Neviem ako dalej

no tak, dievca, aspon si to dala zo seba von. Vidno, ze sa citis naozaj blbo. Ako dokazala svokra zmanipulovat tvojich rodicov? Hadam vedia, aka si a mali by vrit tebe. Ak sa da, chod k vasim aspon na par dni, oddychni si a porozpravaj sa s mamou - daj je precitat tento svoj clanok. Hovor aj s manzelom, on mozno nevie, ze je to v tebe take silne.
Lucia, akykolvek stres vplyva na tvoje deti - obidve.
Eva

Lucka, úprimne s tebou súcitim, máš toho fest na seba nakydaneho, a popravde, nechcela by som byť v tvojej koži,poradiť ti neviem
ale
tiež ma zaujíma, ako dokázala svokra zmanipulovať tvojich rodičov? v čom ich zmanipulovala? A potom ešte jedna vec. Píšeš, že si uvažovala o tom, že od muža odídeš. Tak prečo si nechala zodpovednosť za antikoncepciu na mužovi, ktorému sa už raz stalo, že "mu ušlo" a bolo z toho nechtiac tehotenstvo? Nemusíš brať tabletky, sú aj iné možnosti ochrany. Takže to že si otehotnela je aj tvojim pričinením. Neber to prosím ako útok, len je to nefér, keď povieš, že jemu to ušlo, veď aj ty si pritom bola. Vy obaja ste zodpovední za to, že čakáš teraz bábo.

Lucka vitaj na stránke a cíť sa tu dobre.
Sadni si, utrieď myšlienky. Napíš na papier čo ti vadí vo vašom vzťahu s manželom. A tiež, čo ti tento vzťah dáva. Už ho neľúbiš? A chcela by si?
Dom i dvor žiaľ patria svokrovcom, skús ich brať ako nepríjemných susedov v paneláku - povedz si svoje a pusti ich z hlavy.
Asi by som zobrala muža na víkend preč, možno by stačilo aj jedno poobedie (najlepšie bez deťúcha ale to asi nepojde) niekde kde ste sami dvaja, možete si sadnúť, pozrieť jeden druhému do očí a PORIADNE sa porozprávať. Povedz mu, čo si ochotná tolerovať a čo nie. Spýtaj sa ho, čo chce on. Povedz mu kľudne, bez výčitiek, bez toho silového tónu hlasu ako sa cítiš a že chceš odísť, lebo nevládzeš a si nešťasná.
A neboj sa, nejako to zládneš.

citim s tebou.
Eva

Nuž, potom prestaň myslieť na muža i svokrovcov a pracuj na svojom vlastnom živote. Podaj žiadosť o rozvod, popremýšľaj čo s bývaním a prácou... Jo keby to išlo. Viem si predstaviť, že s ním jednoducho budeš musieť zostať, lebo nemáš inú možnosť. Odpútaj sa od neho, buď k nemu hluchá a slepá a sústreď sa ne seba a deti.
Ak nemôžeš slobodne odísť, začni sa aspoň slobodne cítiť - takto som sa rozhodla, tento človek mi viac neni blízky a jeho chovanie ma nebude zraňovať ani rozčulovať. Je mi ukradnutý. Dáva mi peniaze i strechu nad hlavou, za to si ho vážim. Je otcom mojich detí, preto sa k nemu budem správať slušne. Ale do môjho života nepatrí.

Neni to sranda, dievča, tak veľa síl.

ten koniec, ked si pisala, ze sa na muza hnevas zato, ze on moze za tvoje tehotenstvo - skor mi to pripada, ze ked sa to uz nakopi, tak mu hadzes na hlavu uplne vsetko. aj svoj hnev na seba.
hoci asi chvilu potrva, nez bude iny, ved pod vychovou svojej matky vyrastal cele detstvo a mnohe veci mu ako decku urcite pripadali normalne (nez neskor pochopil, ze mama je predsa asi len leniva, nie chora), skus oddelit hnev spravodlivy od globalneho. lebo sa budete hadat nie pre prave priciny vasich nezhod, ale pre kazdu kravinu. a nakoniec ti ten rozvodovy papier donesie domov on a dozvies sa o sebe veci, co ta zabolia. a budes este nastvatejsia, aky je to sebec - vsak cela mama, dalo sa cakat.
neviem ti pomoct s prevychovou manzela, len naozaj nepustaj svoj hnev z uzdy. mas pravo hnevat sa, ale s rozumom.

