vidieť Benátky. Nebudú na nás spomínať za pokazené zuby alebo že ste im dali všetko, za čím ich
Akira13,moju starkú /tak som ju volala/po otcovi si pamätám len matne,lebo zomrela keď som mala asi päť rokov.Ale vždy keď si na ňu spomeniem vidím malú dobrú babičku,ktorá keď išla okolo nášho domu a mi s bratom a sestrou sme tam pobehovali vybrala z vačku zástere tri kocky bieleho cukru a každému nám dala jednu kocku alebo si pamätám´,že keď sme prišli k nej vždy mala pálený cukor v špajzy nachystaný pre nás pre jej vnúčatka.K starkej po mame som strašne rada chodila na pečené buchty a škvarkové pagáče,to bolo taká dobrota ,že ešte teraz cítim tú chuť.Myslíš,že preto mám dnes pokazené zuby a zvýšený cholesterol?A čo sa týka tej stavby kociek,myslíš si,že teba a tvojho muža rodičia vychovali zle?Keď si si taká istá,že ich výchova je nesprávna?Myslíš,že starý rodičia si neželajú aby tá veža s kociek stála pevne?A že keď babka dá nejakú korunku na nejakú maškrtu alebo len tak do pokladničky tvoje dieťa pobeží a kúpi si za tie usporené peniažky od babky drogy?Tak potom prepáč,že som tu vôbec niečo písala.
áno, ja mám dnes pokazené zuby preto, lebo sa vždy našli tony maškŕt ale vedenie k prapodstatnej hygiene žiadna.
Vieš, rozdiel medzi tým, prečo si tak OHROMNE vážim moju maminu a nie svokru ide pomenovať najlepšie asi takto:
Moja mamina sa podúča na mne- napríklad "poučila" všetky kolegyne, že nemajú dietkam oblizovať cumlík ani lyžičku, pretože kaz je "prenosný". Nesnaží sa ma presvedčiť o opaku, ak s niečím nesúhlasí, hovoríme spolu o tom. Ja väčšinou mám svoje pre a proti a viem si dosť dobre zargumetovať, prečo to robím práve takto. A mamina mi verí, neoblíže malej cumlík ani keby čo bolo. Nedáva jej čokoládu, pretože jej celkom ako dôvod stačí, že kým si ju sama nežiada, postačí jej piškótka. A tak ju rozmaznáva piškótkami. Nerobí mi naprieky za chrbtom, radšej ma podporí a povzbudí. Jasné, väčšie detičky už sa oblbnúť "piškótou" nedajú, ok, potom nech jej dá kúsok čokolády, všetkého treba, ale v norme. Ale v tom druhom blogu sa jednalo o niekoľko mesačné bábätko a tam MNE pripadá nanajvýš nefér poza mamin chrbát mu džgať cukor a obhajovať si to slovami "je celé po mne, ľúbi sladké".
A tie drogy- no to bol príklad, kam až vedie tá pokryvená veža. Moja mama mi ju pomáha stavať, nesúhlasí so mnou na 100%, ale dôveruje mi a podporuje ma. Nerobí mi poza chrbát naprieky a moja dcérka sa nemusí rozhodovať.
Vieš, mne príde hnusné podkopávať neveste kolená kde sa dá, zhadzovať jej výchovu a napokon sa pýšiť cudzím perím, ktoré napokon toľko kritizovala: " pozor, udrie saaaaa!!!" a keď som ju udrieť nechala, zazerali na mňa ako na vraha. A teraz sa všade pýšia, aká je opatrná a rozumná. Rovnako aj žiarivými zúbkami a pod. Kde zostal chochmes? Pripísať si zásluhy je najjednoduchšie, ja viem. Ale "maminy" už svoju šancu dostali a preto mi nepríde fér, ak sa snažia prevziať tú našu a podryť naše snahy...
Akira a keby si sa tešila z toho,že ona sa teší,aha aká je rozumná?Veď tým Ti vzdáva hold a vlastne ukazuje tým,že si mala pravdu.Dá sa na to pozrieť aj z tohto uhla.
Vyvyka, ja som si už od mojej svokry odžila svoje...
Vieš, nemusím počuť "mala si pravdu", čakám iba, aby si z toho vzala ponaučenie a trochu mi dôverovala. Dokolečka húsť do mňa o svoje, vrhať mi za chrbtom hnusné pohľady, plakať synovi na ramene ako ju nemám rada a ona je pritom taká skvelá... neviem túto faloš prekusnúť, správam s ak nej tak, aby sa necítila zle, stala som sa usmiata a milá, ale nech nikto nečaká, že ju budem mať rada...na to mi až príliš naubližovala...
