Už som tu čo to pospomínala o mojej kríze stredného veku, ktorá čiastočne súvisi aj s mojou neschopnosťou zvládať moje kobylky. Jedným z každodenných problémov je, ani nie tak ich nepočúvanie ako nepočutie prosby o pomoc. Sme naozaj veľká rodina o do domácich prác sa musia zapájať všetci, potom to vyzerá ako vyzerá. Len vždy sa to márne snažím vysvetliť naším deťom, lebo vzápätí spustia svoje "Prečo všetko musím ja, a prečo nie ostatní. Ja som už dnes urobil, -a toto, toto, ... a oni nič. Ja teraz nemôžem ja si musím aj niekedy oddýchnuť od školy. Vtedy bola iná doba, keď vy ste doma pomáhali...." Tu sa fantázii medze nekladú.