Lucia ja som čakala že teraz sa situácia u vás pred sviatkami zmení k lepšiemu-smutné...Aj ked cítim s tebou skús začat u seba,popracuj na komunikácii so svojimi blízkymi a možno prídeš na to kde je "pes zakopaný".Užívaj si detičky a teš sa z toho čo máš-hladaj dobré aj v tom zlom ...pekné sviatky

Ahoj Lucia. My NAŠŤASTIE nebývame so svokrovcami ... ale svokra tiež vždy len lamentovala, že jej malého nechcem dať - každému to rozprávala a ja som nechcela nič iné, len aby rešpektovala, čo si ja želám, aby sa chovala normálne k malému, aby mu pár mesačnému nedávala jesť hovadiny a aby si ho teda aj vypýtala, ak ho chce. Ona totiž vždy len tak na srandu povedala, že by ho išla pokočíkať, ale vždy zostalo len pri slovách. A samozrejme, vždy som len mužovi vyčítala, že aká je jeho mama, ako sa k nám chová atď. atď. Uvedomila som si, že muž za to nemôže - tak ako ani ty nemôžeš za chovanie tvojich rodičov ... zmenila som taktiku na základe jedného blogu, keď mi tu niektorá z naničmám začala dohovárať, aká mám byť asertívna, ako mám vedieť povedať s kľudom svoj názor a tááák ... no tak potom, vždy keď svokra naznačila, že chce malého, tak som sa toho chytila, povedala som jej dobre - vtedy a vtedy si ho môžete prísť zobrať. A tak sa začali "naše krásne vzťahy" A ešte ... vždy keď som jej niečo povedala a ona sa robila hluchá, tak som jej to s úplným kľudom zopakovala aj 3x a očakávala som reakciu. Jednoducho som začala presadzovať svoje. Zaklincovala som to asi tým, že raz sme k nej prišli na návštevu, mala tam na návšteve neter a hneď začala tej neteri rozprávať : " Vidíš, malého mi nechcú dať ... " a proste začala stonať. No vtedy som si povedala-teraz alebo nikdy. Pretože dovtedy som si nechala na hlavu kydať a bola som ticho ako soplavé decko. Tak teraz som jej povedala : "Vedeli ste, že ideme na ples, hovorili sme vám to a malého ste si absolútne nevypýtali, že by spal u vás." Tak som ju takto hrooozne ponížila (ver, že pre ňu to bolo poníženie veľké, tak ako ona ponižovala dovtedy mňa pred každým), lebo konečne vyšlo najavo, že ona si malého nikdy nevypýtala a nie že ja som jej ho nedala !!! A odvtedy aj ja vždy keď potrebujem, tak sa jej normálne spýtam, či môže byť s malým, nachystám mu všetky veci a zanesiem ho tam. Proste som si povedala - je to jeho babka, nech je aká je, má právo byť s ňou. A náš malý ju zbožňuje ... jaší sa s ním a to deti milujú. A na ostatné veci krpec príde časom. Ale fakt musím povedať, že ODKEDY SOM SA "ZMENILA" JA, TAK SA ZMENILA AJ SVOKRA. Konečne vie, že nie som debil, čo jej všetko zožerie a so sklonenou hlavou sa k nej doplazí ... tak skús sa zamyslieť, či niekde nerobíš chybu. Ja viem, keď je toho veľa, tak sa dá hrozne ťažko ovládnuť. Dôverne to poznám . A bohužiaľ, sme deti svojich rodičov, dedíme ich vlastnosti - aj tvoj muž ich zdedil. Treba sa s tým zmieriť - občas sa pohádať, vykričať si ale ísť ďalej. Jednoducho treba si utriediť, čo chceš. A ja mám tiež rodičov - teda mamu, ktorá je názoru, že problémy sa riešia doma. Čiže v čase najväčšej krízy som nepomyslela, že by ma prichýlili ... ale zas človek je prinútený si problém vyriešiť. Ja viem, určite ti pripadá, že ustupuješ len ty ... Držím ti palce a prajem ti, aby si pocítila radosť z druhého očakávaného bábätka, ktoré skutočne za nič nemôže. Držím ti palce.

Ahoj Lucia,
jediny kto Ti vie pomoct vo Tvojej situacii si Ty sama, alebo Tvoj milujuci manzel lebo ak muz niekoho skutocne lubi, nie slovami ale cinmi vie sa vzdat vsetkeho aj svojich rodicov aj svojich priatelov svojej prace svojich zavislosti, kvoli Tebe a kvoli svojim detom, inac nestoji za to aby si jej opatoval akukolvek lasku - ze to znie naivne romanticky a hlupo? Ano, je to tak, lenze ja pisem o svojom zivote, aj ked som na druhej strane pomysleneho frontu neustaleho boja medzi zenou a muzom. Najdi v sebe odvahu a daj precitat manzelovi tieto stranky. Mozno konecne pochopi co je to lubit niekoho co je to laska bez podmienok, co je to zivot, preco sme tu na tomto svete.
Nepoznam Ta, v zivote som Ta nevidel, nelubim Ta, nemilujem Ta, ale mam Ta rad ako cloveka aj ked nijako Ti neviem pomoct tak Ti aspon zelam vela sily a odvahy do skutocneho zivota.