Ja s týmto nemám veľa skúseností,nestáva sa mi to často aby ma tak niekto zastavil.Ale spomínam si na jedného staršieho pána.Chcel odo mňa peniaze na rožky,lebo je hladný.Hneď ma napadlo,že ktovie čo s nimi potom urobí.A tak som vbehla do obchodu kúpila mu 10 rožkov a syr a dala som mu ich.Pekne sa poďakoval a viac som ho nevidela.
a je také dôležité aby tvoja pomoc padla na úrodnú pôdu? Alebo je dôležitejší pocit, že si proste pomôcť chcela a pomohla si...Ja to robievam asi tak, že niekedy proste spontánne pomôcť odmietnem a inokedy pomôžem bez toho aby som pátrala po tom, či to dotyčný využije podľa mojich predstáv... niekedy si proste poviem, že nepomôžem a hotovo, že aj ja mám dosť svojich problémov a necítim potrebu zachraňovať celý svet ako sa hovorí...Ale tak v podstate sa riadim asi heslom, že konať dobro netreba pre to aby padlo na úrodnú pôdu, alebo aby naše gesto dobra niekto patrične ocenil, vážil si ho, ale konať dobro je dobré pre dobro samotné...
ivet
No ale tým, že prispejem niekomu, kto si za to nekúpi jesť, ale len alkohol, prípadne niečo na fetovanie, konám tiež dobro?
Ved ak niekomu pomáham, tak to práve nerobím preto, aby som mala dobrý pocit zo svojej dobročinnosti a z toho, aká som úžasná , ale preto, aby to dotyčnému NAOZAJ POMOHLO.
len ja podľa mňa dobro oprostené od podmienok je naozaj slobodným dobrom...dalo by sa veľa diskutovať o tom čo je pre koho kedy to najlepšie...či je to jedlo pre bezdomovca, alebo cigarety...jasné že tiež si myslím že jedlo...no ale či si to myslí aj on...ak viem že si pôjde za to kúpiť cigarety tak mu asi neprispejem, využijem svoju slobodnú vôľu a rozhodnem sa nepomôcť...možno, a možno si zrovna poviem, že a nech, tak si zapáľ za moje eurá, keď ti to urobí dobre...
Často sa necítim byť tak kompetentná aby som jednoznačne vedela rozhodnúť čo je pre koho kedy dobré...to sa rozhodujem len za seba, či sa mi to vidí správne, alebo nesprávne...Ale to dobro je v momente kedy ho posielam ďalej už oprostené od takýchto myšlienok, od posudzovania...Takto akosi to cítim ja...Nech napíšu ešte dievčence ako to cítia ony...
Máš úplnú pravdu, ale vrátim sa na začiatok - vždy sa pomoc=dobro? Alebo je v niektorých prípadoch lepšie nepomôcť? Napr. dám bezdomovcovi peniaze, ten si kúpi alkohol, opitý niekomu ublíži, alebo v zime zaspí a zamrzne...spravila som dobre? A chvíľu na to možno stretnem žobrajúcu matku s dieťaťom, ktorá by za peniaze kúpila mlieko pre malé, ale ja už pri sebe nič nemám, lebo som už dala.
Zdá sa mi veľmi správne nedávať priamo peniaze, ale konkrétne veci - potraviny, oblečenie. Sama som už bola takto nakupovať s bezdomovcami alebo malými rómčatami. Ešte si občas kúpim NOTA BENE, tam kontrolujú predajcov, nesmú byť napríklad opitý atď.
