reklama

Dilema - Rozhýbané telo pohne dušou, resp. s cvičeniami pre zdravý chrbát a bedorvé kĺby

majas , 30. 09. 2009 - 12:52

reklama

Zaujal ma príspevok "Rozhýbané telo pohne dušou" a aj keď v prvom momente som nevedela čo by malo byť obsahom môjho príspevku ako som ten článok čítala vedela som, že sa ma bytostne dotýka. Mám veľkú DILEMU, pasujem sa s ňou už od roku 1993, kedy mi tak povediac ako následok menšej kolízie mňa na bicykly s autom (vinou vodiča)takpovediac ruplo koleno. A vtedy sa to začalo, ja športovec telom a dušou som pokúšala svoje koleno neustále, zlyhávalo. Tu prišla prvá rana, keď pán doktor po jednej z operácii zahlásil:"Založte si rodinu, majte deti, vaše kĺby nie sú stavané na šport, môžet hrať šachy, plávať, bicyklovať...", zúžil moje pole pôsobnosti. Založila som si rodinu, mám deti, obmedzujem sa v športe, dala som si urobiť plastiku predného krížneho väzu o koleno-kĺby sa snažím starať zvonku i z vnútra. Prišli ďalšie odporúčania:"Nemala by si riskovať, máš deti....". A tu to príde, kde som vlastne ja a môja celoživotná túžba hýbať sa na všetky spôsoby, bojujem so svojimi túžbami a svojimi obmedzeniami. Mám sa šetriť, aby moje kĺby vydržali čo najdlhšie alebo si mám dopriať čo mi je prirodzené aj keď s menšími bolesťami a možnými následkami? Čo ak moje klby budú ako tak ok a zrazi ma auto, čo ak ma budú deti potrebovať a ja budem imobilná, čo ak to potom psychicky nezvládnem, čo ak vymyslia ako nahradiť orgány, či kĺby? Nenachádzam zatiaľ odpoveď na svoju DILEMU, len viem čo milujem a že na mňa presne platí "Rozhýbané telo pohne dušou". Ako svoje DILEMY riešite vy dievčatá, riskujete aby ste žili tak ako je vám prirodzené alebo myslíte na budúcnosť?


reklama


reklama

renka, St, 30. 09. 2009 - 14:25

Majka, poznám ten pocit..prišiel, keď mi začali prvé problémy s kolenami, vraj dôsledok veku a prílišného športovania, proste klasické opotrebovanieSmútok ...lenže pohyb je mojou neoddeliteľnou súčasťou, je to môj prostriedok na odbúravanie stresu, môj relax a odpočinokSlnko ...takže aj keď s občasou bolesťou (bola som v štádiu, že som si nemohla ani kľaknúť - a vysvetľuj to princiatku, keď sa chcel hrať na zemi s autami, či kockami, pohyb po schodoch bol tiež "zážitok"), občasnými tabletkami a kolenami stiahnutými pri náročnejších športoch som pridala plávanie a latino dance...a čuduj sa svete, problémy sa zlepšili a bolesť prichádza už len občas (klop-klop nech to nezarieknem)...tak uvidíme, čo bude ďalej...veď tých "čo ak?" je naozaj toľko, že asi treba myslieť viac dnes ako zajtra...tak Ti prajem , aby tých splnených túžob bolo stále aspoň o trošičku viac ako tých obmedzeníObjímam
P.S. dúfam , že ideš do JasnejMrkám

majas, St, 30. 09. 2009 - 14:36

Tak tak, s kolenami ťažko, bez nich ešte ťažšie Úsmev.
jasné že idem do Jasnej Veľký úsmev

kubka83, Po, 19. 10. 2009 - 19:32

majas som na tom podobne už od malička som jazdila na koňoch cez leto v horúčavach,v daži, snehu i mraze. S času načas nejaký ten pád,narazené kolená...strašná bolesť z ničoho nič len tak si príde a potom zas odíde.. lekár mi povedal, že nevidí príčinu,ale mám prestať jazdiť a vyhýbať sa šporom, ako je lyžovanie,tenis, korčuľovanie.Proste vymenoval postupne športy,ktoré milujem. No ak sa človek narodí ako športovec, tak mu môže hovoriť niekto kadečo...teda aspoň mne :(ale nič nezaberá. A tak sa stalo čo sa stalo, koník mi minulého roku zomrel :( kolená začali poslúchať a tak som si aspoň povedala,že si ich dám dokopy.Ďalšieho koníka si kúpiť už nechceme. Pred troma týždnami bolo ešte pekné počasie a tak som chodila do práce na mopede.Po ceste domov som si povedala,že sa pôjdem pozrieť "ku koníkom"na známich a tak.Pred bránou som dostala šmyk, spadla som. Okrem iného mi moped privalil koleno, diagnóza na pohotovosti znela: pomliaždené koleno, hlboké rany....takže som tomu ani tak neušla.Len som si povedala,že pri koňoch sa mi také niečo nikdy nestalo. Mám sa vzdať toho čo najviac milujem?, bolo to ďalšie znamenie(že to nieje naozajpre mňa)?,príde aj niečo horšie?Toto sú moje otázky. Zajtra idem odovzdať barličky a teším sa na známich pri koňoch....Fúúha, ale som sa rozpísalaHambím sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama