Ako som pomáhala rodiť ;-)

Idem sa podeliť so svojím zážitkom. Úsmev Nápad to bol Ajky.(hug)
Skutočne ma nikdy, ani na okamih, nenapadlo že niečo také zažijem aj z druhej strany. Zatiaľ 2 krát ;) som to zažila z “hlavnej“ pozícii. A o čo vlastne ide? No predsa o pôrod. ;)
V stredu v noci som bola pri narodení mojej malinkej neterky. Srdce
Prvý pocit, keď som sa dozvedela že budem pri niečom takom bol malý šok(sestra ma na to nepripravila, len to na mňa vybalila Vyplazený jazyk ), následne na to sa mi žalúdok zovrel. Však čo tam budem robiť? Ako to zvládnem? Prekvapenie Vzhľadom na to, že píšem sem, som to predsa len zvládla. Úsmev Pár krát sa mi o tom aj snívalo, jeden krát sa ani nestihla narodiť, druhý už sa narodila a tak. Akonáhle som sa s tým úplne vyrovnala, tak už bolo dobré. Našťastie som na to mala viac ako mesiac. Chichocem sa
Keďže sestra prenášala, tak ju šupli do pôrodnice. Úplne slabé bolesti mala keď tam nastupovala, ale naozaj len sem-tam sa jej zjavovali. Na druhý deň hospitalizácie jej dali tabletku na vyvolanie pôrodu, bolesti nastúpili do pol hodiny. Každé 3-4 minúty. Hovorím si super, konečne už bude bábo. Aj moje baby sa nevedeli dočkať. Úsmev Tak som sa nachystala a išla za sestrou. Odsedela som si v nemocnici tri hodiny, a ani žiadny náznak zmeny. Tak jej napokon vravím že pôjdem domov, najem sa, odpočiniem si(tie sedačky v nemocnici sú hrozné) a potom neskôr sa vrátim(však aby som nezmeškala). Sotva som dorazila a spravila som si jesť, už mi sestra volá, že jej voda odtiekla. Hovorím jej že či nemohla skôr. Nemusela by som behať hore-dole. Mrkám Nič iné mi neostávalo ako sa tam znovu vybrať. Volám sestre jeden krát, druhý krát, tretí až neviem koľký. Po hodine čo som opäť čakala v nemocnici sa mi konečne ozvala. Medzitým tam na sále aj rodili, a ja si vravím že hádam sa nevybralo to naše malé von, a bezo mňa. :) Našťastie nie. Pekne si počkala na tetu. Objímam Ževraj k rodičke nepúšťajú skôr ako ju presunú na sálu, tak som opäť čakala. Medzitým sa stiemavalo, a aj sa mi driemať začalo. Chichocem sa Takmer po ďalších dvoch hodinách na mňa sestrička zavolala, dala mi taký jednorázový zelený oblek, ktorý pozostával z nohavíc a trička, a na topánky som dostala návleky. Takto “vymódená” som konečne prišla za sestrou, ktorá medzitým bola na monitore, ale už na sále. Vyzerala unavená, tak som ju moc nechcela vyrušovať, však nech si ešte odpočinie kým bude musieť tlačiť. Medzitým som si sedela na lopte a hopsala. Mrkám Zrazu len čosi zbadám na zemi, a tam taký chrobák. No bŕŕŕ, nemám ich rada. Ten chrobák akoby vycítil sestrine kontrakcie, vždy sa obšmietal okolo mňa keď ju trápili. No hrôza. Snažila som sa sestru rozptyľovať, aj srandy som jej vravela, uťahovala som si. Hlavne aby nemyslela moc na tie bolesti. Dali jej aj nejakú injekciu, ale tá ani nezabrala. A pokiaľ si ja dobré pamätám, tak ani mne sa po nej neuľavilo. Potom som s ňou už len dýchala, ukázala som jej aj ako predýchavať. A