No a veď toto je práve to krásne- že máš svoj názor, svoj systém na to ako to robíš...odo mňa si minule jeden bezdomovec pýtal niečo z nákupu, že su s manželkou bezdomovci, ale že nechcú peniaze, že oni si aj niečo ukuchtia...Len škoda že mi to nepovedal predty´m ako som šla nakúpi´t, isto by som mu bola nadelila viac...takto som v tej rýchlosti dala len niečo málo, lebo som mala nakúpené tak akurát...A či sa pomoc vždy rovná dobru tak to nie som si istá...ale až tak veľmi tú zodpovednosť za iných a ich konanie necítim...ja pomôžem, ale predstava že dotyčný sa môže opiť a následne niekomu ublíži´t tak to by ma asi blokovalo, asi by mi takéto predstavy zväzovali ruky...Ale to sa bavíme len v rovine peniaze- bezdomovci...Inak to má širší dosah...Myslím tá forma pomoci a či sa vždy pomoc rovná dobru...Pomôcť matke napríklad so štyrmi deťmi a darovať jej oblečenie tiež môže byť forma pomoci, ale niekto si môže pomyslieť že to nie je vhodná forma pomoci, lebo dotyčná pije, fajčí a oblečenie, hračky možno popredá...To už je asi o tom ako hlboko sa človek tomu chce venovať...
Pekná téma na diskusia a hlavne hlboká
bettty, ak sa v tom nechces zacat angazovat celou dusou (v pomoci bezdomovcom a zobrakom), tak si tuto otazku prestan klast a proste si povedz - budem davat vsetkym aspon nieco alebo nikomu nic. alebo tomu, kto na mna urobi dojem, ze je pravdivy.
zacat z laickeho pohladu dumat nad tym, komu, co, preco a naco, tak to mozes rovno zabalit a nedavat nikomu. vzdy ta totiz bude prenasledovat pocit, ze co ak ta oklamali.
navyse, ako hovori klodik, ak chces konat dobro, neries pritom svoje ego.
to je presne ako tu s tymi pochybami - chce naozaj pomoc alebo si z nas robi dobry den? mam si drat klavesnicu a potom sa citit zneuzita?
v oboch pripadoch su to len zle polozene otazky o veci, co je vlastne irelevantna.
betty ja som uz niekoľkokrát pomohla takýmto ľuďom,ja neriešim čo si za to kúpia, lebo ak niekto chce odomňa peniaze tak ja mu ich dam vpodobe jedla, niekde som tu písala ako som urobila nakup s bezdomovcom aj to ze jeho poďakovanie ma hrialo na duši ešte veľmi dlho. Proste ja peniaze nedávam, potom nemusím riešiť čo za ne kúpil na druhej strane je mi jasne že potrebujú aj peniaze, ale verím že nie všetci sú ako ja , ale aj taký ako ty a dajú im aj peniažky, tak vidíš ako sme si to pekne podelili 
Keď niečo dám nestarám sa, ako to ten druhý využije. Je to jeho vec . V momente, keď niečo daruješ už to nie je tvoje. Ako kto naloží so svojimi vecami nie je tvoj problém
Tak isto....nedumam nad tym, co obdarovany s darom spravi. Je to jeho vec
...neviem ako je to u nas na slovensku, ale tu v Merane dost casto vidim mladych ludi okolo 25 rokov ktory klacia a natrcaju ruky nech im niekto nieco da. Tu mame roboty dost a preto kto chce pracovat si tu pracu najde. Ja im nedavam nic! To vsak neznamena, ze mi to netrha srdce, ked takto ludi vidim.
Vždy dám a rada pomôžem, ak môžem a neriešim, čo s tým obdarovaný spraví. Ale vždy mám z toho dobrý pocit.
Ja osobne peniaze bezdomovcom nedávam,lebo vo väčšine prípadov idú na alkohol,ale raz ma pri bytovkových smetiakoch oslovil starší pán a so slzami v očiach sa spýtal,či nemám kúsok chleba,že je veľmi hladný.Povedala som mu nech chvíľu počká,že mu donesiem.Zobrala som niekoľko kracov a nejaké 3 paštéty a ten človek mi išiel bozkať ruky,že som ho nenechala hladného...bola som so sebou totálne spokojná,že som niekomu pomohla prežiť ďaľší deň v uliciach mesta...
ludom ktorí stoja vonku a otrčajú ruku navyše z nich páchne alkohol peniaze nedám. ale ludom ktorí stoja vonku a hrajú trebárs na husle, gitaru, alebo sa iným sposobom snažia zarobiť, tam vždy prispejem. mať zdrave ruky nohy a nič nerobiť navyše s takým darom žobrať, je podľa mna iba prefíkanosť ako rýchlo a bez práce získať peniaze.
