Moja neboj sa ,raz to prebolí.Je to ťažké,ale ty sa musíš teraz sústrediť hlavne na deti a vzchopiť sa!!!
Je to ťažké,viem,sama som tým prešla,ale nejako to musíš vydržať.Jednoducho musíš.Pozri sa na svoje slniečka,tiež určite trpia.A keď Ti môžem poradiť,choď za psychologičkou a tam sa vykecaj.Držím Ti pršteky,máš pred sebou ešte ťažkú cestu,ale verím,že ty to vydržíš.Veš si žena a matka!
bbabuľka
reklama
reklama
Nemozem ti napisat radu, lebo k tomuto navod nemam, ale pochadzam z rozvedenej rodiny a ako deti sme strasne trpeli. Takze si to ustraz a vsetku lasku venuj detom, polubkaj ich, pomojkaj, aby netrpeli az tak, dospely clovek si nevie predstavit, co deti prezivaju.... Hovorim, presla som si tym...Takze komentar typu, ved deti este nechapu, nie je na mieste,... tak zvyknu dospelaci hovorievat... A je to asi tak, ze ked ta dokazal chlap opustit, ked ma doma zenu a deti, tak vas asi uz nelubil. Moj nazor, mozno sa mylim, ale to vidim len tak. Takze pevne nervy a nezozieraj sa, mysli na deti, ze ta potrebuju!
A ty mas zivot pred sebou, ze si sa rozviedla, tak neznamena, ze si uz skoncila..Drzim ti prsteky, davaj si na seba pozor
Ťažko radiť, jediné čo má napadá skúsiť odpútať myšlienky inam,kniha, film ... všetko čo je aspoň trochu dostupné. Vyrozprávanie u psychológa by som ti vrele odporúčala, balzam na dušu, hovorím z vlastnej skúsenosti. Aké máš veľké deti, vie ti ich niekto chvíľu postrážiť, počkaj to ty máš tie tri aj s malým miminom? To vás tak rýchlo rozviedli? Ak sa nemýlim. Skús moja psychologičku, si v ťažkej situácii a ešte ťažšie sa ti bude samej z toho vymotávať, možno budeš môcť vziať aj drobca ak ho nebudeš mať u koho nechať, musíš to dostať zo seba von. Na začiatok si kľudne vylievaj dušu u nás, smelo plač a nadávaj.Držím ti veľmi palce.
Kristianik, mne keď bolo ťažko (z iného dôvodu, ale tá nechuť jesť, zanedbávanie detí... to mi je veľmi povedomé) furt som si opakovala: "Ja to musím zvládnuť. Musím. Nemám inú možnosť, musím to len zvládnuť!" Prešli roky, kedy sa nič nezmenilo, jazyk po kolená... nechcelo sa mi žiť, tak strašne sa mi nechcelo žiť... nevládala som... a potom to konečne nejak prešlo... všetko to ťažké sa začalo konečne normalizovať.
Okrem psychologičky, čo keby si si písala denník do zošita, všetky tvoje bôle tam vypíš, dostaň to zo seba ten smútok. A keď budeš mať TY pocit, že smútok trochu poľavil, začni si písať o čom snívaš... čo by si chcela pre SEBA... čo by ťa potešilo a urobilo šťastnou.
Jo dievča, veľa síl, vydrž!
To je pravda, že to musíš zvládnuť, lebo NEMÁŠ inú možnosť. Lieky pekne užívaj, duševnú horúčku treba zraziť. Mysli na to, že Ty si morálny víťaz. A keď sa trochu spamätáš, môžeš analyzovať, kde sa stala chyba. Na nechutenstvo zaberá jedna finta: jedz pri TV, pri čítaní knihy alebo nejakého blbého babského časopisu (plnom diét). Drž sa!
Čas je najlepší lekár. No niekedy to trvá príliš dlho. Rady sú asi zbytočné, no je fajn, že existuje táto stránka, kde sa môžme vyrozprávať zo svojích trápení.
Hlavne zbytočne neseď doma lebo sa s toho akurát tak zblázníš. Ak máš už väčšie deti tak si skús nájsť nejaký kurz tvorenie kde budeš medzi ľudmi.