tak sme dýchali – ja hlavne slovne. Mrkám Keď už prišli tlaky, už to veru dlho netrvalo. Tak sme stále dýchali a snažili sa netlačiť. Mne sa to aj darilo. :D Ešte jedna prechádzka na toaletu a pomaly sa mohlo rodiť. Sestrička stále: “Predýchavajte, netlačte.” Tak aj ja stále na sestru: “Dýchaj, a netlač.” Keď už bolo vidieť hlavinu, mohli sme ísť na to. Z mojich pôrodov som si pamätala ako zapli to natáčacie svetlo, a keď ho konečne správne natočili a zažali, vedela som že už to naozaj príde. Prišla pani doktorka. Mimochodom veľmi príjemná. A aj som rada, že sa rodilo v noci a s doktorkou. Ja som tak rodila svoju mladšiu a bolo to veru omnoho lepšie ako môj prvý pôrod poobede, s kopcom ľudí a doktorom(ten nebol taký jemný ako doktorka). Postavila som sa sestre za hlavu. A konečne prišlo na radu: “Tlačte.” Tak hovorím sestre aj ja: “Tlač, už to bude. Tlač už som zvedavá na bábo. Tlač.” Ani neviem koľkokrát som to slovo tlač opakovala. Úsmev Nie a nie vytlačiť to bábo(aj ja som bola pri prvej úplne unavená a nevládala som), tak aj sestrička sa jej oprela do brucha a pomáhala. Rebrá ju bolia ešte stále. Ešte pár zatlačení a ten posledný dlhý, a už som videla spoza sestry ako vyšlo bábo von. Bol to veru krásny pohľad. Keď som rodila svoje deti, tak som samozrejme nemala možnosť sa na to pozrieť. Veľký úsmev Pani doktorka odstrihla pupočnú šnúru, ukázala mamine miminko a podala ho sestričke z novorodeneckého. Následne na to doktorka pomaly točila pupočnou šnúrou aby vybrala placentu. No pekný kúsok “mäsa” to je. Úsmev Medzitým bábo odvážili, pomerali, porobili čo bolo potrebné. Prišla sestrička, že môžem ísť pozrieť bábo, tak som išla popozerať. Však kedy inokedy sa mi opäť naskytne taká príležitosť. Bábo bolo už zabalené, položené na perinke, už len menovku dostalo, plienočku na hlavinu a mohla som si ho vziať na ruky. Môžem sa chváliť, že som ju držala skôr ako mamina. Úsmev Po ceste za sestrou som len periférne(aby som nemala nočné mory) zbadala ako sestru zašívajú. Prešla som ku nej zboku a ukázala jej bábo. A čo prvé malá spravila keď zbadala mamu? Rozplakala sa. Veľký úsmev Potom sme už čakali až ju zašijú, aj s pani doktorkou sme sa porozprávali. Keď bolo konečne hotovo, sestre som dala malú, pofotila som ich. Na chvíľu sme ju šupli aj do postieľky, no potom sa začala kyslo tváriť. Tak som ju zdvihla, ešte som sestre kázala odfotiť ma s malou a v tom “obleku”(však na pamiatku), a malá nám potom narobila búrku do plienky. Veľký úsmev O chvíľu na to prišli z novorodeneckého pre malinkú, my sme uhradili poplatok za prítomnosť blízkej osoby pri pôrode a prišiel aj sanitár pre sestru. Tak som sa vyzliekla zo zeleného, rozlúčila sa so sestrou a aj so sestričkou zo sály a mohla som ísť domov. Zavolala som manželovi, prišiel pre mňa a mohla som ísť konečne po náročnom dni spať. Bola som šťastná že všetko dobré dopadlo, bábo aj sestra boli v poriadku, a ja som to tiež v zdraví prežila. KvietokKvietokKvietok