...ten alkohol je, bohuzial mnohokrat jedine, co im dava silu prezit...aky je rozdiel, ked das mincu tomu, kto natrca ruku a pojde si kupit pit...a ked das tomu, kto zafidlika a pojde si kupit to iste? Malokto pocita s tym, ze by sa niekedy mohol ocitnut na mieste bezdomovca...aj bezdomovci boli ludia ako my...len zivot sa s nimi inak pohral...Nevies, nesud. Nechces, nedavaj.
suhlasim lydusha
nesúdím, len to tak robím, práve, že viem a mám vlastnú skúsenosť. bezdomovec, ktorý každý den žobral na hlavnej v košiciach, a ktorý, ked mu skončila
šichta vošiel do bytovky a pod schodami mal v kufri schované oblečenie a do bytu už vošiel ako pán, to nie je bezdomovec. nehádžem všetkých do jedného vreca, ak si to nepochopila tak potom nesúd ty mna. rozdiel je v vo vykonanej práci, a preto prispievam práve takým, lebo veľmi dobre viem, že by som sa mohla kedykoľvek ocitnúť na ich mieste. prispievam už dlhší čas na dobrého anjela.
Ja podporujem iba predajcov Nota Bene, niekto iny to uz predtym za mna prefiltroval, takze sa nemusim zaoberat tym, co bude dalej s peniazmi. Obcas vylozim von nejake oblecenie po detoch. To je cela moja charita.
Betty, podobnú otázku som riešila dávno aj ja. Už neriešim, keď môžem, tak dám, neriešim, čo s tym spraví, kde ich minie. Mňa len napadne, že v jeho situáciii sa môžem ocitnúť aj ja, a keď budú ľudia riešiť, či dať a či ich miniem na chlast, tak ja zatiaľ skapem..
Takže, keď môžem, dám.
Ja som niekedy nejaké peniaze dala,ale tiež rozmýšľam občas nad tým či to použijú na jedlo,alebo alkohol.Ale skor asi na alkohol.Už lepšie s nimi nebude oni sú proste raz taký.
Nie vsetci su taki....niektori sa chcu vyhrabat z ulice a ini beru svoje bezdomovectvo ako zivotny styl , nedostala by si ich z ullice ani omylom 
Skratka sa im zivot tulakov paci.
Tak,tak.U nás na sídlisku je veľa takých,čo sa im taký život páči.Ak darujem,väčšinou pozerám na to,komu.Ak vidím,že je to na chlast alebo fet,ani sa nezastavím,horšie je,ak je ten žobrajúci dotieravý
A vyslovene neznášam,keď idem vrátiť nákupný vozík z tesca do toho boxu a zrazu sa vynorí špinavý,pomočený,značne opitý človek,z akého ide strach a pýta peniaze z vozíka a otravuje a otravuje a ide za tebou aj desať metrov,keď nedáš.No hrúza-pred takými vyslovene utekám.A takým malým romskym deťom,ak vidím,že sú s matkou,chodia po bedniach,tak tým určite radšej dám,hoci aj z nákupu niečo,drobné...A aj oblečenie,obuv-ktoré už nie je na normálne darovanie,tak nechám pri bedni a neriešim,kto si to vezme.Len raz sme tak s deťmi videli bezdomovca,opitého a spiaceho,ako mal na chrbte synovu starú školskú tašku
Hmmmmm, tak neviem, nie som suchar,a mozno mam len dlhe vedie, ale co ti je smiesne?
ani ja tam nic smiesne nevidim...