Len prosím ťa NESEĎ DOMA.
kristianik ahoj,to vsetko mam za sebu je to 15 rokov ale mna cas nevyliecil,to iste som prezivala co ty,maleho som si nevsimala nevedela som sa na nic sustredit len som sedele cumela do blba revala ,nespala ,kazdy mame inu povahu kazdy to inak nesie ja som to tazko znasala a aj znasam ,su ludia co su pri tebe ale ja si myslim svoje a lieky ,tie beriem do teraz,radu neviem mne nepomoklo nic aj mne moj povedal aby som si nasla druheho to bolo az tak za 10 rokov ale podla mna to uz nikdy neni to co predtym,ale kazdy ma svoj nazor,ja len tolko
bettty, hm zaujímavé rady. Ak ti bude ťažko, skús sa podľa nich riadiť. jediné, po čom budeš túžiť, je zaliezť doma do postele, zatiahnuť závesy, vypnúť telefón, a kukať do blba alebo revať a revať a revať až kým nezaspíš milosrdným spánkom aspoň na pár minút.
Kristianik neporadím, sama mám doma chladno, možno až mrazivo /i keď u nás sú úplne iné dôvody na chlad a verím že sa to spraví, proste že je to len kríza, čo pominie a zároveň náš vzťah posilní/. Ale bolí to sakramentsky. Nesústredím sa ani na seba /chodím nenamaľovaná do práce 
/, ani domácnosť, horko ťažko na deti pri učení, na prácu už vôbec /veď vidíš, čo robím počas pracovnej doby, píšem ti / Moje myšlienky sú vždy inde, ako by mali byť.
Je to ťažké.
Jediné čo ja v takýchto situáciach zastávam, je, že čas je milosrdný, on to trápenie postupne zmierni.
ahojte, preco sa stale trapime pre niekoho kto si to vobec nezasluzi. ja a moj manzel sme spolu len 3 roky a je to k nicomu. mame dvoj rocnu dcerku a on o nej nevie vobec nic snad len to ako sa vola. je to strasne tiez som sa prestala o seba starat pribrala som skoro 10kg a citim sa hrozne a este k tomu mi ten moj kazdy den pripomyna aka som bola pekna a stihla a teraz som skareda a tlsta ako becka a pritom mam 60kg. o dcerku sa nestara lebo sedi cele dni pri pc a hraje hry to je jeho zivot a my do nho nespadame. chcem tym povedat, ze vieme aky su to ... a aj ta sa pre nich stale trapime. nestoji nam to zato keby som mala kam odist odidem od neho hned. na zaciatku by som sa urcite trapila ale to prejde cas vylieci vsetky rany. vsetku energiu a lasku venujem dcerke a to musis urobit aj ty vsetku lasku co citis daj detom lebo len oni si to zasluzia on uz nie.
Ale áno...je to ťažké,ale to ti je prednejší chlap,ktorý ťa podvádzal,klamal,nevážil si ťa...pred deťmi,ktoré ťa potrebujú???
Nevravím že je to jednoduché obdobie...ale týrať takto samú seba????
Uvedomuješ si vôbec kvôli akému človeku ty toto všetko robíš????
To sme my baby fakt takéto???
Sem-tam si treba uvedomiť svoju cenu a nehladkať mužské ego tým,že tyranizujeme samé seba.Ver tomu,že by bol prekvapený a dobre by ho štvalo,keby si na vec pozerala inou optikou
Veru...ženy sa kvôli mužovi vzdávajú všetkého...počnúc rodinou,kamarátmi,záľubami...žijú len pre rodinu,pre pána dokonalého sú slúžkou,ktorú nakoniec vymení za pipinu...
Takýto človek by mi fakt nestál za to...
Keď si sama plač,plač koľko vládzeš ak ti to je treba...ale keď sú doma deti..prestaň.Deti nepotrebujú mať pre sebe urevanú ženskú...lebo odhladnuc od toho,že sa ich dotýka rozvod,o veľa viac ich bolí to,že ťa vidia v takom stave v akom si...
Venuj sa im...hraj sa s nimi,bavte sa,chodte vonku do prírody...hádam mi len nechceš povedať že sa ti kvôli jednému chlapovi zrútil svet...to hádam nie....
Máš pre koho žiť..pre koho byť veselá...
A nezabudni..nič v živote sa nedeje náhodou,všeto sa deje pre niečo...možno je tvoj rozvod tým,čo ťa má naučiť byť silnejšia,odolnejšia,vytrvalejšia...ber to aj z inej stránky...kde sa jedny dvere zatvoria,tam sa iné otvoria...a nikde nie je napísané že už v živote nestretneš muža ktorý bude 100x lepší ako ten,ktorého si mala doteraz....
Hlavu hore....
A vidím že sa nič nezmenilo....
Niektorí muži sú napínaví....keď ich vidím,alebo o nich počujem..tak ma napne....na vracanie....
Kristianik, žiadny, ale žiaadny chlap nestojí za to, aby si sa dlho zožierala a trápila 
! Trochu trápiť sa musí, lebo to asi inak nejde, ale potom to berie veľmi veľa energie - potrebuješ ju hlavne pre seba a pre deti.
