Mám svoje obľúbené blogy, ktoré viacmenej pravidelne sledujem. Jeden je aj o minimalizme. Sem tam sa inšpirujem, aj keď viem, že až tak ďaleko to nedotiahnem. Hlavne, že ma tešia aj malé čiastkové úspechy v boji s presilou vecí okolo mňa.
V poslednej dobe táto moja obľúbvená autorka rieši detox. Digitálny detox. Odpojenie sa od sveta online.
Vlastne, podobná téma aj tu padla tento týždeň.
Zaujali ma slová, že miesto toho, aby visela na sieti, štrikuje.
Ani neviem, čo ma chytila taká nostalgická nálada. Sneh u nás ešte nie je, dokonca aj slniečko svieti.
Začali sa mi vynárať moje najstaršie spomienky.
Medzi úplne, úplne najstaršie asi patrí nejaké červené autíčko v postielke, strýko, ktorý ma vozil v košiari a učil sprosté básničky a otcova cigareta, ktorú ma poslal hodit do uhláka k peterkách v spálni. Tajne som to vyskúšala, ale nechutilo :)
Aby ste rozumeli, Vianoce priam milujem. Pripravujem sa na ne už od detstva. Snažím sa vždy všetko vyzdobiť. Pečiem tak primerane, darčeky vyberám s predstihom. Upratovanie nepreháňam, ale vôňu čistého domu milujem.
Všetko skoro ideálne.
Až na tie rodinné návštevy. Vždy na Vianoce, na druhý sviatok Vianočný sme pozvaní ku svokrovcom na obed. Všetci to akceptujeme, berieme to ako súčasť našich rodinných tradícii.
"Ľubenko, máš pri sebe fujaru?" "Píšťalku mám." "Prosím ťa... " - nebolo mu treba viacej hovoriť. Do uší sa mi vzápätí dostáva jemná ťahavá melódia.
Zatvorím oči a v okamihu sa vidím vysoko na grúni. Tam, kde nebo so zemou sa spája. Tam, kde tráva pred vetrom sa skláňa. Tam, kde dážď Bohu okná umýva.
Nejdem a nechcem sa sťažovať ani chváliť..ale od určitého veku nesmierne túžim bývať a hlavne dožiť v takej starej drevenici(ako mali moji statrí rodičia).Keď sa s týmto občas niekomu priznám-nechápu..
priťahujú ma staré domy..a netuším prečo.a tento týžden v jednom časopise fotka -drevenička presne ako mali st.rodičia-ked som to zbadala akoby mi na chvílku zastalo srdce,myslela som ,že sa rozplačem..kúpila som si ho,vystrihla a neviem sa vynadívať!z toho obrázka ide nesmierny pokoj-pre mňa!
či to robí toto predvianočné obdobie?hormonálne burky sú už za mnou...
Aha, čo som našla v mojom textárskom archíve. Písala som to pre jeden časopis. Posúvam pre mladšie "účastníčky zájazdu", ktoré netušia ako to tu celé vzniklo.