Pri písaní sa mi vrátila tá situácia a to užasnutie v synových očiach,keď videl,kto má tú tašku.A moje nekonečné vysvetlovanie,že aj taký človek potrebuje mať svoje veci pokope,že malý urobil vlastne dobrý skutok.Proste celkovo tá situácia.Malý bol vtedy nahnevaný aj sklamaný,myslel,že taška sa dostane najskôr k nejakému dieťaťu.Prirovnal toho spitého bezdomovca k svojmu bio otcovi,jednoducho,musela som sa zasmiať,nie,že mi je to smiešne,ale som sa len zasmiala.No...Čo už.Tá predstava,ako sa ten opilec dvíhal,ako ho podopierali a k tomu reči môjho syna... detská úprimnosť.
Betty, tiez si myslim, ze nie je potrebne zamyslat sa nad tym co obdarovany urobi s darom. Ak mas iba obavy, ze niekoho podporujes v alkolizme, alebo inej zavislosti a mas mat kvoli tomu vycitky, tak to proste nerob.Ja to riesim uplne spontanne. Ak mam pocit, ze ano, tak dam, ak nie, tak proste nedam.
ahojte... väčšinou len čítam Vaše príspevky ale teraz mi nedá nereagovať.. mám s takýmito ľuďmi viac negatívnych skúseností... takže prispejem málokedy... prispievam do Dobrého anjela, tam viem že peniažky padnú na úrodnú pôdu a že si ich aj niekto váži... nemáme na rozhadzovanie, preto ma zaujíma ako obdarovaný použije dar... tiež nás zastavil jeden pán a pýtal pár koruniek na jedlo... vracali sme sa zo školy a mali sme nedotknuté desiate - rožteky so šunkou/salámou a keksíky.. tak sme mu ich ponúkli... a on že jedlo nechce chce peniaze ... myslíte že by ich použil na jedlo keď pohrdol naším? ja nie... a ďalší príklad sa mi naskytá každú nedeľu pred naším kostolom... pár ujov tam má doslova svoj rajón, ku koncu omše si sadnú k dverám, rozložia sa a čakajú keď pôjdu ľudia von... omší máme v nedeľu tri a oni si medzitým stihnú v blízkom obchode kúpiť za zarobené peniažky čučo a cigy... som z toho smutná ale je to tak... väčšinou...
A ako vies, co si za peniaze kupia, ked ich posles do dobreho anjela?
lyduska,kazdy jeden prispievatel ma moznost prist a skontrolovat,naco som peniaze pouzila.Je len na darcovi,ci tuto moznost vyuzije.Ja konkretne vyuzivam prostriedky na uhradu hippoterapie,masaze,plavania pre Karolinku,doklady o zaplateni lepim do zosita.
A na druhej strane,ako darca som zatial nemala potrebu niekoho kontrolovat.
Osobne sa mi zda pomoc dobrych anjelov najadresnejsia a v pripade potreby najkontrolovatelnejsia.
An, ja viem, ze dobry anjel je super vec....
Len mi ide o jedno. Ked davam bezdomovcovi peniaze, je mi jedno, ako ich pouzije. Neriesim, co si kupi. Mozem verit, ze jedlo. Tak, ako verim, ze v dobrom anjelovi si kupia lieky, pomocky a podobne.
Je to o ludoch a urcite aj rodina, co ma chore deticky alebo kohokolvek, kupuje raz za cas nejaky "hriesik".....
A nikto neriesi, ci naozaj kupuje LEN to co ma, to spravne, rozumies? Neviem, ci som sa normalne vyjadrila....
Proste ak niekto chce dat, da, ak nechce dat neda a nerozobera to dokola ako super vec, blablabla a neocakava za to neskonalu vdaku a uctu....
tam sa to dá overiť.. podľa svojho čísla nájdete rodinu ktorej ste ten-ktorý mesiac prispeli... viem že pomáham niekomu kto to potrebuje, väčšinou sú tam rofiny s chorými detičkami, a tí to asi skôr minú na lieky a jedlo...
