Ubehol takmer mesiac, čo som sem naposledy písala. Za tie tri týždne som zase prežila kopec vecí, viac zlých ako dobrých a znovu som sa utvrdila v tom, že môj manžel je na odstrel. Naše mesiace a dni sú asi také,že dva týždne v pohode, dva týždne úplne nanič, čo v preklade znamená, že dva týždne, keď je úplne nanič manžel rieši s bývalou milenkou nejaké tajné veci, o ktorých ja nesmiem nič vedieť /údajne sa týkajúce len jeho nemanželskej dcéry/ a dva týždne keď je to v pohode, manžel už s milenkou nemá chuť niečo riešiť, tak sa pred ňou zatajuje a doma je z neho anjelik.
Ahojte nanic maminy. I ja som zufala z mojej svokry a potrebujem poradit. Vsetko sa to zacalo asi tym, ked sa nam narodila dcerka. Byvali sme u mojich rodicov, co je asi 120m od domu svokrovcov. Ked sme sa stahovali mala mala 14 mes. no svokra, ju napriek mojmu proseniu a neustalemu pozyvaniu ani raz neprisla pozriet. No samozrejme pri kazdej navsteve sa mi nezabudla na otazku ako sa maju a co maju nove, postazovat, ako ju vsetko boli, aka je chora a pod. (pritom viem, ze nikdy manualnu pracu nevykonavaLA, bola uz vtedy niekolko rokov v dochodku, po praci v banke).
ahojte všetky naničmmky, Už dlhšie sledujem túto stránku, občas niečo prečítam, keď mi je najhoršie. Potrebujem radu. Mám 4 detičky, ktoré mi občas strášne lezú na nervy. Viem nemala by som takto písať, sú to moje deti, ale čo už. Asi to je odplata za moju dobrotu. Deti sú vo veku dievčatá 14,11, a chlapci 10 a 6 rokov. S dievčatami nemám až taký problém, ale ten 10-ročný mi dáva zabrať za všetkých. Keď je dobré tak je fajn, aj sa poučí, aj poslúcha, ale keď ho niečo nazlostí, alebo má zlú náladu je to priam hrozné. Tak napr. dnes, prišiel z futbalového tréningu.
Bývam tu štyridsať rokov. Naši ma sem priniesli z pôrodnice, tu ma vtedy čakala moja sestra. Tu som prežila celé svoje detstvo, so všetkým, čo prináša. Sem prichádzali za mnou moje kamarátky, kamaráti,... Tu sa mi všeličo snívalo. Tu bolo cítiť vôňu maminých obedov, koláčov. Tu ma pozná každá teta suseda, tu viem, kto kde býva, viem, kam sa dívam z okna, viem, od koho cítim akú vôňu (aj smrad ). Tu som prežila detstvo, prvé lásky, sklamania...
"Príslušník Policajného zboru SR je od dnešnej polnoci oprávnený vykázať osobu dopúšťajúcu sa domáceho násilia z bytu a zakázať jej vstup do neho na 48 hodín"....
Dnes už veľmi noviny nečítam – veď často ani nie je veľmi čo, hoci kedysi, keď som ešte bola na materskej, som ich vždy mala prečítané všetky (kupovali sme vtedy dva denníky a minimálne 1 týždenník). Zväčša je to iba také prelistovanie, či niečo upúta moju pozornosť a ak sa niečo nájde ,tak to možno prečítam celé.
). Tu som prežila detstvo, prvé lásky, sklamania...
