Boj o Dargovský priesmyk! - ako bolo a ako sa to skoncilo.....

Boli sme, boli!!
Aj sme tam dosli az po 14:00, lebo maly v skole v prirode a vodic si daval nacas. ale to som zvladala vcelku dobre.
Ked sme prichadzali, kopu aut uz odchadzalo, tak som znervoznela, ze sme sa trepali nadarmo. (bolo mi cedne, ze jedina nervozna som v aute ja! - lebo moj mily, inak cholerik, jak fras, cosi stale rozpraval o pozickach ci co a maly somral, ze ci tam musime, ked nie je miesto)
Podarilo sa nam zaparkovat apustili sme sa krizom cez pole tam, kde sme poculi strelbu (trosku sa mi ulavilo a uz som sa nevedela dockat)
Cestou cez pole sa maly rozplyval na vysokych travach a ja uz evidentne nervozna som ho vobec nezaujimala, ked som mu hovorila, ze nech si svihne (program zacinal na obed, tak aby sme este aspon nieco videli).

Konecne sme dosli na velku luku, hufy ludi sa pomaly vytracali a ja priebezne zbierajuc svoje dieta pomedzi travu a ignorujuc svojho mileho (s jeho recami o hypoteke) som uprene hladela dopredu a ako hypnotizovana som sla na miesto kde mala byt ukazka bojov (neviem akych, ale bolo mi to jedno).
Natlacili sme sa dopredu a cakali. Po troch minutach maly zacal fnukat a krutit sa, ze jeho to nudi a bolia ho nohy apod. Tak som sa ho cez zuby opytala, ze co vlastne chce (nech na neho v taky pekny den nekricim) Odpoved, ze taky nanuk, co maju tam v stanku ...!! a uz sa stocil a mne neostalo len za nim bezat, aby sa mi nestratil.

Vystali sme dlhy "sor" a dali si nanuk. Uz som sa obzerala po tankoch a terennych autach (kutikom oka kontrolujuc maleho) na co ma maly taha kamsi a cosi mi ukazuje - hovorim si ma zaujem!! a mal - chcel, aby sme nasli stanok v ktorom maju farebnu spruzinku, co ma tamten chlapec....
Uz mi stupal tlak (brokenheart)...

Nehladali sme - zrusila som ho a tahala som ho ku helekoptere. Jediac nanuk sme si ju obzerali, vzala som mu nanuk a natlacila som ho dnu (ked zacal rozoberat kabliky, tak som ho tahala von..).

Sli sme ku tanku a zrazu maly "Mami, mami, pozri sa!" a ja cela vytesena, ze zbadal nejakeho vojaka alebo co. "Mami, pozri aka velka cukrova vata!"
Tak to uz ma skoro "mrdlo". Moj priatel na mna pozeral a vravi, nedas si poldeco? preventivne, nie ze ta porazi!! Konecne povedal nieco mudre... No musela si cosi dat, lebo by tento rodinny vylet niekto neprezil
Po chvili mi aj prestalo vadit, ked po sty raz mi syn hovoril o duhovej spruzinke, ze nechce vyliezt na tank (ja som na neho radsej nesla, lebo by som z neho asi zdrbala - pri tom rozculeni mi ten alkohol vosiel rovno do krvi).
Tak sme presli popri tankoch a obojzivelnikoch, vystrely a fingovane bomby ma uz nevystrasili.

Pri stanku profesionalnych vojakov sme mohli dostat pexeso a nejake suvenyry,m ale to by musel maly povedat basnicku alebo zaspievat - ze ani nahodou, nech si to nechaju..

A uz nasledovali stanky s obcerstvenim a ........ maringotka s cukrovou vatou...Tentokrat zacinal byt nervozny moj syn, lebo to vyzeralo, ze z troch farieb budu mat uz len jednu. Stali sme tam asi 15 minut, ked som zbadala, ako z terenneho auta vystupuje moj bratranec. Vravim Matkovi, ze nech tam zabehne, aby mu povedal, ze tu sme. Ked ho maly dobehol a otocili sa na nas, tak som si povedala, ze som sa mala ze tu maringotku radsej schovat - moj mily bratranec bol taky naliaty a cele osadenstvo s nim, ze ked sme museli cakat na vatu este 3 minuty, tak sluboval majitelovi, ze mu j u vyvrati, ked nam takoj neda taku velku vatu ako je ta jeho buda.....)

Nachapala som to, lebo ved sedel za volantom!! Az ked mi vysvetlili, ze ma chatu asi 100 metrov krizom cez lesik a dorazil po polnej ceste..

Tak sme skoncili na jeho chate pri gulasi (Matko gulas nema rad) a pekny den bol za nami!!!

A najlepsia Matkova spomienka na ten den? Ako zhrabaval na tej chate seno a aky velky stoh urobil a ci si mylsim, ze mu za to ujo Peto da nejake korunky, ked mu tak pomohol...

Na buduci rok pojdeme mozno zas. Mozno. Ale to poldeco si dam uz doma