Poslu ti bloky z nakupov, ze si nekupili pivo alebo cigarety?
vsimla som si, ze nielen zobrajucim bezdomovcom sa ludia vyhybaju velkym oblukom. ale tiez vyberacom na rozne organizacie - onkologiu deti a pod. rovnako ich obchadzaju pozerajuc radsej na druhu stranu ulice alebo pridaju do kroku, uplne na nich vidno ako dufaju, ze za nimi nepobehnu a neoslovia ich priamo. a ak ich oslovia, mlcky ich ignoruju alebo povedia: nie, nic vam nedam. a v stanku o tri metre dalej si kupia Plus sedem dni a dve kartonove DVDcka.
je to smutne, ale kazdy ma proste ine priority. nenanutime mu svoje. mozno si tiez len myslia, ze predsa nemaju istotu, ze hoci ten vyberajuci ma zapecatenu schranku s visiacim zamkom a viditelny preukaz, nie je to istota, ze doma si ju neodomkne a nepojde si za tie peniaze kupit nieco pre seba.
jednoducho, ked niekto dat chce - tak da. a to ci jeho dobro posluzi k tomu, ze dotycny si nim sam vydlazdi cestu do pekla... je problem toho dotycneho.
ja tak podľa nálady ...
Tiež mi nepridáva pocit, že niekomu prispievam na alkáčske hody 
Vo všeobecnosti som dosť mäkká ... a zvyknem podľahnúť inému typu "somrákov".
Minule som šla z Blavy, sediac v rýchliku v jednotke, pár minút do odchodu... keď sa vrútil udychčaný mladík ... Sympoš na pohľad - a že či mu nemám požičať 6 €, že mu ukradli tašku a potrebuje nutne docestovať do Košíc.
Premerala som si ho od hlavy k pätám, fakt soliďák, dobre oblečený ...
Ešte som mala trošku štipľavú poznámku, že "len či" - ale on len ťažko vzdychol, že taký zážitok neželá nikomu, a že ak chcem pom´ôcť, tak ... nech doložím tých 6 € ... v otvorenej dlani mal hrsť drobných, ku ktorým mu požadovanásuma chýbala.
Chcela som byť trošku nekompromisná, že reku -dám ti 5 €. Ako som otvorila peňaženku, vykúkla mi odtiaľ aj 10-eurovka. A mladý hneď - dajte mi tú desiatku, ja vám vydám 4. Ale rýchlo ... Nech si stihnem kúpiť lístok.
Však ja sa ozveeeem ...
Tak som mu dala 10-ku, on mi vydal štyri drobné a už ho nebolo.
Chvíľu som aj vykúkala, či ho neuvidím upachteného bežať späť aj s lístkom ... xiii ... ale nevidela.
... dobrý pocit "z poskytnutej pomoci" sa u mňa nedostavil.
A veru riadne mi chýbal !!!!
Myslím, že ma oblbol. A možno ani nie ... ale moc tomu neverím. Hmmmmm ...
Inak, dôverne vám prezradím, že keby o tom vedel manžel, tak ZBOHOM A AMEN.
No čo už, som taká
Koľko krát idem v priebehu roka po meste toľko krát sa mi stane, že ma niekto zastaví z vystretou rukou a prosí o nejaké drobné. A tak som už neskutočne veľa krát premýšľala ako ten dotyčný využije tie peniaze, či si naozaj za ne kúpi niečo jesť alebo ich prepije.
Ako mám vlastne zistiť, že ten človek naozaj potrebuje pomôcť???? Viem je to ťažké odhadnúť, no človek nikdy nevie ako skončí a určite by som sa nechcela dostať do ich situácie.
Stalo sa vám niekedy, že vás dotyčný sklamal, alebo vôbec nereagujete na tieto prosby???
Človek by chcel aj pomôcť, ale padne moja pomoc na úrodnú pôdu???????