Žiadny! a to mi ver!
Sú na svete dôležitejšie veci 
.
Ja si pamätám ako rozvádzali naši - naša mama sa tým zožierala niekoľko rokov a chodila ako tieň - viem, že sme spolu bývali, ale akoby tam ani nebola 
.
Pomaličky to prejde .
SMaria animacentrum
Kristianik, tiež som bola sama na deti, a prežívala som všeličo, mne strašne pomohli prechádzky a čítanie múdrych kníh. Prechádzky vždy do lesa, dokonca sme chodili aj v zime a opekali si v snehu, to si pamatajú deti doteraz. Napriklad sme si vymysleli čaj o piatej, alebo nedelne poobede lenošenie, na zem sme dali deky lahli si a rozprávali sa o všeličom čo koho napadlo. Možno by si mala vymyslieť niečo čo bude spajať teba s deťmi. Niečo iba vaše. Niečo kde je miesto iba pre teba a deti, potom ti tam už nebude nik chýbať. Veľmi dlho bol aj u nás plán pre troch ale raz všetko prebolelo a už máme plán pre štyroch. A tebe to prajem tiež. Až príde čas stretneš toho kto upokojí tvoje srdce a vleje doň úprimnú lásku a bude jej dosť aj pre detičky.
Ďakujem Vám za podporu naozaj to pomôže občas sa tu vyrozprávať. Takže včera som mala pojednávanie a rozviedli nás. Trvalo to síce necelú pol hodinku ale stále som z toho nejak mimo. Naozaj sme všetky rôzne čo sa týka povahy chcela by som byť tá silná a povedať si tak dobre muž ma sklamal podvádzal idem ďalej. Najsmutnejšie na tom je že jedeň deň mi to inde a ďalší som v tom nejak zas dole. Dúfam, fakt verím že čas to ´všetko vylieči hoci ja som dosť povaha citlivá až moc čo sa týka vzťahov, keď ma raz niekto sklame ťažko sa z toho spamätávam.. Fakt sme každá iná, takže som už rozvedená, dosť zvláštny pocit, ale viem že to nie je ešte koniec, že to možno bude ešte ťažké. Tak mi držte palce Nina.
vela,vela sil a drzim palce
kristianik držím palčeky a
No dnes je to štyri dni čo som rozvedená, ale stále som nejak nie z toho von. Snažím sa chodíť na prechádzky, do mesta, deti sú v škole, škôlke, sy n chodí neskoro až okolo šietej domov lebo máva ešte tréningy skoro každý deň. Neviem je mi tak strašne otupno, smutno, depresie ma privádzajú do zúfalstva, každé ráno. Manžel vlastne už ex chodí po deti každé ráno do školy a škôlky a ja som z toho veľmi nervózna. Neviem prekonať to čo sa stalo, vidieť ho každý deň, stýkať sa s ním a hlavne tento veľký dom. Už aby som bola z neho preč. Kto poradí ako čo naskôr získať byt? Neviem chcem si požiadať o byt na mesto, ale tam to môže trvať mesiace, roky. Som z toho zúfalá. Som doma s malinkou ale nie je každý deň kam vypadnúť. Chodila som po kamarátkach, ktoré bývali aj 30 až 40 km odo mňa, ale to sa nedá realizovať stále. Ide do peňazí. Ale aspoň vtedy mi bolo fajn. Aspoň na chvíľočku. rozmýšľala som nájsť si nejakú prácu, robila som v ekonomickej oblasti aspoň na pol úvezku aby som sa z toho aspoň trošku dostala ale čo s malou. Je mi jej ľúto, ale niekedy si hovorím že toho pol dňna by sa to dalo zvládnúť, potom by som sa jej možno oveľa viac venovala. Fakt sa z toho zblázniem. Myslela som že po rozvode budem na tom lepšie, lenžed je tam stále veľa nevyriešených otázok a tie ma trápia,. Poradte mi máte s takým niečim skúsenosť? alebo ako to zvládnuť lebo tie každodenné depky to už nejde takto ďalej. Len mi neradte psychiatra ani psychologičku to mi fakt nepomáha. Vopred ďakujem za názory. Viem som strašný !!! prípad. Ninka
A tam kde bývaš nemáte nejaké atrakcie??? Alebo ak máš niekoho z rodiny v tvojej blízkosti tak sa skús prihlásiť na nejaký kurz a rodina by ti mohla postrážiť drobca.
Keď bolomne na prd tak som sa prihlasila na kurz pletenia košíkov. A bola celkom zábava
Trošku som sa odreagovala a kurz trval len 2 hodiny a nestál veľa.