Akira13,tvoj manžel má super svokru gratulujem
áno, aj ja mám skvelú maminu. Mamka Danka, buď si vedomá svojich kvalít a neporovnávaj sa so ženami, na ktoré tu "nadávame". Vieš, moja svokra si to možno ani neuvedomuje, ale naubližovala mi toľko, až zostalo voči nej moje
odolné. Zistila som, že keď si ju nebudem pripúšťať, nikdy sa nedostane tak hlboko, aby ma zasiahla.
môjho účtu. Sáááákriš, fakt som tu už dlhooo
http://www.nanicmama.sk/stari-rodicia/carodejnice-a-ine-zvieratka
http://nanicmama.sk/my-skoro-dokonale/ako-som-to-zase-posr
...len pre príklad, viac sa mi nechcelo hľadať /bola som až na 31 strane
Akira zobrala si mi slová z úst...Chcela som tieź napísať niečo v tom zmysle, že nie každá svokra si zaslúži
nevesty.To predsa ani nie je o svokrách, to je o ľuďoch...
Akira13 Ja nepoznám teba ani tvoju svokru,preto nebudem komentovať tvoje príspevky.Netvrdím o sebe,že som nejaká super svokra a ani si to nemyslím.Mojím príspevkom do blogu som chcela poukázať len na to,že život je úplne o niečom inom ako o hádkach zo svokrami.Dnes sa pozerám na to úplne ináč ako pred dvadsiatimi rokmi.Až raz budeš svokra a budeš tu čítať príspevky svojej nevesty pochopíš.Lebo dieťa je pre matku dieťaťom či má tri alebo tridsať rokov a stále sa ho snaží chrániť,a túži len po tom aby bolo zdravé a šťasné.A vnúčatká sú pokračovaním mňa mojích detí a preto ich tiež beriem ako moju súčasť.A nedokážem si predstaviť,že by mi môj syn povedal nedávaj mu cukríky lebo ho uvidíš len na vianoce.To isté ti môže povedať raz aj tvoje dieťa.
Mamkadanka o tych opatreniach co sa tyka sladkosti by som vedela pisat hodiny...a teda v skratke...ze sladkosti nejak extra nevplyvaju na zuby...moja mama bola za detstva maskrtnaaaaaa...a zuby mala ukazkove....ja maskrtna za mladi tiez a zuby ok....luca menej maskrtna a zuby napriek snahe a zubarom od mala... ma problemy. Zdedila zuby po svojom otcovi, ten ma hubu jak prazdna kinosala, len stolicky....
Ja som stopla len jednu jedinu vec...aby moj otec nedaval lucii pivko poobede....som zasadne proti alkoholu podavanom v akejkolvek forme detom. Cize aj proti detskemu sampusu.
Inak som mu dovolila aby z nej vychoval "polovnika" . Tomu som sa velmi tesila
A tie posledne vety, s tymi suhlasim do bodky, pretoze kazdemu sa vsetko raz vrati, nech je jeho umysel akykolvek.
lydushka
opat si ma rozosmiala,kde ty na tie hefty chodis
...hubu jak prazdna kinosala....
paci sa mi tvoj humor
s ostatnym suhlasim.Ak ma niekto v genoch zdrave zuby,tak moze mat sladkosti,no tie zas mozu skodit na ine,ak sa to prehana.Mamka Danka
Danka, vsetko s mierou, nic sa nema prehanat a ani prilisna starostlivost nebyva vzdy to prave orechove. Kamoska mavala doma vzdy sterilne cisto a ked maly zacal chodit do skolky bol v jednom kuse chory, jeho telo nepoznalo nijake bacily, s nicim si nevedelo poradit.
Ale to je uz od temy...
Ide o to ze pokial mam nejake naroky na svokru musim ratat aj s tym ze ona bude mat nejake naroky na mna alebo na dieta. Pokial sa rozhodnem ze svokru nepotrebujem, tak ju nebudem obtazovat so strazenim dietata alebo ju nemozem potrebovat prave vtedy ked to vyhovuje mne, ked som v tiesni, napr. a nemam kam dat dieta. Moja svagrina vyuziva svokru na strazenie maleho ale iba ako to vyhovuje jej, vtedy je dobre, ak chce nieco svokra tak to je uz ina kava...
Cize aky pozicaj taky vrat, o vzajomnej ucte a respekte nehovoriac. Ja to velkrat vidim ze svokra je dobra dovtedy kym je tak ako chce nevesta, akonahle prejavi svoj nazor, uz je jezibaba najvacsia na svete.
Ja svokru beriem ako matku mojho muza. Vychovala ho najlepsie ako vedela. Ma chyby tak ako ich mam aj ja. Respektujem ju a pomaham jej pokial viem. Ma svoj priestor a ja svoj.
ja mám problémy so zubami, manžel tiež. Nedávam malej jesť posezamované stebielka trávy
ale ani ju nebudem kŕmiť čokoládou, keď si ju sama nepýta a teda ju ani nepotrebuje. Má genetický nábeh na škaredá zúbky, som skôr za prevenciu. Ale to neznamená, že jej nedovolím dať si cukrík, ale využívam tento mimi vek nato, aby som ju naučila, že jabĺčko je rovnako dobré
- veď si to vlastne sama videla, krpček papá rad radom všetko
ako mamina
Len som proti tomu, aby mi niekto stál za krkom, vyratúval moje chyby a zásluhy proste považoval za samozrejmosť. V konečnom dôsledku je to na škodu dieťaťa.
PS: najviac sa mi páči veta "nerob to, lebo mamina bude nadávať". Prečo keď chcú zasahovať do výchovy inými pákami, nepovedia radšej "Nicol, poď dole lebo spadneš a buchceš sa. Ja ťa potom nepoľutujem, pretože som ťa varovala". Je nutné tváriť sa ako anjel - všetko dať, všetko dovoliť a to čo naozaj nesmie okomentovať, že mamina bude zase tá zlá?
PS: ja som opak sterility / v čomkoľvek/, dieťa papá všetko, glgne si z coly, oblíže zmrzlinu, odhryzne si z mojej napolitanky- ale iba pokiaľ to chce ona- nevolám ju že Nicol poď, dám ti čokoládu ani jej nedám vrecúško cukríkov lebo sa mi práve nechce zohriať jej zemiačiky a nakŕmiť ju. A rovnako nároky na svokru žiadne- dieťa mi nevaruje, nepožičiavam si od nej peniaze, nekupuje malej oblečenie
vieš, rozdiel je v tom, že ja svoje dieťa rešpektujem- či má 3 alebo 30 rokov. A nejde o cukríky, ide o princíp. Dieťa potrebuje vedieť, že aj dospelý sa môže mýliť, ale podrývať rodičovskú autoritu priamo pred deťmi je špinavosť. Ak mám byť raz taká svokra, tak dobre mi tak, že vnúčatká neuvidím. Tu sa mi najlepšie hodí Keywestkine "keď veríš svojej výchove, akceptuješ partnerku svojho dieťaťa." A rovnako- viem ako vychovávam svoje dieťa, viem čo ho učím a čo mu do života dávam, preto raz budem veriť aj tomu, čo sa ono rozhodne predať svojmu dieťaťu.
PS: ako tu už bolo napísané- nehovoríme o svokrách, ale v prvom rade o ľuďoch. Tak ako tu niektoré maminy uľavujú svojim srdiečkam od svojich manželov, tak ja potrebujem predýchať svokru. Len s tým rozdielom, že od zlého chlapa odídeš, ale svokru sa musíš naučiť tolerovať. Za všetko hovorí, že ja mám svokry dve, jedna z príspevkov- mama skutočná a jednu manželku svokra. Sranda je, že to tá druhá namáčala cumlík do medu, ale mám ju stále veľmi rada, stačilo ju upozorniť, že si to neželám a ona to zobrala ako automatiku. Často od nej pýtam radu a viem, že keby sa so mnou čokoľvek stalo, viedla by tú najdôležitejšiu osobu v mojom živote smerom, ktorý ja považujem za správny a vychovala z nej slušného človeka. O svokre č. jedna vážne pochybujem, dala by vnučke čo by jej na očiach videla, učila by ju povrchnosti a posudzovaniu ľudí, učila by ju že život sú peniaze a život bez peňazí nestojí za nič. Ako si dokáže 14 ročný chalan vážiť hodnotu peňazí, keď si vypýta súpravu a mamička mu na ňu dá 30 000? A za mesiac ďalšiu. Môže sa potom čudovať, že 20 ročný chalan spadne do depresie pre to, lebo už nemá toľko?...
Najlepšie mi to osvedčila posledná svokrina návšteva- posadila malú na kýblik, začala ručať tak ju dala dole, ručala stále, tak ju zase vysadila hore. A takto asi 5 krát. Nicol zistila, že môže manipulovať, predsa je to dieťa a tak po pol hodine všemožných svokriných snáh som Nicol odniesla pokojne do izbičky a povedala jej, že sa môže vrátiť až keď sa upokojí. Svokra išla za ňou a doviedla ju naspäť. Malá hneď zbadala ten kýblik a 20 minút so svokrou ešte cvičila ako na telocviku. Napokon odchádzala svokra takmer urazená, aká bola malá hnusná, nevychovaná a neviem aká, naštvaná že mne dala slečinku pusinku a jej nie. Odišla, Nicol sa ešte 30 sekúnd snažila upútať moju pozornosť nech si pocvičím aj ja, ale hneď pochopila že to nejde a išli sme si čítať knižku. Koho zlyhanie? Moje? Nicol? Alebo svokrine? Dieťa nedostane všetko a musí si to uvedomiť. Svokor zas svojmu 5 ročnému synovi keď začne robiť cirkus v cukrárni, že chce ozdobnú lyžičku, nahučí na neho, ponadáva mu a napokon sa zdvihne a lyžičku mu kúpi, aby mal pokoj. Lenže dieťa nevidí rozdiel medzi lyžičkou za 5 korún a veľkým koníkom za 50 000 korún, preto ja si stojím za tým, že nepoľavím- nie znamená NIE, bez kriku a nadávok, možno s kompromisom typu "poď, pozrieme sa hentam na koníky". A nato som povedala, že ak raz ja poviem nie, tak to musia akceptovať aj starý rodičia, inak...budem zlá
A to pokračovanie mojej krvi -v prvom rade sú to ICH deti a preto ak sa rozhodnú, že z nich vychovajú hipisáka, homelesáka, vegetáriána, presbiteriána, katolíka alebo smetiara- starý rodičia môžu povedať, že v Boha neveria, ale nesmú za chrbtom dieťaťu rozprávať, že Boh neexistuje a je to iba komerčná záležitosť- no nie?
Akira
Akira, to čo teraz napíšem sa nebude týkať konkrétne Teba, píšem to sem len preto, že budem reagovať na jednu vetu z tvojho príspevku. Som tu síce relatívne krátko, ale čo-to som už pochytila z Tvojho príbehu a veľmi si Ťa vážim, ako si to všetko zvládla. Takže ver mi, toto nebude adresované Tebe
osobne.
Napísala si ale, že sa mladé mamičky (a oteckovia) snažia vychovávať svoje deti podľa svojich najlepších skúseností (a presvedčenia) - toto mi naozaj privolalo úsmev od ucha k uchu, pretože napríklad práve tu na NM je pomerne veľa mamičiek, ktoré svoje prvé dieťa mali pred 20-tkou - ak len tieto devy neboli najstaršími dcérami svojich mnohodetných matiek a nenazbierali tie skúsenosti pomocou s výchovou mladších súrodencov, tak ozaj neviem, kde ich mali nazbierať - nemyslím si, že 18 ročná mamička má veľa kamarátiek, ktoré už majú vlastné skúsenosti s výchovou detí. Tak odkiaľ tie skúsenosti? Ja som svoje prvé dieťa porodila ako 28 ročná a veru som bola vďačná za každú radu, či už od matky, alebo od svokry. Možno aj preto, lebo najmä moja mama ma sama nabádala, aby som si naštudovala novšiu literatúru, lebo za ten čas sa veľa zmenilo v prístupe k výchove detí (keď som sa ja narodila, bolo priam "povinnosťou" budiť dieťa na kŕmenie každé 3 hodiny, hladné alebo nie - lebo dieťa si predsa nebude robiť čo chce; od tretieho mesiaca sa deti odstavovali, aj keď matka mala produkciu mlieka ako Milex...). Dnešné mladé maminy ako keby za každú cenu museli svojim matkám dokazovať, že toho o výchove vedia viac, že ju zvládnu lepšie - že by sme sa boli u ne starali až tak zle, že by sme to natoľko nezvládali, aby to všetko bolo zavrhnutia hodné? Moje dievky sa mi totiž tiež už teraz vyhrážajú, že ak sa raz vydajú a budú mať deti, odsťahujú sa niekde veľmi ďaleko, aby som svoje vnúčatá nedostávala príliš často "do rúk".
Adus, ja som dvadsiatka, otehotnela som po 6 ročnom vzťahu, dcérku sme "robili" vedome a maximálne chcene. Nepripadám si nedospelá, občas sa cítim staršia ako o dosť staršie baby. Tehotenstvo som brala nanajvýš poctivo, bez tielka ani na krok, prečítaná všemožná literatúra, vždy som vedela, čo naše bábätko v brušku tento týždeň vie nové. Nevypila som asi glg koly, po x rokoch som jedla mäso, ovocia na kilá, užívala vitamíny a robila všetko, čo som cítila, že je správne.
Vieš, nemyslím si, že skúsenosti sa počítajú na roky, inteligentný človek dokáže pracovať aj so skúsenosťami iných. Preto je NM mojim druhým domovom. Moja osobnosť funguje na pozorovaní, už od detstva som vedela, čím chcem a čím nechcem byť. Už od puberty som vedela, kde robia chyby moji rodičia a ľudia naokolo. Videla som, že mamina odkladá všetko a nedokáže to udržať na poriadku, videla som, že sama by to chcela veľmi zmeniť, ale po toľkých rokoch nedokáže. Ja to dokážem, prekonám svoje gény. Videla som, ako viedli domácnosť tak, aby sme my ako deti nikdy nestrádali- v jednej rovine, hoci mali milióny alebo posledných 20 korún v peňaženke. A k tomu opačný príklad mojej svokry, ktorá jeden rok išla na 2 dovolenky, nakúpila handier a šminiek ako pre štyri domácnosti a na ďalší rok nemala z čoho žiť, nemala vôbec nič, živil ju syn. Áno, nemám s tým skúsenosť, ale viem, že keď som hore, musím mať istotu, že keď padnem až na dno, budem mať aspoň na suchý rožok pre moje deti. Videla som, ako môj ocino s ťažkou formou DNY pretancoval celú našu svadbu a venoval sa všetkým hosťom, hoci potom týždeň nevstal z postele, ako strašne ho boleli nohy. A ja som sedela pri ňom a plakala. ĎAKUJEM ocino!!! A mamina nám dala veľa peňazí, vlastne iba vďaka jej úsporám sme mohli pozvať všetkých tých manželových príbuzných /ja 12 hostí, on 40/ a deň po svadbe išla do cukrárne kúpiť výslužku pre svojich kolegov do roboty, pretože nám nezostalo. A z druhej strany svokru, ktorá nám na svadbu prispela 500 korunami, na svadbe sa napakovala tak, že keĎ ako prvá z hostí odchádzala, odnášala 2 celé torty a prepravku zákuskov atď. A pritom nebýva v v našom meste, tam kde žije je iba ona a jej muž. ... skúsenosti sa dajú nazbierať aj sledovaním, 15 ročné dievča ich môže mať viac, ako 40 ročná žena.
