Vedomé stravovanie

Jedenie, stravovanie, téma tak obsiahla, mne dôverne známa a hlavne nezvládnutá.  Na to moje má veľký vplyv závislosť na sladkom, hlavne čokoláde, od mala, zajedanie všetkých emócii, šiesty rok bezlepková strava, ale aj práca z domu, či (ne)systém hurá vo všetkom, teda aj v jedení. Preto keď som narazila na tému vedomé stravovanie, bolo jasné, že je to pre mňa, aj keď zďaleka nie o mne. Hambím saÚsmevChichocem sa

Srnci chrbat

Ono pod vedomím jedením, si môžeme predstaviť celkom slušnú paletu pojmov aj dojmov. Alebo možno nejaké tri základné:

1. Vedome si vyberáme jedlo, okrem toho, čo si myslíme, že je zdravé ..., napr. aj podľa toho čo si v danej situácii telo pýta, alebo skôr potrebuje. Napríklad, keď má človek chrípku, ozaj nám toho jedla veľa netreba a keď už, tak len niečo ľahké. Naopak, keď nedajbože výdatnejšie fyzický pracujeme, športujeme, môžeme si dopriať aj kalorickejšie jedlá. V zime sú vhodnejšie jedlá na zahriatie, tepelne upravená aj zelenina, v lete zas potraviny na schladenie, zeleninové šaláty, ovocie .... Zároveň sme každý z nás jedinečná bytosť, či už podľa ajurvédy, vlastných skúsenosti, intuície, diét. Mali by sme už vedieť, ktoré jedlá nás energiou dobíjajú, po ktorých sme unavení alebo nedajbože, z ktorých nám je zle ... Nespomínam tu teraz tému zdravej výživy, však teóriu mnohí poznáme....

zeleninový špíz

2. Vedomé jedenie je aj o tom, že by sme mali jesť vtedy, keď sme ozaj hladní, a nie len rozrušení, vyvedení z miery, zmätení zo života, nedajbože nudiaci sa. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Na túto tému som našla článok, zachádzajúci do úplnej dokokonalosti, pre mnohých asi až krajnosti. A možno ani nie.

Keď nás pochytí hlad, či skôr strašná chuť na niečo, mali by sme sa utíšiť a vnímať, čo nám chce telo, či skôr duša povedať. "Som ozaj hladná? alebo len smädná? alebo ma niečo vyviedlo z miery, alebo je to len zvyk ....?" A keď rozpoznáme, čo je to za pocit, mali by sme ho dôkladne precítiť. No dobre "A potom sa zobudila a ruka v šerblíku." Veď, kto by sa chcel dofrasa vŕtať v svojich vysoko zmätených emóciach, keď môže namiesto toho zjesť horalku, čokoládu ... a zasunúť to nepríjemné, zas a znova, voľakde do úzadia.

Na druhej strane, však aj pozitívne udalosti treba voľajako osláviť ... Jednoducho, dôvod jesť, najlepšie somariny sa vždy nájde. Rozpísala som sa tradične. V každom prípade nám vôbec neuškodí, skôr než sa vrhneme na čokoľvek pod zub, aspoň na malú chvíľu sa zastaviť a položiť si otázku, či je to ozaj nutné. No dobre, však si môžeme položiť aj tu najzákladnejšiu otázku, " Som naozaj hladná?" "Ozaj sa budem cítiť lepšie, šťastnejšie, keď zladujem ....?" Doplnte si podľa seba.

malinová nízkosacharidová torticka

3. Konečne prichádzame k tomu, čomu som sa chcela venovať úplne na začiatku. Hambím sa Vedomé jedenie. Na jedlo by sme si mali vyhradiť dostatok času, príjemného priestoru, možno aj tú správnu spoločnosť, ale predovšetkým všetku našu prítomnosť. Tu a teraz jem, žujem, voniam, vychutnávam si príjemnú chuť, pôžitok z jedla, milú spoločnosť, príjemne strávený čas , budem sýta a zdravá .... No aj teraz by som napísala zas a znova "A potom sa zobudila a ruka v šerblíku" (pre neznalé nočník) Chichocem sa A zas znova mám potrebu nadávať . Dofrasa, však ja si ani tú božšskú a drahú čokoládu, alebo keď voľajaký zázračný koláč upečiem neviem vychutnať. Zožujem to, ho či všetkých, duchom neprítomná a po chvíle riešim, zas a znova čo by som zase raz zjedla. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Nieto, žeby som si náležite vychutnala raňajky, obed, večeru, ktoré si občas ani nepripravím, lebo ma to nebaví ..., asi žiadna z fáz, od vymýšľania, prípravy, žutia ...

