Netráp sa.Moja vnučka mala 25.1.dva roky.Tiež ktovieako nerozpráva.Len jednoslabičné slová,ktoré potrebuje k životu.Skladačky tiež o ne stratí o chvílu záujem.Pokočíkuje bábiku,porozvláča môjmu synovi hračky a všetko nechá tak.Je to živé striebro.Cudzím však nedôveruje.Tvoja dcéra sa podla mna vyvíja úplne normálne.Ja sama mám 9 detí a tri vnúčatá.
Autistku mám doma 13 ročnú.Podla toho,čo píšeš,autizmus to nie je.
Každé dieťa sa nevyvíja rovnako.Niektoré sú lenivšie.Podla toho,čo opisuješ,moja vnučka je staršia a ovláda ešte menej ako tvoja dcérka.
Netráp sa a užívaj si s dcérkou.Netráp sa pre niečo,čo možno nikdy nebude.Máš čas rozmýšlať okolo 4 roku dcérky,ak niečo nebude v poriadku.Ale určite s nej vyrastie bystré dievčatko.Dieťa musí cítiť v tebe istotu a nie obavy.Tak sa bude vyvíjať správnym smerom.Netráp sa.Máš zdravé dieťatko.Autizmus je iný.Keby sme nežili s 13 ročnou autistkou,netvrdila by som to.
Tak hore hlavu a užívaj si s malou krásne chvíle.
podozrenie
Dobrý večer,ja som medzi vami nová,,na vašom článku ma zaujalo to,že máte doma 13ročnú autistku.Ak sa neurazíte možem sa opýtať ako zvládate školu ? určite navštevuje špeciálnu školu,mi sme s nitrianskeho kraja a mám podozrenie,že tiež nás to v blízkej budúcnosti čaká.Zatiaľ to nemáme potvrdené,ale všetko tomu nasvadčuje.Práve sa snažím skontaktovať s dr.jánošíkovou v Trnave,ktorá nám bola odporučená neurologičkou,pre potvrdenie alebo vyvrátenie autizmu.Mám doma 11ročnú dcéru.Už 5rokov sa točíme stále v bludnom kruhu,niektorí lekári vobec nemajú záujem.Doteraz si nás prehadzujú ako horúci zemiak,dúfam že už teraz sme na správnej ceste a niekam sa dostaneme..
Akalenka, dakujem Vám za odpoved. Chcem sa opýtať, u Vás sa ako v takomto veku ako je moja dcerka prejavoval autizmus, ja viem že vám ho diagnostikovali až ovela neskor, ale s odstupom času aké znaky alebo prejavy ste pozorovali u svojej dcérky? Máte pravdu, ja som naživo autistu nikdy nevidela, takže neviem ako sa správa,možno je moja dcérka len introvertnejší typ, nie je taká ukecaná. Keby som chcela ísť s nou ku psychologičke, myslíte že by mi povedala na čom som, alebo u takto malých detí, nemusí ešte pomalší vývoj znamenať nič, možu to dobehnúť?
Vy musíte byť úžasná mama, máte 9 detí, a ešte k tomu autistku, také mamy ako ste vy by si zaslúžili medailu a obrovskú úctu. Ja mám len jedno dieta, nad ktorým sa trápim, a to nie je isté či mu vobec niečo je, a už to psychicky nezvládam. Musíte byť silná osobnobnosť.
Zhruba od troch rokov reagovala plačom,zúrením na každú zmenu v domácnosti.Nesmeli sme premiestniť nábytok,odmietala vyjsť von cez vchodové dvere.Ked sme museli ísť na neurológiu,potrebovali sme pevné nervy.Ako sme vyšli von,plakala aj celé hodiny až kým sme neprišli domov.
Odklad od školy sme mali do 8.roku.Potom sme museli nájsť školu.Prvá jej škola bola poriadne daleko.Teraz máme už tretí rok školu pár metrov od domu.Dcéra nerozpráva.Je tvrdohlavé dieťa,takže sa neučí ani posunkovú reč.
Učitelka ju chváli že je vynaliezavá a velmi šikovná.Lenže nič ju neprinúti spolupracovať.Robí len to čo ju zaujíma.Ak niečo od nej doma chcem,nesmiem jej to prikázať.To by ma neposlúchla.
Teraz už nemá stavy že neznáša premiestnovanie.Dosť ju ovplyvnilo naše sústavné sťahovanie sa.Takže na zmeny si už zvykla.
Neznáša krik,vady a hlasný hovor.Vtedy chytá záchvaty zúrivosti a všetci okrem manžela sme samá modrina a škrabanec.Jediného rešpektuje manžela.On sa škaredšie pozrie,ukáže smer do jej izby a ona poslúchne.
V poslednej dobe chodíme do školy len na 4 hodiny týždenne.Jednoducho u nej vzdelávanie nie je možné,ked odmieta spolupracovať.Hodnotená samé 1.No ako inak musia hodnotiť takéto deti,ked sa učiť musia aj ked to zjavne nejde?