Diskusie Naničmama.sk: 

tak ten poplatok dostal aj stepanek z basnikov, ked si ako lekar zaseknuty vo vytahu odrodil svoju priatelku. Úsmev

zaujimavy zazitok. takto z druhej strany.
a teraz otazka na telo - keby si uz sama nerodila - odradilo by to mat deti? ha?:-)

Úsmev
Dosť zložitá otázka. Mrkám Na nejakú dlhšiu dobu by ma to určite odradilo(vidieť ako sa pri tom trpí, ako to bolí, určite by som to neriskovala :) ), ale či úplne to netuším. Úsmev

Waw Úsmev Moja sestra sa zahrávala s myšlienkou, ísť so mnou, keď som mala rodiť ja... Odmietla som :) síce by som ju tam brala radšej ako manžela (rodila som sama), no predsalen, ešte nemá vlastné deti Chichocem sa

Chichocem sa
Ja som pri prvom pôrode mala manžela, ale povedal že už nikdy viac. Mrkám Tak druhú som si odrodila sama(sestru ma ani nenapadlo volať Chichocem sa ). Kvietok

My sme sa s manželom zhodli, že budeme "rodiť" každý sám Chichocem saChichocem saChichocem saChichocem saChichocem sa

Chichocem saChichocem saChichocem sa

Zaujímavý pohľad. Dám prečítať mame, tá sa psychicky pripravuje na môj pôrod, ktorý bude už čochvíľa Úsmev

Úsmev Držím palce nech to všetci zvládnete, fyzický aj psychický. ÚsmevKvietok

ďakujeme, budeme to potrebovať všetky tri Úsmev Potom dám vedieť, ako to vnímala mama.

:) Budem sa tešiť.(sun)

TlieskamTlieskamTlieskam

ÚsmevÚsmevÚsmev

ÚsmevÚsmevÚsmevÚsmevÚsmevÚsmevÚsmev
Eva Slnko

ÚsmevÚsmevÚsmev

Ja som pri Sabčinom pôrode mala svoju mamu. Vtedy slobodná mamička a ešte taká mladá a krásna:-D (teraz už len krásna)(rofl)
Chcela som, aby išla aj k druhému pôrodu, ale vtedy nemohla,tak šiel manžel. Som presvedčená, že pôrod s mojou mamou bol perfektný. Aj keď ma videla trpieť a bola z toho trochu mimo, ja si lepšieho človeka, ako mamu či sestru neviem pri pôrode predstaviť. Predsa len, vedia čo to obnáša,čo sa bude diať a ako sa to bude diať.
Ten chlap je fajn,ale nedokáže to precítiť tak, ako žena. Môj názor;-)
Závidím ti ten zážitok a prajem neterke a aj sestre všetko dobré a veľa zdravíčka(sun)

ÁnoÁno Keby moja sestra už mala dieťa a vedela, čo pôrod obnáša, beriem ju Úsmev žiaľ so žiadnou ženou nemám tak blízky vzťah, že by osm ju zavolala k pôrode:-) ÚsmevÚsmevÚsmev mamu nieeeeeeeeeeeee Veľký úsmev

Áááááále, stále si aj mladá kočka. Bozkávam

A naozaj tá blízka osoba pri pôrode je veľkým prínosom. Objímam MM povedal, že som mu aj niekoľkokrát vynadala(ja si spomínam len na to, keď sa mi snažil pomáhať predýchavať Chichocem sa ) .

Sestre odkážem, ďakujem. Slnko

Andrea, gratulujem k neterke, aj k zvládnutému pôrodu Tebe, aj Tvojej sestre ÚsmevÁno . Zaujímavý zážitok Úsmev

Ďakujeme. Úsmev

Videla som fotku- baby nádherné- všetky(clap) ÁnoObjímamObjímamObjímamSlnkoTorta

ÚsmevÚsmevÚsmev

Ja ked som rodila tak nebolo este az take bezne mat pri porode manzela alebo ineho blizkeho ale s tymi bezdetnymi sestrami by som si to tiez rozmyslela, predsalen kazda ma inu psychiku a nechcela by som aby si porod pamatala tak zle :-D

 

Ja som rodila plánovane cisárskym, tak manžel čakal len pred pôrodnou sálou, to mu nevadilo :-) Ale keby som rodila prirodzene, rozmýšľala som skôr nad tým, že by som zavolala maminu k pôrodu. Manžel by mohol čakať vonku pred sálou rovnako ako pri cisárskom a bol by tiež prvý, kto by držal naše dieťa, ale mamina by mi svojím pokojom a pevnými nervami určite veľmi pomohla.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok