Dlho rozoberame v rodine nas maly -velky problem:Syn ma 19 rokov,ma priatelku s ktorou chodi 2 roky.Je to jeho prva laska,jej je on asi 3-4.
Ona ma 20.Chodili spolu aj do strednej skoly.Dievca je z dost zvlastnej rodiny v porovnani s nami-totiz vladne u nich akysi druh domaceho teroru zo strany otca.Bitky,krik a podobne veci na dennom poriadku,tykaju sa ma tieto problemy,pretoze sme asi uz 3x riesili situaciu,ze dievca sa stahuje k nam a bude byvat u nas.Vzdy ju odhovorila na poslednu chvilu jej mama, s ktorou ma nastastie dobry vztah.Tolko pre uvod.Moj syn ked s nou zacal chodit,bol strasne nevrly pubertak a zle veci v zivote jeho milovanej priatelky mu nastavili zrkadlo a krasne sa nam zmenil,vyborne spolu vychadzame a v podstate takmer vsetko mi hovori.Co mi hned nepovie sa dozviem dodatocne,ked mi vysvetluje nejaky iny problem.Takze jej velmi vdacim za to,ze mu vstupila do zivota a tak milo ho zmenila.Za co jej vsak nevdacim,je manipulativny sposob akym mu viac a viac utahuje slucku okolo krku.Za posledne 2 roky prisiel o vsetkych kamaratov,nikam nechodi,sedi doma pri pocitaci,prestal chodit aj na hokej,nechodi s nami na rodinne stretnutia-obedy,vecere u starych rodicov a prestal chodit aj k otcovi/sme rozvedeni/,sice sa s nim stretava,ale nechodi k nemu domov.Vsetko prestal robit po natlaku zo strany priatelky,vsetko jej vadilo.Zo zaciatku sa svojich aktivit nemienil vzdat,klamal jej a vymyslal uskoky,no casom mu vzdy na to prisla ako spravna zena.Dlho som ho upominala ,ze klamat nemoze a raz to vyjde na javo.Po velkom cirkuse,ked v jeho izbe vsetko porozbijala a a roztrhala mu dres na hokej sa rozhodol,ze prestane konecne klamat a zije len pre nu,comu by sa urcite kazda zena tesila.
A tak prerusil kontakty s kazdym a nema doslova nikoho,len ju a nas doma.Posledny vystrelok bol,ze zrusil telefonnu kartu,aby sa mu ani jeden kamarat a znamy nemohol dovolať.Myslim si ze taketo zatvaranie dveri pred svetom je nezdrave,trva to uz dlho a vidim,ze ho to trapi,ale o tejto veci nechce hovoit.Je uz dospely...Zaujimaju ma vase nazory.Ja snazim tolerovat,som znacne tolerantny clovek.Ale trapi ma ked nieco presahuje mieru.Vidim,ze ona kona podla svojho vzoru z domova,ziju uzavreto.Nuz trapi ma to.Alebo to uz nie je moj problem ale len problem mojho syna?
Bolo by super keby si priateľka tvojho syna uvedomila, že svojím správaním navodzuje u vás presne také situácie pre ktoré chce ona z domu utekať a sťahovať sa k vám...Proste jej treba nastaviť zrkadlo...
Nooooo mladá slečna robí teror ako jej otec doma....asi by mala navšíviť psychológa....porozprávať sa s ním, možno je to určitý druh kompenzácie vlastnej frustrácie....Aj keď ju syn má rád....tak neskôr ho to začne mrzieť, a nech sa drahá nehnevká, ale láska je nezištná, nieje majetnícka....ona mu berie slobodu a pripútava si ho - ale len dočasu.
Porozprávaj sa s ňou tak akoby si sa rozprávala s chlapom ktorý by toto robil tvojej dcére...lebo aj chlapy môžu byť týraný a je jedno či je to psychicky, fyzicky či emocionálne alebo ekonomicky.
Ak sa nezpamätá, treba zastaviť to vymývanie mozgu tvojho syna, lebo toto sa bude len stupňovať.
Rybička, prvý vážny vzťah je pre mladých ľudí veľmi silná záležitosť. Čím viac budeš synovi hovoriť, že s jeho priateľkou niečo nie je v poriadku, tým viac sa na ňu upne. A opačne. Keď sa budeš pokúšať naprávať hlavu priateľke, zatvrdí sa a kedže má na tvojho syna veľký vplyv, pokúsi sa "odstrihnúť" syna aj od teba. Veď sa jej to podarilo už s jeho záujmami, športom, priateľmi, otcom - prečo by sa jej nepodarilo aj s tebou, nie?
Stojíš pred vážnym problémom. Tvoj syn síce hlboko v srdci vie, že tento vzťah nie je práve ideálny, ale zjavne si neuvedomuje, že keď bude svojej priateľke iba ustupovať, ona neprestane - práve naopak, ešte pritvrdí. Priateľka zrejme v tvojom synovi našla niekoho, koho jednak potrebuje a jednak aspoň raz môže niekoho ovládať ona a tak si to patrične vychutnáva. Presne kopíruje manipulatívne spôsoby svojho otca, aj keď možno nevedome - kedže v tom vyrastala, považuje to akosi za "normu."
Určite je to prípad pre psychológa. Pre priateľku (pre jej manipulácie), aj pre tvojho syna (pre jeho neschopnosť, alebo neochotu vzdorovať). Pochybujem však, že čo len jedného z nich k psychológovi dostaneš. Vyber sa teda za psychológom sama a poraď sa, čo by si mohla urobiť ty, aby si pomohla nielen sebe, ale aj mladým. Oni sú síce obaja už dospelí, ale zároveň veľmi neskúsení a nezrelí a kráčajú po veľmi zlej ceste.
Rybička, tolerantnosť je síce veľmi potrebná a užitočná vlastnosť, ale treba vedieť, kde a kedy prestať tolerovať. A vaša situácia je rozhodne už cez hranicu. Nečakaj, kým tvoja potencionálna nevesta tvojho syna spracuje tak, že sa stane niečo nenapraviteľné. Konaj čím skôr.