Spenátovo hubové rizoto

Ta tak, na tému jedenia by som asi vedela písať dlho a nudne. Idem sa ja radšej zamýšľať, nad tým, ako s tým naložím a možno krok po kroku aj niečo vo svojom živote, teda aspoň jedení zmením. Úsmev

Komentáre

No, k tomu športu a výdatnejšiemu jedlu - to je jeden z veľkých problémov, keď niekto začne cvičiť. Čuduje sa, že nechudne. A to len zaúraduje podvedomie - cvičíš, tak isto vycvičíš. Kľudne si pridaj trochu ryže, alebo zemiak, alebo maličký krajček chleba. Nebodaj horalku, či čokoládku.....

 

No a aby si v tom mala ešte väčší guľáš, minule som natrafila ešte na jednu zaujímavú tróriu. Prednedávnom som tu dávala test na módu. Či patríme k romantičkám, športovým, ..... Tuším sa autorka volá Táňa Havlíčková. A niečo podobné urobila aj v oblasti stravovania. Vraj konečne zistíš, čo ti prospieva, čo je pre teba dobré. Vďaka čomu budeš štíhla.

 

Len pri tom všetkom - nielen tu, ale aj stravovanie podľa krvných skupín, podľa alergii, podľa čohokoľvek je už pri 3 ľuďoch doma,, keď má každý iné potreby veľmi zložité. A to sú rodiny, kde je tých detí viac....

Možno len nad tým všetkým, vďaka tomu, že nemusíme každý deň zháňať, čo do hrnca, príliš špekulujeme a venujeme tomu veľa pozornosti

Ono ten článok, nebol ani tak na tému chudnutie, aj keď to s ním tak či tak súvisí. Tu tému fyzickej aktivity som myslela, napríklad ako pri Lenke, ktorá je v pohybe skoro permanentne a už teraz nerieši chudnutie, alebo chlopa, čo nerieši kalórie ani extra váhu, zahrá futbal a dá si s kľudom angličana vepro, knedlo, zelo. Ale asi som to tak nenapísala ...

Inak osobne neverím tomu, že odborníčka na módu, vie dať odpoveď na otázku, čo je pre koho dobré ohľadne stravovania. J asom s aprinej tuším, ani do kategorie pre konkretny stýl netrafila. Skôr by som očakávala takúto odpoveď od odborníka na výživu s lekárskym vzdelaním, na základe krvných testov, .... ale takých je asi pomenej, čo idú až tak ďaleko a neskončia pri všeobecných pravidlách.

Plne súhlasím s tým, že každý z nás je iný. Ale na druhej strane je mi blízka ajurveda, lebo je to kombinácii telesných znakov, ale aj duševných v jednom celku, ja som sa tak dokonale nasla v kaphe, skoro na 85 percent. Možno sa p. Havlíčkovej podarilo, to čo Ajurvéde netuším ...Úsmev

Ono jasné, mali by sme byť vďační, že máme čo jesť. Len u mňa je to ozaj o tom, že jem tak často, somariny, bez toho aby som jedlu venovala pozornosť ... aby som mala pocit zasýtenia , z tej čokolády pôžitok...  Takže ozaj je všetko relatívne.

musím sa sústrediť, musím si naplánovať, čo budem jesť, kedy. Zaobstarať suroviny a pripraviť. Lebo keď to neurobím, potom príde hlad a ja zjem, čo je po ruke. Čokolvek. A keď stratím sústredenie, tak je to rovnako. Ani si neuvedomím, že som zjedla to, čo nemalo byť. Respektíve v inom množstve, ako by sa patrilo.