Ja len nechápem, prečo si to hned zaradila do témy "autizmus"???
rozpráva základné slová, smeje sa... ja neviem, čo ešte od nej chceš? aby vysedela hodinu pri skladačke??? alebo aby recitovala básničky? Ved má len dvadsať mesiacov a myslím, že sa tak aj správa 
To nie je o tom, že by som od nej chcela,aby recitovala básničky a neviem ešte čo ešte, skor ide o to, že je taká utiahnutá, rada sa zadíva doblba a tie základné slová síce hovorí ale dookola to isté a niekedy od veci. príklad, človek sa jej prihovorí, že ty si ale krásne veliké dievčatko a ona začne hav hav hav haha ( že havo spinká), úplne odveci. Na rukách má problém sa ludom pozriet do očí, uhýba pohladom, sú to také veci, ktoré sa niekedy slovami popísať nedajú a sú také čudné. A ako nadpis som dala podozrenie, to znamená, že tu nehovorím, že je autista, ale že sa tu chcem poradiť s niekym, čo si o tom myslí. Ja som tu nenapísala preto, aby som z nej nasilu spravila niečo čo nie je, ale aby som sa poradila, či to mám nejako riešiť, alebo je to ešte normálne. Ale dakujem aj za tvoj názor. Ja toto mám prvé dieta, nemám odkial vedieť ako má dieta reagovať načo, v okolí je mnoho detí a zdá sa mi že reagujú a správajú sa inakšie, preto sa pýtam, zatial s nou nikam nechodím po lekároch.
Ja som to nemyslela zle len som na jej správaní asi nevidela nič čudné. možno, keby bolo také moje dieťa, by som sa tiež strachovala... Držím palce, aby bola iba utiahnutá a občas nesústredená, a nebolo by to nič horšie... 
Ahojte. Chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 20 mesačnú dcérku, zdá sa mi že niečo nie je s nou v poriadku. Už ked mala 8 mesiacov, som mala určité pochybnosti, odmietala očný kontakt zblízka, inak je očný kontakt dobrý, nerada sa bozkávala, neslabikovala, menej sa usmievala ako iné deti atd., teraz ma už 20 mesiacov, usmieva sa dosť, ked sa na ňu usmeje niekto aj ona na neho, ked plačem, tak aj ona sa rozplače a pod,zakýva na rozlúčku, príde dat pusu, už aj sa rada celkom objíma aj bozkáva, hrá sa myslím že v poriadku, príde k bábike, dá jej napiť čaju, ked vysávam, tak ona chodí s nadstavcom na vysávač, že tiež vysáva apod., takže to si myslím, že je v poriadku, vie priradiť správne vyrezávané obrázky do otvorov, akurát ked nevojdu hned stratí záujem, ale obrázok na správny obrázok to áno, ona si to ešte aj okomentuje, že havo a pozrie na druhý a povie havo a priloží, rozumie veľa veciam, poviem jej ideme papať jogurt a ona povie mam a ide do šuplíka a donesie lyžičku, s rozprávaním je to ťažšie, veľmi málo rozpráva a hlavne dookola to isté, vie také ako mama, tata, havo a veľa dalších, potom tá jej hatlanina bez zmyslu, ukazuje prstom, v knižke vyhľadá a bud slovom alebo citoslovcom pomenuje všetky zvieratká, na ľudí sa usmieva, nebojí sa, kľudne ide k nemu, k susedom aj do bytu, aj k cudzím ide, ked ju niekto osloví, tak ona začne to svoje, že tata papa ( tato je preč), havo haha ( havo doma spí), sama od seba, aj ked sa jej na to nepýta, vie opakovať slová aj viackrát po sebe, rada behá hore dolu, je neposedná, vonku sa nechce držať za ruku, stále by len behala, s jedením problém nemala, posledné tri týždne odmieta polievky, ale to neviem či nie je sposobené tým že bola chorá, ma zdúrene uzlinky, aj teraz má virozu, čo je zvláštne, ked pridem k nej tak kričí mama mama, aj moje oblečenie povie mama, tatove tata,alebo ked ma hlada tak kričí mama, ale ked príde, že niečo chce napr. tajík(čajík) alebo iné tak neosloví ma mama, ale pritom viem že ona si uvedomuje, že som mama. Je tak trošku vážnejšej a samotárskejšej povahy. Nemá žiadne záchvaty zúrivosti ani nič podobné, sem tam sa nehnevá, ale nič čo nemajú iné deti. čo sa týka iných detí tak to neviem tak posúdiť, lebo ozaj málokde chodíme, vacsinou sme doma samé.nemá žiadne rituály, reaguje na meno, síce niekedy ked sa jej na niečo pýtam, tak na prvý raz odignoruje, ale to robia asi aj ostatné deti. Neviem, kde mám snou ísť, moj manžel odmieta, že jej niečo može byť a ja som len hysterická chudera, ktorá privoláva zlé na svoju dcéru podla neho. Trápim sa či je všetko ok, hlavne ak nie je ako jej pomoct a predísť tomu aby bolo nebodaj ešte horšie. Dakujem za odpoved.