PS: ja mám nutkanie dokázať, že všetko zvládnem sama, pretože mi neraz dali najavo, že nezvládnem. Neporovnávam sa so svokrou, iba sa učím na jej chybách.
Akira, pekne si to napísala, viem toho teraz o tebe ešte viacej - a opäť opakujem - veľmi si ťa vážim. Ty si živým príkladom, že nie všetci/všetky, čo spĺňajú určité kritériá (napr. matkou pred 20) sa musia nevyhnutne hádzať do jedného vreca. Naviac, naozaj to nebolo o tebe - ten nedostatok skúseností. Bolo to všeobecne - aj ja som mala kamarátky, hoci ich nebolo veľa, ktoré sa stali matkami v takom mladom veku a vedela som o nich, že to bude pre to bábo dosť "veľké dobrodružstvo", prežiť s takou matkou.
Z tvojich príspevkov je vidieť, ako veľmi si svoje dieťa miluješ, ale myslím, že by som skôr mala povedať - ceníš - teda myslím tým, že si uvedomuješ, že mať dieťa je veľmi vzácny dar, ktorý si musíme vážiť a nie stavať sa k nemu štýlom - nejak už len bude.
Pokiaľ ide o svokry - tvoju, moju (tiež je to dobrý "exponát"), čiu koľvek - asi by bolo treba uvedomiť si, že ich správanie nie je také aké je preto, že sú svokrami, ale preto, že majú určité povahové vlastnosti. Okrem toho, je asi prirodzené, že svokry porovnávame so svojimi matkami - a keďže vo väčšine prípadov svoje matky máme sklon si idealizovať, glorifikovať - tak je tiež len logické, že ktorákoľvek iná žena (nemusí to byť zrovna iba svokra) z takého porovnania nevyjde vždy s najlepším vysvedčením.
Tvoja posledná veta - že sa učíš z jej chýb - zase len dokazuje, že vieš čo robíš, len múdri ľudia sa dokážu učiť z chýb iných, tí ostatní sa učia na svojich vlastných
Super Akira...Moja svokra je v jadre dobrá osoba len...ohovorí švagrinú ako sa ona nemožne stará o svoje deti, lebo oni sú chúdence pretože im ani koláč neupečie...lamentuje pre každú somarinu, deti by najradšej vykrmovala, sladkosti tie musia byť stále a podobné nepodstatné somariny...Ale na čo si chlapci fakt spomínajú sú jedny prázdniny kedy sa dala dokopy moja svokra so sestrou zobrali všetky svoje vnúčatá ktoré chceli ísť na chatu do hory a tam boli spolu uprostred hôr niekoľko dní...Tam im vypekali dobroty v peci a varili jedlá na aké si deti len spomenuli a decká tam prežili nádherné prázdniny...Chlapci nedokážu oceniť prehnané darčeky na Vianoce,ale tieto praźdniny majú vryté v pamäti...A ako si spomínajú na svojho dedka, ktorý pred rokom zomrel? Presne ako píšeš, památajú si ako chodili spolu do hory na lieskové palice do fazule, ako štiepali drevo na záhrade...druhý dedko ten len maká vo firme a v podstate ho vôbec nepoznajú, nevedia aký je, čo ho zaujíma...nikdy s nimi nikde nebol, nikdy si nimi nestrávil nejaký čas...len im dá nejakú tú korunku na Vianoce,ale oni nebudú mať k nemu žiaden vzťah a to je dosť smutné...a pritom im vôbec nebránim aby si ten vzťah pestovali...
mamka Danka, ozaj trefné
Vzala si mi pár myšlienok z hlavy
. Ja som tiež nad spomínanými článkami občas hlavou pokrútila. som vo veku, keď prípadné vnúča môže spadnúť kedykoľvek... Viem, že junior, hoc plnoletý, má na takéto bonusy času a času,ale keby sa pritrafilo, nevadí ! Vychováme !! dokonca sa nadšením 
Občas zauvažujem, že prípadné vnúčatko bude predsa aj moja krv, možno aj čosi z mojich génov... Pokračovanie nás ...
... klobúk dolu,to si musím natrénovať... 
A desím sa predstavy eventuálnej nevesty, ktorá bude mať pocit, že je to len jej dieťa a že mi ho nedá. Alebo nepochopí moje zmäknuté srdce a zarosené oči pri pohľade na vlastné vnúča...
Nemienim sa pliesť medzi mladých, v tomto mi bude vzorom moja svokra. Keď som sa ja pred ňou pochytila s manželom (jej synom) - tak čuškala ako pena.
Najprv ma to rozčuľovalo, potom som to pochopila a - náležite ocenila.
- dokázať sa nezapojiť do konflitku syna s nevestou
Jednoducho - my staršie a pokročilé vidíme život už z inej strany. Sme skúsenejšie, rozhľadenejšie, vieme kde je sever. A aj životné priority máme kapánek iné.