Držím palce, aby všetko dopadlo dobre! 
plne suhlasim s georginou. Ked sa mladym ludom zasahuje do vztahu, vnimaju to negativne a vacsinou to ma opacny ucinok, nech je uz vztah medzi nimi a rodicmi akykolvek dobry. Puto medzi mladymi, co prezivaju prvu lasku je v tej chvili zarucene silnejsie.
Preto si tiez myslim, ze sa treba poradit s psychologom, ako synovi pomoct a unahlene sa do vztahu nevmesovat. Vela robi aj to, ak mu budes vnutorne verit, ze najde v sebe zdravy odpor a silu vzopriet sa. Je sice neskuseny, ale uz je dospely a ma pravo mat taky vztah, aky si vybral. Je dobre, ak citi v rodicoch oporu, ze ak by nastali problemy v jeho vztahu, ma sa na koho obratit. Ak sa rozidu, neostane celkom sam.
Mam kamaratku, ktoru manzel psychicky aj sexualne tyra. Vieme to, ale ona si to nechce priznat. Ked sme sa snazili nastavit jej zrkadlo, skoncilo to tak, ze sa na manzela este viac upla a prerusila vztahy s nami a takmer aj so svojou povodnou rodinou. Hoci ju manzel priserne obmedzuje, dal ju aj sledovat, kontroluje jej postu a mnohe ine veci, ona zatial nedozrela na to, aby dokazala odist. My musime jej vztah len respektovat. Museli sme prijat, ze ona si z nejakeho dovodu zela zotrvat vo vztahu, kde jej ublizuju a kym sama nebude chciet k psychologovi alebo to jednoducho nejak riesit, my jej nemame ako pomoct. A pritom si tiez celu situaciu niekde v hlbke uvedomuje a vie, ze to nie je spravne. Inak, vydala sa za neho v devatnastich rokoch, len par mesiacov po rozchode so svojou prvou laskou, ktorou bol jej spoluziak.
no nastaviť zrkadlo treba ani tak nie synovi ako dotyčnej dievčine aby sa neutvrdzovala vo svojom správaní...synovi ho ťažko nastavíš keď ona ním takto manipuluje, ale ona je este dosť mladá na to ak má tvojho syna rada a záleží jej na ňom aby sa zbadala čo robí...Ona totiž robí presne to pred čím sa snaží z domu utiecť a robí to človeku ktorého asi "údajne" ľúbi...Takže v podstate ide o to či takéto správanie prijala ako vzorové správanie sa vo vzťahu, alebo ju to možno aj trápi ale nevie akým spôsobom konať inak...
A týmto by sa asi mala skôr zaoberať jej matka, ak už toho tatko nie je schopný...
A ešte by ma zaujímalo Rybička ako si reagovala keď synovi v izbe všetko porozbíjala a roztrhala mu hokejový dres...?Rešpekt- nerešpekt, tolerancia- netolerancia- asi by som ju hnala zo svojho bytu svinským krokom..., že moja zlatá môjho syna ty milovať môžeš ako len veľmi chceš, aj mu to môžeš prejavovať ako len chceš keď to ten môj truhlík tak chce, ale z bytu si kôlňu na drevo urobiť nenechám...
Prípadne by som jej dala k náhrade spôsobenú škodu- neviem si totižto niečo takéto vôbec predstaviť u niekoho spôsobiť takýto binec, cirkus a potom sa tam naďalej ukazovať...Toto je asi ten moment kedy by toho bolo na mňa už fakt dosť...Ťažko určiť hranicu synovi čo si má od nej nechať, ale toto by isto bola hranica pre mňa...Nemyslím tým odsˇudenie dotyčnej, ale jasná striktná hranica- toto moja zlatá u nás robiť nebudeš...ak si tak naučená z domu, kde to tvoja matka otcovi tolerovala tak ja som svojho syna vychovala inak a nemienim ti takéto správanie tolerovať...
Áno, Klódik - týmto počinom priateľka Rybičkinho syna jednoznačne prekročila hranicu. Možno dovtedy to bolo len medzi ňou a Rybičkiným synom - ale od tohto momentu sa to týka aj Rybičky. Nepredpokladám, že zariadenie synovej izby, čo hokejový dres si syn financoval z vlastných peňazí. Veď keby Rybička ani po tomto incidente nič nepodnikla - nakoniec by synova priateľka komandovala aj Rybičku. A to kde sme?
Problém jednoznačne vychádza od synovej priateľky. Ale pochybujem, že ona sama vníma svoje správanie ako problémové. Skôr má pocit, že všetci sú proti nej. A keď sa jej niekto (ktokoľvek) odváži odporovať, stane sa pre ňu nepriateľom.
Ja to vážne vidím na poradu s psychológom. Takto cez písmenká je to na dlhé lakte a okrem toho, museli by sa tu popretriasať aj intímne záležitosti. To nepatrí veľmi na net - ale u psychológa je to niečo iné.
ja to beriem georgina, že porada s odborníkom môže splniť svoj účel...len osobne mám takú skúsenosť, že niekedy stačí zdravý sedliacky rozum a rázne slovo a niekedy je to viac ako radenie sa s odborníkmi...s bratom sme mali roky- dlhé roky problémy pre jeho psychickú chorobu. Kto zažil- pochopí...aj spolupráca s odborníkmi bola, aj sa človek snažil chápať...a on len vystrájal a vystrájal, aj policajti u nás museli zasahovať, aj ho otec musel dať súdne zbaviť svojprávnosti- no to by bolo na dlho...ale raz ma to už vytočilo, ke´d zas z dôvodu svojej diagnózy začal vyčínať...Narobil mi kopu nepríjemností a tak som mu otvorene povedala, že fajn, si chorý máš lekársku diagnózu. Ale keď máš takéto stavy tak sa choď liečiť a nerob mi zo života peklo.Správaš sa fakt ako debil a ja toto znášať nebudem. Kedykoľvek si u nás vítaný, máme ťa radi, moje deti ťa ľúbia, ale peklo mi zo života robiť nebudeš- v takom prípade ak si to neuvedomíš tak sa viac nepoznáme...A toto bolo to čo po rokoch naňho fakt zabralo...lebo on bol taký ješitný, že keď sa cítil zle liečbu jednoducho odmietal, že on predsa nie je blázon aby sa liečil na psychiatrii. Lenže ja som mu konečne po rokoch povedala, že sa fakt ako blázon správa a tú liečbu potrebuje, lebo ničí životy ľuďom ktorý ho ľúbia...A teraz sa sám na sebe dokáže smiať, že on je na hlavu a má na to aj papiere a keď sa cíti zle príde mi to aj sám povedať, že s ním niečo nie je v poriadku...Vždy je dôležitý ten moment uvedomenia si vlastnej zodpovednosti voči sebe a voči ľuďom na ktorých nám záleží...Ja nepopieram úlohu odborníkov len niekedy sú veci jednoduchšie a majú výraznejší vplyv na kvalitu života našich blízkych...