Mám tu len svokrovcov alebo nebývajú priamo v meste ale na dedine. Od nich až takú pomoc čakať nemôžem tak nejak mi to dali troška najavo, švagriná tá sa so mnou nerozpráva dva mesiace ako keby som za to mohla ja že sa jej brat so mnou rozviedol . Teraz som jej niekoľkokrát posielala sms, volala som je lebo deti budú mať nejaké sviatky. Čo myslíš ozvala sa? Absolútne vôbec nie. Takže na deti som v podstate sa. Ex chodí do práce, nepochádzam z tohto kraja, mama ďaleko 250 km odo mňa. Takže? Fakt neviem. zatiaľ. Ninka
A to kde bývaš??? No a deti máš aké veľké? Ak chodia do škôlky tak skús nadviazať rozhovor z nejakou mamičkou.
Detičky päť, deväť ročné a desaťmesačné bábo
Fúha tak to sa musíš riadne obracať. No a nepremýšľala si sa presťahovať niekde blízko k tvojej mamine??? Hádam by ti z drobcami pomohla. Inak ak by si chcela mám doma nejaké veci po mojej malej. Stačí povedať a ja kľudne pošlem.
No o tom presťahovaní som aj rozmýšľala. Lenže nebývam tam už 12 rokov. Veľa kontaktov sa pretrhlo a moja mamina je už z mojích detí trošku nervózna. Otec mi zmrel pred 18 rokmi takže ostala tiež sama a býva s bráškom. Na druhej strane viem že deťom by otec chýbal hlavne mojej päťročnej je na neho dosť naviazaná a na druhej strane prečo by si mal užívať mať pokoj, nech sa stará aj on troška o deti, hoci ja by som mu za to všetko vykrútila krk.Na druhej strane zisťuje že u tej milenky to tiež není úplne ok, je dosť náročná čo sa týka financií, chce aby sa staral aj o jej dve deti oni majú štyri a šesť tak sa "Chudák"!! nabehá. Lenže späť by som ho už asi nevedela priajať pretože to už je druhá nevera čo som sa dozvedela nedávno takže dôvera voči nemu je na bode mrazu. A neviem mu to odpustiť,že to dokázal spraviť. Už len kvôli deťom. A mám tu aj pár kamarátiek, nie veľa ale aspoň niečo a asi by mi dosť chýbali. Deti si už zvykli na školu škôlku hoci malej som teraz menila škôlku lebo jeho milenka bola ženská, ktorú som poznala naše deti chodili do tej istej triedy. Takže to bol šok. Myslím že som to už niekde aj vyššie spomínala. Takže zase meniť prostredie, neviem uvidíme. Možno keď to bude fakt zlé tak to spravím, ale zatiaľ to nechávam otvorené. Aj som mu povedala že vymislieť nový dom, , tehotenstvo do toho milenka a rozvod tak to nevymyslí hoci kto, to je snáď veľa aj na "koňa". Neviem aspooň niekedy mi pomôže keď sa môžem vykecať na tejto stránke, hlavne keď sa cítim pod psa.Ninka
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
ahojte dievčatá som momentálene skoro po rozvode ale nejak neviem ako to mám znášať. Rozvod chcel môj manžel lebo si našiel niekoho iného a ja mu už nevyhovujem. bol to pre mňa šok neviem sa z toho spamätať. Máme spolu deti ja ho stále ľúbim ale viem že swa už nechce vrátiť . Je mi z toho nanič. Detstvo som nemala najjednoduchšie, manžel bol pre mňa všetkýmj. Veľmi som ho milovala bol pre mňa všetkým a teraz bum. Neviem sa fakt z toho spamätať. Neviem ako žiť ďalej žiť bez neho. On mi stále hovoril ból by som raád keby si si niekoho našla. Až teraz mi došlo prečo. Má inú. Je to desné. rozvod je už na papiery a ja stále len plačem. Už ma nič nebyví. Niekedy mám pocit že zanedbávam aj deti. Jednoducho som ho milovala a teraz je všetko fuč. Mám maálo priateľov a len sa zožieram. Už nechcem poviem si veľakrát muž ktorý podvádza nestojí za tvoje nervy. Lenže vždy každý deň som na tom tak isto. Nič nespravím, mám problém navariť aj nejaký obed pre deti. Je mi zle, škoda hovoriť. Poradí niektorá ktorá s tým prešla ako to všetko prejsť, prebolí to niekedy? Ja mám pocit že nie. Už fakt neviem ako z toho von. Mala som sotva 52 kg,teraz 46. neviem jesť, bolí ma žalúdok, srdce tlčie ako besné. máM AJ LIEKY ALE TO NEJDE STáLE ICH UžíVAť. už FAKT NEVIEM AKO Z TOHO VON.