V konečnom dôsledku - ide zas len o vzájomné pochopenie sa.
K dobrej neveste mi Pán Boh pomáhaj ...
Pridávam sa aj ja.
Aj ja sa pridávam,hlavne k tej poslednej vete,mám dvoch synov,síce malých,ale podľa toho čo čítam,musím sa už teraz začať modliť,aby boli moje prosby vyslyšané.
kefi, super, suhlas do bodky
bettty,kefara a lusesita 3 ďakujem za podporu.Ja si nemyslím o sebe,že som nejaká super svokra tiež dokážem poriadne vytočiť moje deti,ale veď sme ľudia a vieme sa dohodnúť.Ale som si istá,že moje deti,nevesta a zaťovia vedia,že vždy keď nás potrebujú sme tu pre nich.Od syna z Anglicka som dostala krásnu pohľadnicu ktorá hovorí za všetko bolo tam napísané:Domov je preto domov lebo ste tam vy otec a mama.
tesim sa z tebou,ze mas radost z deti,ze ta maju v ucte a v laske a daju ti to najavo.mamaka Danka mas ako jedna z mala velke stastie,zelam ti ho zo
Moja mami mala 3 nevesty,teraz uz len dve a
,tak sa to volakedy hovorievalo a z teba Danuska ta dobrota sala.vid foto.
3 zatov,maju k nej vrucny a krasny vztah.Ja by som potom raz tiez velmi tuzila aj tuzim,len neviem,ci sa mi to splni.Moja mami je velmi stastna,ze to jej detom vyslo,to je pre kazdu mami najdolezitejsie,aby deti mali krasny vztah.Obcas sa potmehudsky zasmeje a povie,ze ked je dobra nevesta je dobra aj svokra a naopak
mamka Danka
mamka Danka- napisala si to naozaj super... a poniektore by sme sa mali naozaj obcas nad sebou zamysliet....
Ked si zoberiem- ako mma dnes moja 13 - tka uz berie za staromodnu a zalamuje nado mnou ruky a neje moje kolace, lebo bude tlsta a pod....tak neviem, co bude, kde pride zat a nevesta a ako sa budu pozerat zas o par rockov na moje rady a nazory...
Niekedy sa tu rozpiseme, ako navarime sackovu polievku v nedelu, lebo sa nam nechce varit den vopred-reakcie mnozstvo palcov- akoze super napad, a potom sa tu rozpisujeme, ako nam vadi tiez prilezitostne slanina od svokra s kuskom chlebika, alebo sladkosti od starkej...
Ani jedno ani druhe zaludkom nasich ratolesti urcite neublizi natolko, aby im to narusilo nedajboze travenie na cely zivot...na cely zivot to moze narusit len nase vztahy.... a na nasu skodu a skodu nasich deti.
ivet
Akira a ostatne nevesty,uplne vas chapem, aj ja som len nevesta!nase deti su nevestine deti,ked boli malí a trebalo postrážit dala si diazepam,tak ako stražila?dieda uspala aj v mokrej plienke,ked sme povedali nech ich neda spat ved teraz vstali ,uspala ich hned ako sme odisli von (do zahrady),aj mojmu muzovi to vadilo.je to tažke,mat taku svokru.viem,ze to chce trpezlivost,ale nejde to lahko.najlepsie je,ked sa nevidime.uz som u nej nebola dva mesiace,a byva tri domy od nas.mamkadanka vymen sa s nou,taku bych prijala.
A ja svokru nemam
,nieze by zomrela ,ale opustila svoje deti ked boli male(6r,9r a 13r)svokor sa z toho vtedy nervovo zrutil ,no a zdravie sa mu uz nikdy nevratilo
.Tak by sa mi zisla tu v tom cudzom svete obcas nejaka rada,opora.Napr. v juni moj syn ide na Prve svete prijmanie nam davaju k dispozicii v kostole celu lavicku no a mi tam nemame koho posadit
,tak mi je z toho smutno.Aj o svokra sa starame s manzelom sami,tym som chcela povedat:Dievcata ja vam tie svokry zavidim!Ved aj ten moj svokor je strasny,stale bol zly,neviem mozno zatrpknuty,ani mna nikdy ako nevestu"cudzinku" neprijal,no a mi sme mu s manzelom odpustili a dnes je to rok co sa o neho starame ; -)
Babulienky, viete čo je na tejto téme najkrajšie???? že všetky máte tú svoju pravdu
Každá z nás je iná, máme iné skúsenosti, dostali sme do vienka rôzne spomienky a ponaučenia..a aj mi budeme raz svokry a budeme babičky!no daj Boh, aby to tak bolo! Ale...život je tak krásny, keď sa ženy podporujú vo výchove dieťaťa a nie sa ničia!
