Môj nezbedník

Ahojte, som mama chlapca čo bude mať na konci decembra 2 roky.  Už dlhšiu dobu mám pocit že nieje úplne ako iné detičky.  Keďže mi strach a beznadej nedali spať navštívila som s ním detskú psychologičku. Boli sme na 2 sedeniach a nemôžem povedať že by som odchádzala s lepším pocitom. Neuzavrela náš prípad zatial žiadno len povedala že si nemyslí že by bol autista ale treba s ním pracovať. Dala mi návod ako sa s ním hrať a to bolo tak všetko. Malý je  obrovský mojkáčik. Túli sa keď sa bojí, keď je unavený alebo si ublíži. Často keď sedím pri tv len tak príde položí si hlávku na kolená. Keď niečo chce ťahá ma za ruku a ukáže. Taktiež  keď ho niečo zaujme komentuje mi to. Nerozpráva v našom jazyku ale v tom svojom priam exceluje.:) Má rád ľudí, no nie všetkych. nevadí mu zmena prostredia ani keď nocujeme mimo domu. Detičky mu nevadia ale nevie sa s nimi ešte tak zahrať. občas sa s nejakým ponaháňa.  Fyzicky je veľmi zdatný obratný a šikovný. už horšie to je s  jemnou motorikou. Vkladačky  alebo hry kde treba trošku trpezlivosti u nás úspech nemajú. Nevie sa ani s nami hrať.  je rád keď sedíme pri ňom na zemi ale keď ja budem stavat lego nepridá sa. Buď mi kocky zoberie a rozhádže alebo  ich rozkladá ako sa jemu páči. Kreslenie ho nebaví, najradšej má autíčka, loptičky, a knihy. Keď mu poviem kde je tato  obzrie sa alebo ho hľadá. Reaguje na zavolanie aj keď je vonku a ja zavolám z okna. už z dialky ked prichádza niekto koho pozná sa teší a beží mu naproti. Má veľmi rád dospelých a všetky hračky hneď každému ukazuje. No nerád sa učí nové veci. Nechce papať sám,  nechápe keď poviem dones mi papučky. Ale daj mi autíčko alebo dudu rozumie. Niekedy neviem či ma len ignoruje alebo naozaj nechápe.  nehovorí ani mama ani baba tato dedo.. aj ked vie kto je kto. Má rád zvieratká no všetky robia hav hav akurát kačička robi kaka. Nočník a wc veselo ignoruje.  Keď nedostane to čo chce  vie sa poriadne hnevať, ale ked s vyjeduje aj obime aj pohladká aj bočku dá. Viete mi poradiť čo by som si mala všímať viac? ako ho zapájať do aktivít keď napríklad budeme kreslit kriedou on ju radšej bude olizovať. Keď budeme podla farieb triediť guličky radšej ich porozhadzuje.. nevie udržať pozornosť. No pokial ide o rozpravku či oblúbenú reklamu možu prísť aj tanky. A poradíte mi ešte nejaku dobrú psychologičku, ktorá sa dieťaťu aj povenuje skôr ako ho odsúdi na nejaku diagnozu ?

Iné deti Naničmama.sk: 

Komentáre

Zareagujem len na jednu časť - tú o legu. s manželom sme strávili dlhé, redlhé hodiny a dni na zemi, hraním sa s legom. Ten náš sa stále s tým nevedel hrať. Respektíve, asi sa aj hral, ale ja som mala inú predstavu. Stále som stavala domčeky a on sa hral asi trochu inak. A naozaj to trvalo veľmi dlho, kým sa začal hrať aj sám. V dvoch rokoch to určite nebolo. Vtedy ho fascinovali iné veci - napríklad prášky na pranie :D Dodnes si spomínam, jak sme museli v tescu chodiť pomedzi regále s práškami a všety pomenuvávať. Potom prišlo pre mňa horšie obdobie - motorové kosačky.

Nechci ho nasilu zaškatuľkovať, nechaj, nech sa hrá tak, ako uzná za vhodné. Možno mu treba naraz menej hračiek - radšej ich odkladaj a vyťahuj na striedačku.

 

mmch, dnes už len s nostalgiou spomínam na časy, ke´d bol moj maznáčik, keď najlepšie bolo pri mne. Aj mi to chýba.... a tiež sa zdalo, že sa odo mňa neodlepí.

Daša a Vy mate synčeka s poruchou?

nie, aj ke´d teda v školke tvrdili, že nie je v poriadku a hnali nás na vyšetrenia. je svojský. Ale nemôžeme byť všetci rovnakí :)

aj mám obidve deti úplne iné. Starší rozprával, pred školkou aj v nej všetko aj básničky, lego len tak z hlavy formule, kombajny. Doteraz má 12 rokov je samostatný, ani netuším, čo berú v škole.

Mladší- presný opak. Do škôlky nastúpil 4 mesiace pred 3 narodeninami. Hovoril svojou rečou, básničky a pesničky ignoruje. Aj keď minulý rok na deň matiek som ho nespoznávala: spieval. tancoval. Lego... rovno prešiel na bratove, original. Len podľa obrázkov začal stavať až teraz. Bude mať 6. A to som nespomenula kakanie. Do 4 rokov  kakával do slipov, ak sme mu nedovolili aj 4 dni držal. Boli sme aj u psychologičky, tá tvrdila, len že je lenivý. Rozprávanie: druhý rok navštevujem logopédku, až teraz je vidieť zlepšenie.

Len neviem, čo ma bude čakať v škole....

Inak mne sa zdá váš príliš malý na to, aby ti niekto povedal diagnózu.

Ja si myslím, že má čas, že nerobí nič také, čo by nezodpovedalo veku dvoch rokov. Každé dieťa je úplne, ale úplne iné. Mám štyri a vôbec sa nedali porovnávať. Ani samostatné hranie nie je pre malé deti typické, ani hranie sa s inými deťmi. Podľa mňa je bežné, že u chlapcov sa jemná motorika vyvíja neskôr, ak je dostatočne šikovný, pohyblivý, to je skvelé. Potrebuje akurát veľa lásky, vášho času, zaujímavé podnety, asi nie neustále sledovanie.... Aj na rozprávanie má ešte čas.

Chcem Vám všetkým poďakovať, za komentáre a podporu. Ako mama prvého a zatiaľ jediného dieťatka  si asi veľa vecí pripúšťam. Neni som zas prehnane úzkostlivá ale veľa detičiek v okolí su asi veľmi šikovné a tak sa bojím. Stále sa snažím veriť že dobehne čo má a že skrátka potrebuje  len svoje tempo pretože aj ukazovačky ako " aký si veliký, ako sa máš pošli bočku daj papa" sa naučil až teraz v oktobri. Milujem ho a nevimenila by som ho za žiadne šikovné dieťa, ale myslim že každá mama  sa trochu o to svoje bojí. Veď každá si prajeme jedno aby boli zdravé :)

Je to ťažké, obzvlášť, ke´d sa jedná o prvé dieťa. Skús prestať porovnávať. Nie sme rovnakí, nie sme stroje. Na všetko má čas. Užívaj si čas a nestresuj zbytočne jeho ani seba.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.