Rybička a ešte ma napadla jedna súvislosť. Že vlastne tak ako je veeeeľmi tolerantný a poddajný k priateľkinmu správaniu tvoj syn tak vlastne podľa toho čo si napísala si aj ty dosť tolerantná k tomu ako sa dotyčná správa, aj keď ty uvažuješ triezvejšie a vidíš že problém tu je...Ale si matka a stále si svojmu synovi akímsi výchovným vzorom...Takže odvážim si tvrdiť, že ak to ty začneš ráznejšie riešiť tak to snáď časom dôjde aj tvojmu synovi...Je veľmi ťažké byť láskavá a chápavá mamina a zároveň rázna a nedopustiť ubližovanie...Držím palčeky
Veď hej, Klódik - ľudia sú rôzni a platia na nich rôzne taktiky 
!
Ako sa poznám, keby mne prišla synova priateľka robiť z domu kôlničku na drevo, veľmi rýchlo by som jej vysvetlila, kto je v tomto dome paňou. Môj muž je zvyčajne veľmi galantný - ale v takom prípade by tiež asi pekne vypenil. To je o stanovení hraníc - to je bez debaty. A so synom by som si to tiež potom patrične vykonzultovala. Ale toto je v mojom prípade čistá špekulácia - náš chlan má 11 rokov, tak ešte asi chvíľu potrvá, kým si nejakú slečnu privedie domov.
V Rybičkinom prípade sa zjavne jedná o dlhodobejšiu situáciu a Rybička sa doteraz viac-menej len tolerantne prizerala. Nemám z toho pocit, že by bola s tých ráznejších. Preto je pre ňu asi schodnejšia cesta sa ísť poradiť, ako ďalej. Ale ak by zvládla tresnúť chlapsky päsťou na stôl a prehlásiť: "Milá slečna - STAČILO!", možno by to pomohlo. Možno. My tu máme málo informácií, Rybička napísala iba zopár bodov a problém určite nie je tak jednoduchý.
Ale - je to na nej, čo urobí. Len nech niečo urobí - a prestane sa prizerať. Lebo to by mohla nakoniec o syna prísť... Jeden taký prípad poznám - manipulatívna manželka jednoducho zakázala svojmu manželovi stýkať sa s rodinou. Nesmie rodičom ani zatelefonovať. Až tak ďaleko by to mohlo dôjsť... 
Klódik 
Uf,dievcence,ale tu toho pribudlo.Dakujem za vsetky prispevky,ste zlate.Problem je tu uz dlho,2 roky ako som pisala spolu chodia,ustupovat a komandovat sa zacal syn nechat po tom jej vystupe v jeho izbe a kedze islo o jeho izbu a jeho veci,sam si neporiadok po hadke upratal.Nemiesam sa medzi nich,ani ja som neznasala ked svokra stale riesila nase problemy....Jedine co sa ma dotklo bol dres hokejovy,ten dostal na Vianoce.To som mu povedala,ze sa na nu hnevam za to.On v snahe branit ju ,prehlasil,ze dres znicil sam.Co je totalna blbost podla mna.Zurit zacala na zaklade toho,ze odhalila jeho klamstva,lebo ako som pisala zo zaciatku chodil aj za kamaratmi a na hokej a potom vymyslal ze kde vlastne bol,tak sa zamotal az to nakoniec niekde prasklo.Samozrejme ze mu stale vsetci licime kam az moze spravanie jeho milacika dospiet,ale v tejto faze vztahu akosi ma klapky na ociach a nevie nic podniknut.Asi ani nechce.Dokonca sme si pohovorili aj s nou osamote .Prvy krat to skoncilo tak,ze s mojim partnerom sa bavila uz len velmi opatrne a na mna zazerala,druhykrat sa volili jemnejsie slova ale v podstate jej zase bolo povedane ze tadial cesta nevedie,ked bude druhemu vsetko zakazovat atd.Vysledok nulovy.Rozprava sa s nami dalej,ale vztahy ochladli,nie je taka uvolnena ako na zaciatku,ked zacala k nam chodit.Minule ked bola u nas,som cez dvere bola svedkom hadky,a vyslo mi ze sa sprava k nemu ako dospely k dietatu,poucovala ho a hnevala sa nanho ze to neurobil tak ako mu to nadiktovala.Syn je len pokojne pocuval a snazil sa ju ukludnit,dostat ju zo zachvatu.Minule som mu hovorila o terapii objatim,a predstavte si ,ze mi povedal ze to potom raz aj pouzil,ked mala zachvat zurivosti.Zabralo to aj na nu a po 5 minutach sa rozplakala a zachvat ju presiel....Co sa tyka psychologa,uz sme sa o tom so synom raz rozpravali,on by aj isiel,ona asi nie,neviem.Len akosi neviem kde.Volakedy fungovali manzelske poradne,neviem ci to este existuje niekde.Dala som im precitat knihy zo serie MARS A VENUSA aby si tam prestudovali ako ma fungovat vztah a skoncilo to tym,ze sa pohadali kvoli niecomu co tam bolo napisane.No ako male deti.
Teraz cely vikend syn sedel doma,kedze mam volne minuty cez vikend pouziva moj mobil a prisla mi tam sprava podobneho znenia: Vobec ma neprezvanas kazdych 10 minut,uz pol hodiny si ma neprezvonil,a preco volas z mobilu,mas volat z pevnej linky.Urcite nie si zase doma,neviem co tym chces zase dokazat./ta pevna linka,to je dokaz ze sedi doma,uz chodi s pevnou linkou aj na WC/Takze ten psycholog je namieste,myslim.Ak mate nejaky typ,nvrhnite,sme z Ba1.Dakujem a prajem Vam vsetkym krasny den.
