Ako sa z domaseda domaceho stava vsadebol zahranicny

Ahojte dievcata,
tak na vas idem po istej dobe zautocit s trochou humoru, alebo skor sprskou dobrych sprav.
Moja nevlastna sestra sa rozhodla ze pojde robit krankenschwester do Rakus. Bola u nas na navsteve asi tyzden pred planovanym odchodom, ked toto na nas vybalila. Ale v jej pripade sme doma zvyknuti na rozne extempore, takze to mamu ani mna nejak nezaskocilo.
Ked odchadzala tak som sa jej zo zartu spytala, ci ju idem odprevadit, - ja som myslela ze ku dveram a ona to pochopila ze tam, do Rakuska. Pretoze hladala niekoho, kto tam s nou na par dni pojde a pomoze jej prekonat zaciatocny stres..... chytila sa aj ona aj ja tejto myslienky ako topiaci slamky. Ja som si zase potrebovala vycistit hlavu, oddychnut od problemov depiek a inych tych zelenozltych potvoriek,ktore trapia dusu uboheho cloveka. Asi za pat minut sme boli dohodnute, kedy kde , ako a preco.

V nedelu, den pred odchodom sa stalo vela veci (co by bolo na dalsi blog) a v dosledku toho som ostala spat u frajera. Chudak bol taky vydeseny z faktu ze mu jeho istota odchadza na par dni do zahranicia, ze by bol schopny ma aj o ruku poziadat, kedy som na tom trvala. S dvoma velkymi igelitkami jedla a pitia ma nakoniec rano posadil do elektricky a poslal o par zastavok dalej k sestrinmu bydlisku.

Hned v prvych par minutach som pochopila aka dolezita psychicka opora pre sestru budem. Hlavne nech nas neopusta dobra nalada, aj ked sme mali batoziny na dve auta (a auto len jedno) aj ked sme mali zamrznute celne sklo, v dosledku coho sme narazili na obrubnik a stratili puklicu. Sestra bola cerstva polrocna hrda majitelka fabky a na dialnicu vyrazala po prvy krat. Dost na tom ze sme mali vyrazit o siestej rano a o osmej sme este boli na pumpe v Jarovciach. Hura slava vyletu!

Napriek ocovym vyhrazkam o prepchatych rakuskych dialniciach v pondelok rano sme si pekne same ficali vo svojom pruhu a dokonca sme sa ani nestratili. Za co si pisem pat hviezdiciek, kedze som bola navigator Ludaaaa, ja som konecne videla Alpy !!! Ked som zistila ze mapu uz nepotrebujeme, chytila som fotak a pekne som dokumentovala cestu obrazkovym sposobom. Rakusania maju + nie len za peknu sceneriu a kvalitne cesty ale aj za odpocivadla s tymi prenosnymi hajzlikmi !!! Nekonecna vymozenost! Ked cestujeme s priatelom po Slovensku, moj preplneny mechur zachranuju iba roztrusene pumpy. Tak mi priam slzy vyhrkli ked som dobehla k tej modro bielej budke.....
Aby som vas baby nenatahovala kam sme si to takymto peknym sposobom ficali, tak sme isli do Gratzu. Aspon som si to myslela. Nakoniec sme ale isli do malej fakt povabnej dedinky ,15 km od Gratzu. Parada! Ako v rozpravke. Dost dlho som sama sebe neverila ze vobec sedim v aute a niekam cestujem....
Ale, ked sme zastali v areali kliniky, razom som zistila do akej slamastiky som sa namocila. Sestra mi dala postrazit malu Bubu, jazvecicku, a isla sa ohlasit, ze sme stastne dorazili. Super. Vsetci pacienti sa pri mne zastavovali a svorne tvrdili akeho mam zlateho psika. Aspon si to myslim. Jaaaaa som im totiz nerozumela ani zbla. A oni po mne chceli este aj odpovede ! Esteze ovladam medzinarodnu rec. Usmievala som sa od ucha k uchu az sa zacali aj oni usmievat a potom odisli. Vacsinou stihli este pohladkat malu Bubu a ta bola po dvadsiatom Rakusanovi uz totalne zmatena.
Konecne sa vratila nasa recova spasa a oznamila mi, ze o druhej ma uz aj nastupit do prace ! Bola chuda dost nanervy, tak sme sa isli radsej zlozit do nasej, teda do jej izby, ktora bola v malickom penzioniku. Mala som to dobreeeee, vylet zadarmo, ubytko tiez..... Tak som utesovala sestru, co to dalo, lebo ona bola len o daco zbehlejsia v nemcine ako ja..... Nuz asi ako slepy s hluchym ked idu cez lavku. Nuz, diefca moje, nejak to uz zvladneme , nie ? Hlavne ze sa do roboty rozumies, o to tymto snobom ide !
........
Pokracovanie nabuduce.....
Nenechajte si ujst pokracovanie prveho dna, den druhy, den treti a dobrodruznu cestu domov