ahojte všetky naničmmky, Už dlhšie sledujem túto stránku, občas niečo prečítam, keď mi je najhoršie. Potrebujem radu. Mám 4 detičky, ktoré mi občas strášne lezú na nervy. Viem nemala by som takto písať, sú to moje deti, ale čo už. Asi to je odplata za moju dobrotu. Deti sú vo veku dievčatá 14,11, a chlapci 10 a 6 rokov. S dievčatami nemám až taký problém, ale ten 10-ročný mi dáva zabrať za všetkých. Keď je dobré tak je fajn, aj sa poučí, aj poslúcha, ale keď ho niečo nazlostí, alebo má zlú náladu je to priam hrozné. Tak napr. dnes, prišiel z futbalového tréningu. Povedala som mu, nech sa prezlečie a budem sa s ním učiť. Nič. Ako keby som bola vzduch. Tak sa to vlieklo až do večera, prišiel manžel povedal mu, že ma robiť čo som povedala. Nič. Začal zapárať do menšieho. Až dovtedy, kým to nevyvrcholilo tak, že bol až zúrivý. Zamkol sa, nechcel otvoriť. A nasledovalo, krik, že odíde z domu a on je najhorší, každého neznáša, som najhoršia mama na svete, atď... Vyletelo zo mňa, že dostanem z neho infarkt, povedal, čím skôr tým lepšie. No ako keby mi do srdca nožom. Potom si ľahol a ležal, až kým nezaspal. A ráno? Bude všetko fajn a bude sa pýtať, prečo som zamračená. V škole prestúpil na osemročné gymnázium a dosť sa zhoršili jeho známky. Bojím sa o neho, aby niečo nevyviedol. Na nejaký pohovor, nemôžem ani pomýšľať, povedal, že keď ho tam zavediem tak ho už neuvidím. Čo mám robiť, ako reagovať? Podotýkam, že sme už upustili od vareškových trestov, bolo to ešte horšie. Som bezradná, poraďte, ako ho usmerňovať, aby zvládol svoj hnev? Ďakujem
Ťažko - poznám z vlastných skúseností so synom - tiež keď som mu kvôli nejakým priestupkom dala "zaracha", tak vyskočil z izby oknom a ušiel preč. Bol síce "utečený" iba pár hodín a približne som vedela, kde je (u kamaráta bola a povedal, že tam bude rozmýšľať, či s vráti) ale ten strach bol nepredstaviteľný.
Potom už samozrejme pri ďalšom prehrešku máš strach vôbec naň reagovať, nie že ho riešiť, lebo sa bojíš, že tentokrát bude jeho reakcia ešte horšia. Na druhej strane vieš, že ak to necháš tak, tak robíš zle sebe aj synovi - to je skutočná dilema.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa veľmi páčila rada od Motýlika - myslím na svoje deťuchy s láskou (modlim sa za ne). Robím to vždy pri zaspávaní, aby som nezabudla
a môžm napísať, že vidím malé zmeny. Tvrdohlavá 7r dcéra, ktoré má všetko v paži si dá povedať a po piatom kľudnom napomenutí aj urobí čo má. Nie vždy, ale úplne mi stačí aj to niekedy.
Ešte mám otázku, otec sa chlapcom venuje? Nie tak, že povie urob toto a hento, ale že niečo robia spolu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No podľa možnosti, keď má dobré známky, každú sobotu idú hrať hokej, berieme ho viac so sebou ako dievčeatá, ktoré sa cítia často krát ukrátené.
Dnes ráno vstal, a bolo všetko o.k.. Ešte mi povedal, že ma ľúbi. Manžel si myslí, či to nemôže byť nejaký prejav duševnej choroby.
Aduska ten môj keby skočil z okna, čo sa mu tiež pritrafí ako výraz by skončil veľmi zle. Bývame totižto na ôsmom poschodí.
Neviem či takto reaguje zo žiarlivosti na mladšieho, alebo ako vzdor, že chodím na VŠ. To skutočne neviem. A čo sa týka tej duchovnej stránky od samého začiatku sa modlím za svoje deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ena74 ja mám synov 13 a 11 a musím povedať že tomu staršiemu vletelo do hlavy pubertalne tornádo a keďže máva často zlú náladu dokonca sa najčastejšie sňou už aj budí, najviac zabralo že prídem za nim obímem ho a mu poviem ja viem miláčku zasa teta Beta /tak volame pubertu/ je na navšteve, ale neboj on zas odíde len jej musíš kufre cez okno vyhodiť. Potom sa smejeme na tom a fakt to funguje. Alebo to obmením : miláčku ja viem že nie všetko nám ide tak ako chceme ale keď sa budeme snažiť a chvíľu vydržíš bude to fajn. Myslím že deti potrebujú cítiť že si rodičia uvedomujú že aj ony majú problémy ktoré nás zaujímajú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lenže on to objatie odmieta, ja musím nasilu ho objať niekedy ho to zlomí, ale niekedy nie často mi je z toho jeho správania do
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pripájam sa k objatiu, mám dvoch chlapcov, 13 a 8. Večer sa vždy k nim šuchnem, dokonca ak nejdem, že poviem chcem si pozrieť film, choďte už spať, tak starší pribehne, poď si na chvíľu k nám ľažkať. Tak idem, vždy nezabudnem povedať že ich strašne ľúbim a dodám, že ak vyvedú hoci čo, nech mi to radšej povedia, aj keď pokričím, ale vyriešime to. A zatiaľ (poklopem) neboli problémy. Tak skús až pred spaním, keď to z neho opadne, len tak prehodiť pár slov, ale nie kritizovať. Niekedy sa mi zdá, že ak staršiemu občas dam najavo, že byť dospelým nie je ľahké, posťažujem sa mu ako aj mne je na figu, tak tým, že sa zúčastňuje na tom, aby mi lepšie bolo (objatím a tak)sa dostáva bližšie ku mne. Tak ja mám takéto skúsenosti.
Veľa trpezlivosti prajem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja si nemyslim, ze je to psychicka porucha. proste silna puberta. niekto ma vacsie vykyvy, niekto mensie, niekto tie vacsie vykyvy znasie lahsie, ineho rozhadze uz aj najmensia zmena rovnovahy v organizme.
tiez poznam deti, co na rodicov kricia, ze si radsej nieco urobia, len aby uz mali od vsetkych pokoj, ze im lezu na nervy, zeby boli radsej, keby boli daleko z domu prec a v zivote ich uz nevideli, lebo ich nenavidia. a o par hodin je vsetko v pohode, akoby ten vybuch ani neexistoval.
ze sa brani objatiu - ale urcite ho tesi, ze mu takto davas najavo, ze je stale dolezity. hoci urcite v tej chvili, ked sa ti brani skutocne citi odpor alebo co. uvedomenie dochadza neskor.
ze ti povie, ze by bolo fajn, keby ta trafilo - prazdne slova, hoci v tej jedinej chvilke myslene smrtelne vazne.
asi ho budes musiet brat viac s nadhladom a nepripustat si veci a vzdy mu na jeho vybuchy povedat - aj tak si moj syn a ja ta mam rada.
a inak za psychologom si mozes zajst aj sama, opis mu synove spravanie, mozno ti da nejake dobre rady, ako ho zvladat a presviedcat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj moja zlata prajem ti hodne trpezlivosti ja to mam teraz uz dobrych 5.rokov potom prisla na nich puberta a niekedy si myslim ze aj mna pere popri nich kedy sa to skončí sama neviem 
mam 5-ratolesti tak ked jednemu skonci puberta ide na rad dalsi sodoma komora kolko krat neviem ci sa mam smiat alebo plakat No čo už ešte štasie že mam stranku NANICMAMA
A môžem povedat :že mam dobru skusenost ked sa modlim k ich anielom sraznim a prosim ich aby boli s nimy v kazdej chvili skus a potom napis
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ena napísala som ti mail.
Myslím si inak, že tvoj syn chce takýmto spôsobom upriamiť pozornosť na seba.
Keď mi odpíšeš na mail, poviem ti viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím palec - nie je kozorožec? Alebo ryba? takto totiž reagujú podľa mojích skúseností tieto znamenia. Vybuchnú a potom všetko je OK.