Nooo, ty KOKSO!!!
Tak toto je tedy vážne silná káva!!!! Že prezváňať každých 10 minút z pevnej linky!!!! No, mám dosť!!!
Rybička, prepáč, ale tvoj syn je padnutý na hlavu? Ja beriem, že je šialene zamilovaný, ale čo je veľa, to je veľa, nemyslíš? Ach, jo!
Manželské poradne fungujú stále, len sa tak už nevolajú, sú to Psychologické poradne pre jednotlivca a rodinu. V BA som našla dve - Fedákova 3 (Dúbravka) a Hubeného 25 (Rača). Keď si trocha zagoogliš, určite objavíš ďalšie. Poradenstvo je bezplatné, treba sa len telefonicky objednať. Rozhodne tam vezmi aspoň syna, kým mu priateľka načisto nevygumuje nezávislosť a logické uvažovanie.
Prepáč, že tak zostra, ale manipulácie dosť neznášam a vždy sa najedujem, keď o niečom takom počujem, alebo to niekde vidím.
Drž sa, Rybička a daj vedieť, ako sa to vyvíja, OK?
Dakujem,Georgina.Ja to tiez neznasam.Z nevydareneho vztahu som zdupkala a zachranovala si vlastne sebavedomie.No syn sa mi zdal dost po otcovi,ale dušičku zdedil asi po mne,tak sa snim da kývať.Ja mam na to uz svoj nazor,preto bijem na poplach.Syn aj suhlasi,len sa nevie rozkyvat.Tak dakujem za podporu.
Rybička, podporu na Naničmame nájdeš vždy 
.
Syna teda rozkývaj sama - nechceš predsa, aby skončil v pobabranom vzťahu. Synov vzťah sa možno ešte dá zachrániť, aj keď ja osobne tomu moc veľké šance nedávam. Synova priateľka má podľa mňa dosť pokrivený pohľad na svet.
Ale, keď nič inšie - psychologická pomoc pomôže tvojmu synovi aspoň v tom, že pochopí, že plnohodnotný a tolerantný vzťah vyzera PODSTATNE inak, ako ten jeho.
Ach, jo! Tuším naozaj platí: malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti!
Rozmyslala som nad tym psychologom a dosla som k zaveru,ze neviem ako ho tam dostanem,lebo je v situacii ked hlasi kazdy svoj pohyb.Ked nenahlasi kam ide,alebo co si kupi,tak ma vraj zle a musi vysvetlovat a zachranovat situaciu a celit urazaniu sa ze ju nezapojil....Teraz odisli,ked sa vrati syn skusim sa ho spytat na temu psycholog.A velke deti-velke starosti asi plati.
K tomu plnohodnotnemu vztahu,ako som pisala ja som utiekla z nanic vztahu-rozviedla som sa ,mam priatela a mame spolu dieta a mame uzasny mozem tvrdit že plnohodnotny vztah.Moj syn zije s nami a vidi ako to chodi,vie aj porovnat rozdiely,demonstrujeme mu priklady z nasho zivota ,porovnavame a vsetko je marne aj tak.Asi sa musi popalit na vlastnej koži.
Rybička - tiež už som nad tým premýšľala. Ak syn nahlási priateľke, že ide k psychológovi - bude zle. Ak nenahlási - bude zle. Pokús sa syna presvedčiť, že je slobodný človek, nie je priateľkiným majetkom, že môže chodiť kam chce, kedy chce a robiť, čo chce. Ale asi si to už skúšala, čo? A myslím, že syn to aj chápe, len to nevie uviesť do praxe. Ak sa ti nepodarí presvedčiť syna, aby šiel k psychológovi aspoň "potajomky", tak choď rozhodne aspoň sama. Miešať sa dospelým deťom do vzťahu nie je síce "košér", ale v tomto prípade to je ospravedlniteľné. Tvoj syn potrebuje pomoc a ty si chopná a ochotná mu ju poskytnúť. Choď sa teda aspoň poradiť, ak to inak nepôjde - čo a ako ďalej.
Vieš, stále premýšľam nad jednou vecou: ak sa priateľke podarí otehotnieť - tak má tvoj syn postarané o celkom slušné peklo na zemi na dosť dlhú dobu .
Syn sa asi naozaj musí popáliť, aby pochopil. Lenže učiť sa na vlastných chybách je síce účinné, ale často aj dosť trpké. Ide len o to, aby tie synove chyby neboli nezvratné...
kedze vsetci viete, ako to medzi nimi je, ze tvoj syn si nemoze dovolit ist niekam bez toho, aby vedela, kde je a co presne robi, tak sa zorganizujte vy. ak bude tvoj syn suhlasit s psychologom, pomozte mu vymysliet, co by mal v tom case akoze robit a kde byt a kryte ho pred nou vsetci. lahsie sa mu bude vzdorovat, ked bude mat za sebou rodinu, co ho podrzi. aspon do casu, nez mu psycholog vrati normalny pohlad na svet a ubrani sa jej manipulativnemu hysterceniu aj sam bez vas.
To znie ako celkom dobrý nápad. Účel svätí prostriedky, nie?
Rybička mňa napadlo ako jedno z riešení odblokovanie u kineziológa. Sama s tým skúsenosti nemám, ale odozvy ľudí, ktorí to absolvovali, sú výborné. Kebyže mám nejaký psycho problém, určite idem skôr tam, ako k lekárovi. A na ten váš problém to môže byť ako ušité. Zdôraznila by som slovko VÁŠ, pretože sa jedná o problém celej rodinnej línie (nie iba vašej rodinnej bunky). Psychológ môže pomôcť, ale musel by prebiehať liečivý proces dlhodobo a za aktívnej spolupráce, pričom happy end by mohol byť neistý alebo v nedohľadne. Pozri si prípadne info kineziológ na nete, možno by ti aj dievčatká z BA vedeli nejakého dobrého-dobrú poradiť.