Ako jasné príprava jedla, plánovanie, nakupovanie, (ne)varenie je  na ešte dlhší príspevok, aspoň u mňa, lebo každé ráno a večer riešim čo môžem vôbec jesť, chce sa mi pripravovať a obedy tak nerada varím. 25 rokov riešim obedy deň, čo deň, teraz pomaly aj 2x denne. Len keď si už konečne k nejakému jedlu sadnem, tak nech to potom stojí za to a možno nebudem mať takú averziu k príprave jedla. Lebo často to skončí pri tom, že zjem niečo narýchlo pri PC a ani neviem, čo a kedy som jedla. Ale už som sa posunula, aspoň s raňajkami, na tie keď už nejaké mám si viem vyhradiť čas.

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Ale Lenka furt rieši čo zje. Pozor. To neznamená, že sa hýbeš, môžeš jesť výdatnejšie. To je najväčšia chyba. To slovo výdatnejšie.

Ty máš jesť v prvom rade nutrične hodnotnejšie.

Jasné, je mnoho smerov - niekto dáva keto, niekto dáva low carb, niekto frčí na bielkovinách.

Ak jem, čo chcem, bárs cvičím aktívne 3* do týždňa, bárs 4* týždenne ubehnem 4km, bárs ideme ešte s deckami celý deň na lyže - tam keď zafutrujem parené buchty na svahu, tak ono je to celé zle. Lebo sa spustí lavína. Buchty zasýtia na chvíľu, lenže energia je taká bác - tu a teraz. A za chvíľu snorím čo doplním, lebo únava neskutočná a energie z buchiet na zadku miesto v svaloch. A už to ide vážené. Začnete jesť presne tak ako píše Daška - zemiačik, ryžika naviac. A tu je kameň úrazu pre mňa.

Ak by som si dala na tom svahu gulášik z bambiho bez chlebíka, alebo radšej tanier polievky so slížami, tak je to ok. Kaloricky som v pohode, zavalím aj bielkoviny, takže netreba na pumpe kupovať fornety, či vianočné perníky cestou v aute chrúmať, aby som odšoférovala z Kubínskej domov.

Takže - nutrične hodnotnejšie a nie kalorickejšie.

Aj to si myslim ze je relativne, lebo taka nizkosacharidova, je o dost kalorickejsia ako napr. vegan.

Preto hovorím o nutričných hodnotách a nie kalóriách. Úsmev

Kaloricky máš nejaký strop, to je ok. Ale naplniť ho môžeš rôzne. Je to na tebe.

Teší ma, že nie som jediná, ktorá sa jednoznačne nevmestila do jedného štýlu Pohoda

skus toto https://winterinparis.blog/2016/08/09/8-stylu-aneb-8-klicu-k-vasi-dusi-i-k-satniku/  možno to skôr pôjde

Nepoznám človeka, ktorý neplánuje jedlo a vyzerá dobre, teda bez ovisnutého brucha a pevného postoja. Nepoznám aktívne športujúceho, ktorý nerieši, čo zjedol a čo zje ešte.

A len také - plán ti dáva mantinely. Na mantineloch nie je nič zlé. Sem tam treba za ne vybehnúť, ale gró - to zostáva. Ber to ako cestu - môžeš z nej občas zísť, lebo zbadáš niečo dobré, ale len na chvíľu - vtedy si to užiješ. Ak pôjdeš po nevyznačenej ceste, ľahko si vytkneš členok Úsmev.

Ešte - mne sa plánovanie jedálnička páči. Je to ťažké v daný moment, ale potom zistíš, že vlastne aj pri nákupoch je to super. Vieš presne, čo chceš a nekupuješ blbosti.

No a ešte histamínová diéta - nevyznám sa, len sa pýtam. Pri tej nie sú vhodné jedlá s princípom "minútok"? Teda rýchlo urobené, zväčša gril, na prírodno a tak?