, ale celkom chápem čo chce povedať Akira. Podrývanie autority a hádzanie polena pod nohy. Umňa je to isté plus to, že nemám takú mamku ako Akira. Táááákže..len dúfajme, že ak príde ten čas, tak budem aj dobrá svokra, aj mama, aj stará mama.. držte mi palce a ja držím vám
Mamkadanka, je fajn, že si taká, na ktorú sa možno vždy spoľahnúť
Eva
ja som pisala prispevok mila svokricka.a dotklo sa ma co si napisala na jeho adresu.nemyslim si ze som napisala nieco zle.ja mam svokru velmi rada a vychadzam s nou lepsie ako s vlastnou mamou.ale jednoducho mi zalezi na zdravi svojho dietata.a tento vikend sme sa o tom so svokrou rozpravali tak uvidime,ako to bude fungovat.vies MAMA DANKA praskovy cukor,med,lizatka,omrvinky s chipsov,olizovanie klobasy a pod. v necelych 5 mes. sa mi zda od starych rodicov nezodpovedne,ak toto ma byt rozmaznavanie,tak to radsej nie.lebo o tom bol ten moj prispevok,tak si ho asi zle pochopila.priklad starsi syn-ja som mu pchala do ust mrkvu,babka med na cumliku,ja som mu davala zemiaky,babka lizatko.vysledok?syn mi prestal jest zeleninu a vsetko zdrave.teraz ma 7 rokov a 20 kil a vyzera ako podvyzivena modelka.patrali sme s lekarmi po pricine a zistili zle stravovacie navyky v zaciatkoch,pretoze od vtedy sa to s nim vlecie.takze babky ak mate radi svoje vnucatka tak im to mozte preukazat inak,ved tie sladkosti a vsetky nezdrave veci par mesiacov pockaju a deticky o nic nepridu ak ich ochutnaju neskor.pretoze mat vnuca rada a rozmaznavat ho podla mna neznamena toto.nevravim ze ja som dietatu nedala do ust to ,co tam este nepatrilo,ale toto sa mi zda prehnane.
Nia123 mojim prispevkom som sa nechcela dotknúť ani teba ani žiadnej s vás mladých mamičiek,len som vám chcela povedať,že až raz budete aj vy svokry budete sa na prežitý život pozerať úplne ináč,že svokra a nevesta nie sú dve bojovníčky ktoré za každú cenu musia medzi sebou bojovať,ale môže medzi nimi byť aj pekný vzťah,že staré mami milujú svoje vnúčatká tak ako vlastné deti a preto neverím tomu,že nejaká stará mama by úmyselne svojmu vnúčatku ubližovala.A že je len na neveste a svokre či sa vedia dohodnúť.
mamka Danka my sme sa uz dohodli,len dufam,ze to bude aj fungovat.mam svokru ozaj rada a budem sa opakovat vychadzam s nou lepsie ako s vlastnou mamou.len sme sa proste nezhodli v tychto veciach.viem,ze babky su proste take,beru inak vychovu vnucata ako vlastneho dietata.nevravim ze ja budem ina.tiez si vnucatka budem rozmaznavat,ak boh da a budem ich mat.ale budem sa snazit pocuvat aj rodicov mojich vnucikov a urcite nebudem robit to co si nebudu priat,teda aspon dufam ze to tak potom bude
vies tu nejde len o to ze dava malemu do pusy to co si ja neprajem.starsiemu zakazeme sladkosti,vyjdeme z kuchyne a ona mu strci do ust bonbon.rozmaznava ich aj za cenu toho,ze podkopava nasu autoritu a to podla mna nieje od nej fer.
Nia123práve o tom som písala uvediem príklad:v sobotu večer mi nevesta zo synom doniesli dvoj ročnú vnučku a ony si išli niekam sadnúť s priateľmi.Malú mohli nechať aj doma s nevestinou mamou ale ju doniesli ku mne aby som sa s ňou potešila.Potom keď prišli pre ňu malá vymýšlala,že nejde domov,že bude spať u babky,nevesta jej par krát pleskla po zadku aby nevymýšlala.Ja som vzala malú obliekla som ju s tým,že maminku musíme poslúchať lebo sa na nás bude hnevať,malá sa bez slova dala poobliekať a sama mi pritakávala,že maminku musíme poslúchať.Vyboskávala som ju a išli domov.Myslíš,že tým som takto reagovala som podrývala nevestinu autoritu?Lebo my sme to ani jedna tak necítili.Včera som zase bola na návšte ja u nich.Doniesla som malej balík cukríkov.Celá bola vytešená,ale nevesta si sťažovala,že od rana malá nič poriadne nejedla.tak som ju najskôr nakrmila jedlom čo jej pripravila a potom sme spolu jedli cukríky.Bola spokojná aj nevesta aj malá.A vôbec sa na mňa nevesta špatne nepozerala,že jej dávam cukríky ale aj ona sama sa s nami krmila.Veď sme ľudia a vieme sa dohodnúť.
A tak som si zaužívala, že JA som tá, ktorá ju trápi cvičením, ja som bez výhrad aj tá čo ju kŕmi (drží jej fľašu, v tej dobe). Svokra sa ma každý raz pýtala, či môže, nikdy som jej to nedovolila. Požiadala som ju, aby to považovala za kojenie, že prsník jej nepožičiam. Hovorí sa, že iba pri kojení sa dá vypestovať také puto, ale my sme dôkazom, že nie. Dodnes je pitie mliečka náš rituál a fľašku pri ňom slečinke držím ja. Ona si ma obzerá, hladká mi tvár, usmieva sa. Viem, že za to má na mňa svokra ťažké srdce, aj zato, že dcérku u nich nikdy nenechávame- chodí s nami aj nakupovať. A verte alebo nie, manželovi to vyhovuje tiež. Neuprednostňujem mojich rodičov, u nich Nicol tiež sama nezostáva. Proste sme si obaja vedomý toho, že chceme mať dcérku pri sebe a aj- síce jej naši aj svokrovci stoja za zadkom keď vylezie na stoličku, aby nespadla, dávno je to čo mali malé deti a tak celkom v pohode položia nožík na kraj stola a odídu z miestnosti. Alebo tenulinké poháre na konferenčnom stolíku. Snažím sa za nimi nebehať a nekontrolovať, ale nie raz som musela svokru upozorniť, keď prišla do izby sama, že či je Nicol v kuchyni sama. Náš byt je prispôsobený na malé deti- bezpečnostné zásuvky, nič ostré v dosahu, žiadne vázy či iné sklo na zemi, preto tu je malá samostatná, lenže tam je pre ňu všetko nové, všetko ju zaujíma a treba pri nej stáť celý čas. Svokra je dobrá babička, nosí malej jogurty a piškótky, ovocie. Lenže ako svokra neustále zlyháva. Každý raz sa ma pýta, čo má malej priniesť- a ja jej poviem, že gulaté piškóty, lebo dlhé jej už nechutia a mäskovo zeleninkovú výživu. Ešte nikdy nepriniesla to, čo som jej povedala, že Nicol lúbi. Prečo moja mama, s ktorou sme možno ešte menej ako so svokrou, hoci sa nikdy neopýta čo má malej priniesť, kúpi to, čo Nicol má rada? Nezáleží jej na cene, kúpi aj to LACNEJŠIE, čo odpozorovala že malá papá s nadšením.
Akira, niektorým to nedôjde nikdy, my tiež máme jednu babku, ktorá presne vie, čo majú jej vnúčence v obľube, a druhú, ktorá na to neprišla dodnes, hoci sú to už dospelé (a takmer dospelé) deti - ja nechcem byť hnusná, ale mám podozrenie, že nám tvrdošijne nosí to, čo kupuje švagrovým deťom. Ale to je taká ďalšia kapitola vzťahov - moje deti sú totiž len "vnúčatá druhej kategórie".
no vidis a takto by to malo byt,to je uz ina kava.takto by sa to pacilo aj mne.
a nie ze mi nieco povieme a ona nam za chrbtom spravi opak.ak mu mi zakazeme sladkosti,vyjdeme z kuchyne a ona mu da do ust cokoladu so slovami,ICH NEPOCUVAJ,JA TI DOVOLIM.Tak to je uz o niecom inom,nie?aku autoritu budeme mat potom u deti,ak nam toto robi?ak dodrzi to nacom sme sa cez vikend dohodli,tak bude ukazkova babka.no uvidime.
Dovolím si pridať sa k téme.Tak ako bolo napísané,každý je jedinečný,všetci sme boli nejakým smerom vychovávaní a preto sa nedajú porovnávať ani vekovo rovnaké skupiny.Ja som bola najstaršia a mám ešte 3 mladších bráškov.Moja mama ma všetkému priúčala už od malička,vedela som v 9 rokoch piecť,pretože mi to dovolila.Najskôr sme spolu robili vykrajovačky,plnené košíčky a nakoniec som piekla k nedeli koláče.Tak isto ma aj zasvetila do tajov varenia,starostlivosti o najmladšieho brášku a som jej za to nesmierne vďačná a keď budem môcť,tiež sa budem snažiť svoje deti podporovať v takýchto aktivitách. Moju svokru mám veľmi rada,aj svokra
kde môžu tam pomôžu.Keď som zostala s malým v BA na onkológii,prišli ma pozrieť a rozprávali sa aj so psychologičkou čo je na oddelení.Nikdy predtým sme sa nebavili o tom,či sa dobre starám o malého,videli,že som si naštudovala všetko čo sa dalo,mám množstvo kamarátiek mamín a som ochotná počúvať rozumné rady. Povedala však vtedy vetu : "prečo sa to muselo prihodiť tak dobrej mamine ?" a to bolo pre mňa znakom,že ma akceptuje a považuje za správne, to čo robím.Ja by som chcela v prvom rade vychovať dobré deti a potom ak budem mať to šťastie a dožijem sa vnúčatka, užívať si ho,ale s tým,že jeho rodičia dostanú priestor k výchove, a ak budem mať aj nejaký iný názor, porozprávame sa,ale nie si ho nasilu presadzovať alebo robiť potajme za chrbtom rodičov.S každou generáciou mamín prichádzajú aj nové poznatky,či už v stravovaní alebo výchove a ja som vďačná,že ako moji rodičia tak svokrovci si vypočuli,čo mám na srdci a snáď aj pri druhom to tak bude fungovať. 
dadena želám ti aby si raz bola dobrou starou mamou a tešila sa zo svojich vnúčatok