Na chvilu sa mi zastavil rozum...a potom prva myslienka bola, ze ta baba patri na psychiatriu. Do kazajky. Rozbijat a trhat veci? Vymaknut si ju, ked chyti amok a zavolat auto so sirenou (srandujem, ale to ma napadlo ako prve). Teraz vazne, ona potrebuje pomoc, ale odmieta ju, lebo ma pocit, ze tak je to normalne.To, co sa na nu nalepilo v jej rodine za 20 rokov, je tazke odburat. Ona to sama nezvladne. Co sa syna tyka, radsej by som mala doma nevrleho pubertiaka, ako vycviceneho poslusneho chlapca s ukradnutou dusou. Urcite sa poradte s odbornikom!!! Drzim palce. Mozno o par rokov budem aj ja ziadat o pomoc
Cele som to tu precitala. No je to naozaj chore. Neviem rybicka ci si sa nespamatala neskoro (nemyslim to v zlom). Vies, ci sa to nemalo hned a zaraz nejak razne riesit. V kazdom pripade je teraz na take hypotezy neskoro. Ja mam pocit, ze teraz uz nie je cesta spat. Nepomozes niekomu kto pomoc nechce. Alebo ju v konecnom dosledku odmieta. Mozno by bolo dobre povedat synovi svoj nazor bez servitky. Ale zanechat si aj patricny odstup a prejavit doveru v jeho racio.
Niekedy dieta potrebuje chytit vrely radiator aby doslo na to, ze skutocne pali.
Ja poznam pripad kedy priatelka mojho znameho dostala do extremnych dlzob. Normalne si nakazala na meniny notebook. Na narodeniny prsten za 20 tis. Obliekal ju, chodievali na vecere, vsade ju vozil autom (ktore patrilo jeho rodicom). Vsetci videli, ze ho nici - len on nie. Nedal si pomoct ani poradit. Musel dospiet do stadia "uz viac nevladzem". Potom si pre pomoc prisiel sam. Na krku mal dlzoby, zlomene srdce a bol takmer bez priatelov.
Nechcem byť zlý prorok, ale dievčinka vyzerá ako nádejná schizofrenička, prípadne so statočnou psychózou. Nemyslím si, že chlapec bude do budúcna šťastný. Zamilovanie pominie a ostane len trápenie. Ja by som asi riešila situáciu radikálne, ale to je moje riešenie. Šťastie môjho syna by mi bolo prenejšie ako nejaká besná baba.
Rybička, mne sa chlpy zježili, keď som čítala, že sa jej tvoj syn musí hlásiť keždých 10 minút! To aj delikventi majú väčšiu slobodu než on. A tiež by som to riešila radikálne, nie nekonečnýcm chápaním druhého, keď on nechce chápať teba (tvojho syna).
Najprv by som si sadla so synom a rozlúčila sa s ním akoby som ho už v živote nemala vidieť (aj keď predpokladám, že jeho vlastné bývanie je ešte dlho v nedohľadne): "Viem, že svoje dievča veľmi ľúbiš a veľmi veľa vecí robíš len preto, lebo to tak chce ona. Kvôli nej si prišiel o priateľov, nestretávaš sa s rodinou, vzdal si sa hokeja... a určite sa vzdáš aj svojej matky, lebo ti to ona povie a ty ako dobrý psík ju počúvneš. Len ti chcem povedať, že tu vždy budem pre teba, lebo ťa ľúbim. Chcem jej niečo povedať a nebude sa jej to vôbec páčiť. Ale aj za cenu toho, že ťa stratím to urobím, lebo sa nemôžem pozerať, ako ťa ničí. Tebe nemôžem povedať aby si ju prestal ľúbiť a rozišiel sa s ňou ale snažila som sa povedať tebe i jej, že váš vzťah je v určitých veciach veľmi chorý. Ale vybral si si ju a stále ju chceš. A je len na tebe, či z teba bude počúvny psík, či svojmu dievčaťu pomôžeš, alebo sa rozídete."
Synovej priateľke by som povedala len pár viet, aby si zapamätala všetky: "Snažila som sa ti to naznačiť jemne, ale budem musieť byť otvorená. Správaš sa presne ako tvoj otec! Pozri sa niekedy na neho a spýtaj sa sama seba, či sa ti takéto správanie páči. Mne sa teda tvoje správanie k môjmu synovi nepáči. Preto odteraz v MOJOM byte nie si vítaná a nechcem ťa tu viac vidieť. Stretávaj sa s ním kde chceš, ja mu nezakazujem aby sa s tebou vídal a takisto z TOHTO bytu, nebude na tvoje číslo NIKTO vyvolávať. Si fajn dievča, ale máš jeden veľký problém, ktorý si si vôbec neuvedomila. Buď ho začneš riešiť so psychológom, alebo sa my dve viac nepoznáme!"
Ak nemáš odvahu jej to povedať, napíš to a daj synovi v zalepenej obálke, nech si to pred ním prečíta. Drž sa mamina!
Vznik schizofrenie
Doposiaľ psychicky zdravý človek sa náhle zmení vo svojom myslení a vo vzťahu k svojmu okoliu (Končeková, 1999, s.106). Príčiny vzniku sú dosiaľ nejasné. Predpokladá sa, že asi v 50 % prípadoch je jej vznik vyvolaný genetickou dispozíciou. Môže taktiež vzniknúť ako následok vírovej infekcie v dôsledku stresu a traumatizovania. http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.6).
Pocity neuspokojenia, neistoty, neúspechu, neoprávnených trestov v detstve podfarbujú reakcie človeka v ťažkých životných podmienkach a v dospelosti sú základným zdrojom úzkosti, čo sa pri duševných chorobách často vyskytuje (Syřišťová, 1985, s.36).
Príznaky a prejavy
„Psychotik je akoby odtrhnutý od reálneho sveta, ako vo sne“ (Končeková, 1999, s.106). Stráca city k blízkym i vyššie spoločenské city. K iným môže byť brutálny, no k sebe býva precitlivelý. (Končeková, 1999, s.106).