Poznám takých dvoch mužov, ozaj neriešia, čo zjedia a zjedia toho ozaj dosť, jeden športuje symbolicky, druhý vôbec a sú štíhli, rovní, dokonca "bez brucha", Podľa mňa niečo na tom bude, že aj naša črevná mikroflóra, ale aj hlava, či to je prepojené v istej miere zodpovedajú za náš metabolizmus. Ako to vôbec neznamená, že máme do seba pchať somariny a nehýbať sa, len, že každý z nás je iný, čo do fungovania tela, stravovania, duše ...

Plány, zaváňajú systémom a ten vo mne zatiaľ vzbudzuje veľkú hrôzu. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Som rada, keď viem, čo budeme obedovať na druhý deň. Všetky moje jedlá sú veľmi jednoduché rýchlovky, na viac nemám energiu. Ešte aj moje milované koláčiky sú vo veľkej väčšine úplne jednoduché.Úsmev

ja tiež poznám takých mužov. Ale čo som ich dlhodobo pozorovala (a fakt dlhodobo) - najedia sa, to áno. Ale 3x denne a viac nehľadajú nič. Nezjedia. Ani jablko. Ani zmrzlinu. Nič.

Už sme tu x krát omieľali francuzov. Taliani podobne. Nejedia pomedzi. Desiate nedávajú ani deťom. Určite majú väčšie pauzy ako 3 hodiny. V pohode jedia po 7-8 hodine večernej.

V tomto sú disciplinovaní, od decka, výchovou z domu.

Pri tej disciplíne, nemyslím, že je všetko od  disciplíne. Ano niekto má svoj život , stravovanie vedome pod kontrolou, ale niekto to nerieši, jednoducho je to pre neho tak ... A nebude to len výchovou. Naše mladšie decká nepotrebujú sladké k životu. Tinka by som povedala, že žije skoro z lásky. Mladší syn, tiež vedome nerieši, žeby sa mal kontrolovať, nepotrebuje sladké, dá si ho keď je príležitosť A to som určite nebola pozitívnym vzorom. teraz neriešim ozaj postavu, nič, len že tie pnutia k jedeniu sú u každého iné ... Bez debaty je to aj o výchove, vzoroch, rodinnom jedálničku, ale aj o individualite každej jednej bytosti.

Stále mám pocit, že jedlo nám niečo nahrádza. Napĺňa nejakú dieru v našom živote. Potrebujeme, aby niečo niekam zapadlo. Ale v skutočnosti k prežitiu potrebujeme málo. Ostatné je skôr o emóciach, ktoré to jedlo prináša. Naplnenie. Alebo neviem čo.

My vlastne ani nevieme, čo je to hlad. My sme si vymysleli, alebo tí, čo potrebujú predávať vymysleli, že potrebujeme jesť každé 3 hodiny. Ale k prežitiu to naozaj nie je treba. Za tie 3 hodiny mnohé jedlá ani nestihnú vytráviť. My máme skor emocionálny hlad. Ten zaháňame čímkoľvek, čo môžeme dať do úst a zahryznúť do toho. Niečo, čo vyvolá istú dávku endorfínov. Bez ohľadu na výčitky, ktoré prídu či neprídu...

Plne súhlasím, jedlom látame emočné diery v našej duši. Aspoň ja určite.

ja tiež, len stále neviem aké

Ja viem, aké len neviem ako inak ...

Vedome jedenie je aj o tom že aj ked mám na niečo chuť čo je pre mňa nie správne, tak moje telo reaguje prudko až ma napne a ja viem že toto NIE.

Áno samozrejme aj to, niekedy nám to telo dá vedieť tak vehementne ako tebe, inokedy len tíchúčko a my ho ignorujeme ...

No ale vždy záleží od nás či to chceme vedieť alebo nie, vedome bez toho nie je vedomím stravovaním.

