Brat sa jedného dňa prestal ozývať, odišiel z výšky a nechal po sebe iba dlhy. Neozýval sa rodine, neboleli ho mamine slzy, ani či otec ešte žije. Prešla kopa rokov počas ktorých som často počula mamu plakať do vankúša a otca videla naprázdno pregĺgať pri ďalšej mŕtvole objavenej v Dunaji. Nenávidela som ho. Ani už neviem, koľké roky prešli, 5, 6? Potom ho sestra vypátrala, našla kontakt na jeho frajerku a jej rodinu. Hoci si to on neželal, ona ten strach chápala. Keď sa otcov zdravotný stav veľmi zhoršil, dokonca prišiel domov. Bez štipky ľútosti alebo slovkom prepáč.