Hlavné príznaky:
- poruchy vnímania (halucinácie),
- poruchy myslenia (neusporiadanie myslenia),
- poruchy afektivity
to len tak na okraj ...
dobré Nat.Končekovú sme mali aj v škole na prednáškach...a schyzofréniu mám celý život v priamom prenose...nemyslím, že dievčina trpí takouto poruchou, ale v podstate je to úplne jedno, či je zrelá na nejakú diagnózu,vždy je najdôležitejšie uvedomenie si vlastnej zodpovednosti...Aj depresívny človek, aj človek- schyzofrenik, aj drogovo závislý,či psychický tyran môže usmerniť svoje správanie až keď si uvedomí zodpovednosť za svoje konanie...Aj ten najlepší psychiater len s problémami určí jednoznačnú diagnózu...
chcela som len upozornit na to, ze ako velmi vie detstvo ovplyvnit psychiku cloveka, ako to netreba podcenovat. To, ze jej otec bol taky, aky bol, jej mohlo sposobit nejaky psychozu. Netreba podcenovat ani dusevne poruchy. Podla mna je nezdrave ako sa to dievca sprava. Volat jej kazdych 10 minut? To nie je znamka zdraveho rozumu.
Preco som to sem hodila. Kamarat mal podobne problemy so zenou, borili sa s tym hodne dlho kym je nebola stanovena diagnoza, bohuzial paranoicka schizofrenia. Doma mali uz medzitym dve male deticky
Katatonická schizofrénia
„Je to najčastejší a najobvyklejší typ schizofrénie vo väčšine časti sveta.“ Medzi hlavné prejavy radíme prevažne psychomotorické poruchy. Vyskytujú sa bludy a halucinácie, napr. žiarlivecké, perzekučné, originálne... co povies?
Ja ked som sa ucila na psychologiu zistila som ze mam najmenej 3 dusevne poruchy a na kazdu chorobu som priradila jedneho cloveka co poznam 
No a preto aj ten najlepší psychiater len veľmi opatrne určuje diagnózu...Niekedy je to aj prelínanie viacerých diagnóz...Samotná Končeková nám na túto tému prednášala len veeeeľmi "opatrne"...No nie je to žiadna sranda...lebo blbo nastavená liečba, či nesprávne určená diagnóza narobí niekedy väčšiu paseku ako samotné ochorenie...Nie raz sme doma riešili aj takéto stavy, že mamina bola doma na priepustke ešte v horšom stave v akom išla do nemocnice- je to zložité...No psychiatrom teda vôbec nezávidííííííííím...
to je pravda zavisi to od diagnostiky a aj naslednej liecby. Kamosova zena presla roznymi druhmi liekov. Po jednych nevnimala, po druhych pribrala 30 kilo, dalsie jej prestali ucinkovat. Dusevne poruchy su jedny z najhorsich diagnoz. Najhorsi je ten dopad na okolie, chory clovek zije vo svojom svete, sprava sa ako mu hlavicka radi a je vo svojom svete viac menej spokojny. Pripadne si po zachvatoch agresie a zurivosti na druhy den nepamata ze to bolo. Hrozne to je pre milujucu rodinu. Ale ved asi vies o com hovorim.
Poznám, poznám....niekedy si vravím, že bohužiaľ poznám a niekedy ma napadne, že vďaka bohu že poznám- snáď ma to ovplyvnilo k pozitívnejšiemu a láskavejšiemu chápaniu ľudí okolo seba...
vravi sa ze co nas nezabije, to nas posilni. Obdivujem kazdeho, kto sa dokaze popasovat s takymto problemom v rodine. Klobuk dolu...
Z pohľadu celostnej medicíny psychické ochorenie vyplýva zo životosprávy (z narušených telesných štruktúr, disharmónie), iba z malej časti z genetických predispozícií. Všetko so všetkým súvisí, takže aj naša hlava a myslenie s ostatným zvyškom tela.
jáj motylik ale keď toto ti polopaticky nepovie žiaden psychiater...to sú veci, že si človek musí na to prísť sám...a ešte potom pôsobíš na okolie že si "blázon"...Ja to práve pozorujem na bratovi, že sa s ním dejú isté "pekné" veci zmenou určitých životných postojov...ale na to nejestvujú žiadne lieky...a tak konám a činím trochu len podľa vlastnej intuície a zdravého sedliackeho rozumu...ale pomáha to...
Dobre moja, veď ja viem, že ty vieš 
. Držím tebe aj tvojej rodine palčeky, nech sa to dobre vyvíja. Posielam ti veľa a veľa
To som napísala preto, lebo bola pre mňa dosť šokujúca nová informácia pred dvoma rokmi o tzv. karmických chorobách, ktoré nám na Reiki neodporúčali vôbec liečiť. Moja známa - tachyonterapeutka sa bežne púšťa do liečenia duševných chorôb, ako je napríklad aj schizofrénia a iné. A má s tým úspechy. Preto som to napísala, pre mnohých ľudí to možno bude nová informácia tiež.
Ahoj mamina, tiež mám veľkého syna, zatiaľ ešte žiadne lásky, aspoň si myslím... Ale takúto situáciu som zažia na mojom bratovi pred viac ako 25 rokmi. Dlho ma to trápilo, švagriná bola najprv ako med, brat bol na vojne, chodila za ním, ona už robila, mala nejaké peniažky. Neskončila ani učňovku, brat robil vo výskume, šikovný, pekný, nehovorím to preto, že je to môj starší brat. Rozumeli sme si, boli sme ako dvojičky, je o rok starší. Keď otehotnela a zobrali sa (brat mal 21 rokov), zakázala mu všetko čo ho bavilo dovtedy, aj vysokú školu, aj mňa, teda sestru. No proste celé roky cvičila našu rodinu, to je na román, ale napodiv, žijú dobre (ja som už dávno rozvedená) Asi si brat zvykol, alebo mu to vyhovuje, nechápem to, ale je fakt, že je k nej veľmi dobrý a nikdy na ňu nepovedal krivé slovo, ani v podobných situáciách ako opisuješ. Také tam boli bežne. Skrátka žijú dobre, ja som to dávno prestala riešiť a trápiť sa preto, som rada, že je šťastný. Ešte trošilinku na vysvetlenie inteligencie mojem švagrinej, aspoň dvakrát vo vete povie "oné", ja už svoj krivý úsmev ani neskrývam. Keby mi to niekto rozprával, tak neverím, ale naozaj to zažívam. Hlavu hore, držím palce!
