Tmavou ulickou bezi mlada zena, pre same slzy takmer netrafi domov, trasucou rukou otvara dvere, vbehne do spalne, roztrha fotku mladeho muza co stala na jej nocnom stoliku, v obyvacke vlozi do prehravaca DVD s tym najslzavejsim filmom co ma doma, polozi si vedla sedacky veeeelku skatulu papierovych vreckoviek a z kuchyne si prinesie ooooobrovsku pikslu zmrzliny a polievkovu lyzicu - lecba zlomeneho srdca sa moze zacat.
U nás prší už 24 hodín a mne navlhli mozgové závity. Rozmýšľam čo budem zajtra robiť? Zbalím 5 litrový prací prostriedok a pôjdem na stretávku s kamarátkami, na ktorom ho v správnej chvíli vytasím z kabelky. Môžem postaviť loď a začať podnikať v doprave. Na záhrade by som mohla začať pestovať ryžu. Prečo toto píšem?
cŕŕŕn, neznáme číslo...
"Ahoj Evka, to si ty?"
"A kto volá?"
"Vea - naničmama"
"Jééj, ahoooj"
"Si v práci?"
"Áno."
"A môžeš vyjsť na chvíľku von?"
moje chvíľkové
Po krátkej navigácii Vey do správnej uličky vychádzam von, pred budovu, kde pracujem a tmavý, ponurý daždivý deň sa mi na chvíľku rozjasnil.
Stalo sa presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi...Kde bolo tam bolo......
5:30 Sobota. Budík neskutočne hnusne kvílil a kým som si uvedomila,že nejdem do roboty,že je vlastne sobota,prešla pol hodinka...Avšak pohľad na vešiak ma totálne prebral...! Bože!..veď dnes sa vydávam! Hompáľali sa tam svadobné šaty..Ha!..Môj veľký,skvelý deň..
Včera o pol piatej poobede mi zazvonil telefón.Zdvihnem sluchátko a na druhej strane sa ozval ženský hlas.Tu je Elenka.
6.2.Som napísala príspevok o jednom postihnutom dievčatku,ktorej zomrela mamička.otec zomrel rok a pol pred mamou.Elenka zostala sama.Má súrodencov ale nie rodičov.Najskôr mi prebehol mráz po chrbte ,čo sa asi stalo.
Stalo sa presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi...Kde bolo tam bolo......