Však jasné, presne o tom som sa snažila písať a hlavne by som to mala začať aplikovať aj v praxi. Nápríklad ja sa kvalitnej horkej čokoláde nebránim, ani v pokusoch o normalizáciu stravovania, len ju asi nepotrebujem jesť až tak často ako doteraz. Hambím sa

Vidíš v tom to je, ja som milovala kvalitnú horkú čokoladu celý život, našťastie som nikdy nemusela mliečne ale ak nebolo inej zjedla som aj tu. Potom odrazu som už vedela zjesť iba trochu a nakoniec som sa musela prinútiť aby som zjedla kocku a teraz mi na chuť naozaj nejde. Zaujímavé ale ak mám chuť na čokoladu tak je to na ľadové gaštanyChichocem sa

Však to čokoláda, ja keď som dostatočne zúfalá, a mám doma. ajbielu čokoládu zjem, a to ju ozaj nemám rada. 

Je fajn, že si si to s čokoládou, hlavu s telom,  vysporiadala, aby dobre bolo. Ľadové gaštany sú dobré, tie môžeš? Hambím saMrkám

NIEEEE, ale raz za pol roky jedny zjem

Áno ... lebo raz za pol roka sa s tým nejak to telo vysporiada.

Podľa mňa ako so všetkým čo je fakt len "občas".

Vedome si všímam ako mávam obdobie, že niečom zúfalo potrebujem. Teraz nejdem ako chuť na sladké, to viem o čom býva.

Teraz napríklad - arašidy, arašidové maslo. Mala som obdobie, kedy ma to strašne naháňalo, že potrebujem arašidy. Mala som aj veľmi matnú a suchú pokožku a aj vlasy bez života. Spráskala som svoju dávku a bolo. Viac je to v pohode.

A teraz mi na chuť napr. idú ryby a kvasnice. Akurát som si donatierala krémom ruky a potrebovala by som aj tvár niečím namazať Úsmev.

žeby kvasnicová maska na tvár????

ÁnoÁnoÁno

Zistila som, že najväčší problém ani nie je si sadnúť k jedlu, vyhradiť si na neho čas, ale byť počas jedenia prítomná. Neutekáť myšlienkami po všetkých čertoch. Bo zas a znova skončím pri tom, že ani netuším, kedy som čo jedla. To udržanie pozornosti tu a teraz, podobne ako pri jóge, to ne sranda. takže kvôli tomu, máme obdivovať farby, vône, chute, prežúvať a to všetko vnímať. Joj áno bez posudzovania .... Však raz keď budem veľká ... Hambím sa

Vedomé stravovanie = uvedomiť si, čo všetko zjem. Tak som to mala asi 3 roky dozadu. Stále som mala pocit, že vlastne nič nejem, ale keď som si jeden týždeň zapisovala, bola som zhrozená. už len nejaká tyčinka/horalka/čokoládka ku každej káve, t.j. minimálne 2 denne Hambím sa Potrebovala som schudnúť. No, lebo sme začali trénovať tanec v sále, kde sú zrkadlá a ten pohľad, keď sa Ti okolo pása natriasa pneumatika, pekný veru nebol, stehná pod sukňou našťastie vidieť nebolo a do toho problémy s kolenami...

Teraz na mňa alergologička vyštartovala s histamínovou intoleranciou. Povedala mi: "Nie je to žiadna tragédia, je to iba jedlo. Budete sa zdravšie stravovať a nebudete mať toľko zdravotných problémov, ako vaši rovesníci." A hneď mi zakázala červené víno, paradajky a spomínané sladkosti Úsmev Takže som zase niečo vyškrtla a kŕmim sa zeleninou, vajíčkami, tvarohom...

Najhoršie bolo v práci. Obed z plastového kelímka za počítačom a popritom MUSÍŠ aspoň predstierať, že niečo robíš... celé zle! Prestala som tam obedovať. najem sa poriadne ráno (2 celozrnné rožky s nátierkou, zeleninou sú minimom) a obed si dám doma v KĽUDE - niekedy až o tretej. medzitým len nejaké ovocie, ak už som veľmi hladná. Ale ako sme si vravievali na intráku "Hlad je prezlečený smäd!", aj s čajom, kávou, pohárom vody sa to dá poriešiť - človek si po týždni zvykne.

Kami, držím palce! Je to len jedlo, ktoré nič nevyrieši.

Však toto, uvedomiť si, že jedlo nič nevyrieši. Histaminová je pekné zábavisko, ale však ide to, keď nič iné neostáva, obe dcéry majú ... Držím palce.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.