To je fakt zaujímavé habdzo.
Čo sa niekomu zdá obmedzujúce (mne sa to zdá choré), to druhému - tvojmu bratovi vyhovuje. Je asi šťastný. Za to hovorí fakt, že sú spolu 25 rokov.
Aj na tvojho brata by sa dolo ukázať, že aha, jeho žena ho psychicky týra a obmedzuje. Hmmmmm... Ale napodiv, on s ňou chce byť a je šťastný.
Tiez sme nieco podobne zazili - ako decka. Brat mojej mamy sa ozenil - najprv sme vychdzali dobre, potom sa zacala menit, zacala vykrikovat po celej dedine, aka sme rodina - mna aj so sestrou nazvala kurv... (mali sme cca 10-12 rokov)a nakoniec sa odstahovali do vlastneho a prerusili s celou rodinou vsetky vztahy. Uja som mala velmi rada a dost dlho mi chybal. Zlomilo sa to az asi pred mesiacom na pohrebe mojho dedka - teda ujovho otca. Tam sa objavila aj ona a kedze sme uz vsetci dospeli a ja seba aj moje segry povazujem za inteligentne bytosti, tak sme sa tam dali do reci, ako keby sa za tie roky nebolo nic stalo. Ziadne vycitky, nic, bezny rozhovor. Pochvalili sme ju, ako dobre vyzera (mimochodom, naozaj dobre vyzerala) a uz to bolo.
Ale skonstatovali sme so segrou, ze za mamu by sme ju aj tak nechceli.
Ale co sa stalo - nestalo - jej syn (ma 3 deti) ju dostal presne do tej istej situacie, aku ona pripravila nam - ozenil sa (musel), odstahoval sa k svojej zene (cca 3-4 km od rodicovskeho domu) a je totalne pod papucou. Na ziadost svojej polovicky prerusil veskere kontakty so svojou rodinou a ona svoju vnucku na pohrebe videla druhy krat.
Bolo to zaujimave, ako sa vytesovala s mojim vtedy 10-mesacnym synom, ako sa s nim hrala, jasila, tesila sa z neho a vedla nej sadel jej syn aj s nevestou, na rukach mali dceru, ktoru jej nedali a po 10 minutach odisli prec.
Nepriala som jej nic zle, ale trochu to pohladilo moje ego - aspon vie, ake to pre nas bolo.
Pekny den:-}
Ahoj Rybicka, citam, ze si z bratislavy a rozmyslas kam so synom k psychologovi. Mam vybornu skusenost z centra Spirare, pomohli tam mnohym ludom, ktorych poznam a riesia tam aj vztahove veci.
Ak aj synova partnerka nebude mat zaujem, nevadi. Hlavne ak pomozes svojmu synovi pochopit, ze ak sa jeho priatelka nezmeni, je pre neho sebaznicujuce v tom vztahu ostat. Ked sa tvoj syn necha obmedzovat, ako pises, je to vazne. Ved to su naozal typicke metody psychickeho tyrania. Psychoterapeut by mnu urcite pomohol najst v sebe zdroje na to, aby sa vzoprel.
V Spirare pracuje Jana Vranova a pani Bartikova. Od Vranovej poznam ludi, ktorym pomohla z vaznych problemov. Telefonne cislo: 02 / 52 63 63 08.
Vela stastia!
Dakujem za pocetne nazory,velmi sa tesim,ked si mozem precitat co si o tom myslite.Dostala som okrem ineho aj jeden pekny mail,ktorym mi pisatelka pripomenula,ze by nebolo od veci pouzit aj ine metody,ako sme tu prebrali.Ja zmyslam tiez podobne ako pisatelka v tom smere ,ze sme tu na zemi preto aby sme sa niecomu priucili a ze existuje karma,osobna ,rodinna atd a ze svoj zivot si vlastne vyberame.Poznam aj techniky ako Silvova metoda,Reiky,kineziologia a podobne.No v postate ked to vsetko zhrniem ide o dusu/vnutro/cloveka a treba sa zamysliet,preco ma nieco taketo vlastne postretlo.To aj robim,preto som sem aj napisala.Tymto dakujem aj pisatelke mailu za nakopnutie,lebo som sa ocitla v situacii, ked si uz sama neviem rady a treba ma postrcit.
A teraz ako to u nas pokracuje.Syn dostal k narodeninam od otca zariadenie do izby-t.j.komplet spalnu.Tak ju zacali spolu s priatelkou skladat.Musela som zavriet dvere,lebo z izby bolo len pocut ako drzis to kladivo,preboha ved si chlap to nevies zatlct 1 klinec,to drziss zle tu dosku,toto nie je dobre ,daj to sem ja to urobim.....
Kedze izba bola preplnena vecami s niektorymi kusmi nabytku sme sa museli rozlucit a islo to rychlo.Poobede som dala inzerat a vecer uz veci brali prec.Nastal cirkus,lebo si syn dovolil bez toho aby ona o tom vedela dat prec z izby svoju postel, a svoju skrinu.Ked chlapi potrebovali nejake veci vyniest z izby na dvor,aby sa uvolnilo miesto/robili to vecer medzi 21-21.30 ked ona uz bola doma u seba/tak bola nervozna a vyvolavala telefonom na vsetky dostupne linky.Hoci ju syn predtym upozornil,ze idu nosit a ked skonci sa jej ozve,nebranilo jej to volat na mobil,ktory tu vyzvanal asi 15x.To uz som nevydrzala a vypla som ho.Pevna linka bola tiez vypnuta.
Rano prisla a s nevinnym usmevom tu vysvetlovala ,ze ona sa nevedela dovolat.Kedze som nechcela robit skandaly hned rano,tak som si kusla do jazyka,lebo syn ju od rana upokojoval,lebo boli pohadani,teda lepsie povedane ona sa hada za vsetko.Nerozumiem ako toto moze niekomu vyhovovat.Ale ludia sme rozni,ze?
