Ahoj kočky chvíľu sme sa nevideli.
Ako sa máte?Dúfam, že dobre
Ja sa mám... hm...no...povedzme že, keby som mala na klávesnici namiesto enteru nas...ého smajlíka, tak doňho mlátim, až by som si zlomila prst, či roztrepala klávesnicu.Keby som mala boxovací mech, mlátim do neho ako zmyslov zbavená. To asi teraz aj som.
Bolo to v tom istom období o akom som písala v článku Nezabudnuteľná návšteva – časť prvá. Išli sme s mojimi rodičmi a mojím nastávajúcim na návštevu do Brna . Účelom cesty bolo zoznámenie mojich rodičov s mamičkou môjho milého , s jeho bratom a manželkou. Môj nastávajúci vtedy cestoval do Brna za svojou rodinou spolu s nami.
Príspevok, vkladám do rubriky Denník naničmamy, ale celkom spoľahlivo by pasoval aj k téme, Desať minút pravdy,alebo ja a štyri deti pri cestovaní v jednom aute. Priestoru stále žalostne málo, súkromie žiadne, búrlivých hormónov, pri troch puberťákoch v rôznych fázach, a matky skoro neustále s PMS, jednoznačne nadbytok.