Tak pred 4-5 rokmi som sa musela zahrať na stolára, pretože synovi sa „ktovie prečo a nevie ako“ prelomila stredová lišta na posteli, spájajúca rám. Záhadu som potom náhodou rozlúštila, keď som sa zjavila nečakane doma z práce v normálnom čase a našla som svoje milé detičky na skrini, ako skáču skoky rovno na tú posteľ. Takže záhada vyriešená a záver – moje deti SÚ geneticky zaťažené, a ja sa modlím, aby to bola len mierna forma. Lebo keď si spomeniem, čo všetko sme povyvádzali my...