Syna som sa spytala ci nechce ist tento stav konzultovat k nejakemu odbornikovi.dostala som odpoved ze nema chut sa s nikym rozpravat.
SIZA-no neviem ci si to ta Tvoja svagrina uvedomila,ze sa jej stalo to iste.Problem tychto ludi myslim spociva v tom,ze sa nevidia a myslia si ze oni konaju uplne najlepsie na celom svete.Ale je zaujimave sledovat taketo veci ked sa deju opakovane.Je to tu na to,aby sme si to uz konecne vsimli a zobrali si z toho ponaucenie.
Prajem vsetkym krasny den!
No Rybička, ďakujem Ti za Tvoj príbeh, dlho som môjho brata neriešila, už som si pripadala, že je nie som normálna. Spomenula som si na nejaké "perly" mojej švagrinej... Napríklad keď sme boli s mojim druhým bratom u rodičov, mali sme im popíliť drevo, bol december a oni nechodili, zavolala som bratovi čo sa deje a on mi ako najväčšiu samozrejmosť povedal, že nemôžu prísť, lebo čakajú, že im známy dovezie hovädzinu.Vtedy ma skoro porazilo, vykríkla som "preboha, veď nech to prevezme Danka a ty poď!" Samozrejme neprišiel. Danka ho totiž nikdy nepustila samého. Nášmu chorému otcovi s obľubou rozprávala vetu: "my z tohoto domu nebudeme nikoho vyplácať..." Z nášho domu. Stretávame sa teraz málo, ale tvárime sa akoby sa nič nestalo. Ďalšia vec je, že ja som bola k mužovi tolerantná a som rozvedená už 11 rokov. Brat chodí so ženuškou (tak ju volá) na dovolenky, varí, obšíva, zarába peniažky. Moja švagriná bola ale aj tak v kuse nervózna, až nakoniec začala piť, skončila na protialkoholickom, ale to sa môže stať, nikdy sme to nespomínali.Je pravda, že takto manipulovala aj naša mama s naším otcom... Moja suseda hovorí, že je to preto, že bola jeho prvá. Je fakt, že keď mal brat 18 rokov a ona 15, už spolu spávali, lebo jej rodičia usúdili, že je to normálne a že sa predsa nebudú spolu modliť (koniec citátu) Stále mi bolo záhadou ako ju brat rešpektoval, boli obdobia, keď bola tučná, potom zase chudá, má riedke vlasy, slovník otrasný, nie je ničím výnimočná, ešte jeden čas aj alkoholička... Potom som to prestala riešiť, len teraz mám 18 ročného syna, no dúfam, že mi takúto Danušku nedovlečie. Ale čo spravím?
Ktovie, či si to uvedomuje, ale podľa mňa nie. Žije si svoj spokojný život, zatiaľ čo ja sa všetkým zaobrerám. No jednoducho "šťastná to žena".
Dievčatá, môžem ešte "preprať" tú moju švagrinú, nevadí Vám to?
Baby ja mam pocit ze tusim v kazdej rodine je takato zena......aj moja teta....stryko bol fesi, mohol mat ktorukolvek...a on si doviedol najvacsiu ľumpu ako vravievala moja babka, hygiena nula bodov, fajcila, pila....stryko miluje deti ale ona po interrupcii deti mat nemoze....este ho aj podviedla vo vlastnom byte ju nacapal a stale su spolu...uplne ho oblbla, s nasou rodinou to skoncil a zije len pre nu a jej rodinu....je mi to hrozne luto, niekedy mam pocit ze je pocarovany alebo co...ani by som sa nedivila, v tomto svete je mozne vsetko....
Habdzo, pokojne si tu o nej pokecaj. Ja to tiez nemam komu na nos vesat, ona je nase rodinne tajomstvo, ale teraz mi je lepsie
Ja tiež poznám pár párov z ktorých je jeden pod papučou. Ale tuná je vážnejší problém; ona ho kontroluje na každom kroku a je agresívna (rozbitá izba). Ja to vidím aj na psychiatra (vôbec nie v zlom; dievča si proste nesie ťažké veci z detstva a musí sa s tým vysporiadať a jej ďalší život môže byť harmonický a Rybička si možno nebude vedieť vynachváliť, akú má dobrú nevestu). Ako ju tam dostať, neviem. Ale keby mi opäť začala rozbíjať byt alebo niečo podobne násilné, asi by som podala trestné oznámenie. A možno polícia by už nakoniec skúmala nakoľko je svojprávna (i keď neviem; koľko chlapov sa vybúrilo na manželke a nič sa s tým nedialo... no Mirec sem raz písal, že keď sa podá trestné /a nestiahne sa/, tak sa to skutočne musí prešetriť).
No Rybička a povedala si niekedy otvorene synovej priateľke, že si jej veľmi vďačná za to ako sa vďaka nej tvoj syn zmenil? Ja by som začala týmto- vyjadrením vďaky, pochvalou, uznaním....a potom by som sa snažila dievčine naznačiť, že chápem čo ona prežíva vo svojej rodine, ale že nevnímam ako správne to, že mojím synom manipuluje...a že možno to môj syn nevidí a nechá sa manipulovať, ale ja ako matka to vidím a nedovolím to aby takto manipulovala ním a v podstate aj tebou- keď sa na to pozrieme do hĺbky, tak vlastne manipuluje aj tebou...To by bolo na začiatok...jednať otvorene, otvorene, otvorene...A keď nepochopí čo jej chceš povedať tak by som jej odporučila psychológa...Tvoj syn si ju zrejme tiež váži a má ju rád, lebo zrejme cíti, že ona mu zmenila pohľad na život, ale mal by mať trošku otvorené oči, že teraz sa mu dostala pod kožu a dievčina sa cíti byť na koni a dovoľuje si veci ktoré v zdravom vzťahu nemajú čo hľadať. Ak sa obaja majú vo vzťahu cítiť dobre teraz by on mal byť ten kto trošku zmení jej vnímanie života, kto sa pokúsi zmeniť stereotypy v jej správaní ktoré si priniesla zo svojej rodiny...On vlastne akoby strčil hlavu do piesku, ale aby mali vyvážený vzťah tak teraz jej on potrebuje ukázať ako by to malo medzi mužom a ženou fungovať...