Búrka

Kedysi ked som prazdninovala u babky tak som sa bala, lebo babka hned padla na kolena a zacala sa modlit a mne to prislo tak hrozostrasne...

...mám z búrky strach a zároveň ma hrozne fascinuje...stojím pri okne a pozorujem tú spúšť, moje vnútro vtedy opantáva taký zvláštny pocit, nazvime ho pokora....milujem vôňu búrok a vždy netrpezlivo čakám, kedy sa už začnú..

Bojím sa búrky.Ak je búrka,som najspokojnejšia doma.Ale pred detmi hrám hrdinku...Ked je búrka cez den,nepripadá mi to také strašidelné ako vecer.A ešte ak náhodou vypnú elektrický prúd...No, som "strachoprdko"(ale pred nikým ani muk) .

nebojím sa búrky,skôr mám pri nej taký pocit,ako pri pozeraní hororu.Vlastne,mám rada ten pocit.Hlavne,ked príde po horúčave.Ale minulý rok po takej strašnej búrke prišli v našej dedine záplavy.Vtedy to už nebola sranda.Stála som s deťmi na balkone a so strachom som pozorovala,ako stúpa voda.Máme dom na kopci,nám sa to vyhlo.Ale ostatné domy mali vodu aj na meter a pol v obývačke.Kámoške vzalo celý mostik,nemala prístup do domu.Takže,rešpekt.

...Búrka ma fascinuje...ale bojím sa jej...Teraz, ako matka, stojím pri okne s dcérami, a kukáme, kde to "šlahlo!
Ale, ked bola Terezka ešte maličká, a ja som obývala iba s ňou našu chalupu na Liptove...nebolo mi všetko, ked sa spustila dobrá metelica...Terezka spala, a ja som plakala pod perinou
A najhorší zážitok som mala minulé leto, ked sme stanovali, a rovno nad hlavou mi preletel blesk, a asi 50metrov ho šuplo do stromov pred nami...Vtedy som si až čupla a hlavu zakrila rukami, lebo také blesky...
Ale dakedy je taká pekná letka burka super...to máte chuť v tom teple tancovať medzi kvapkami vody...

Mám rada búrku, hlavne keď som doma. Nebojím sa a občas aj s manželom z balkóna pozorujeme blesky . Neviem prečo, ale fascinuje ma tento prírodný jav. A nevadí mi ani večer, keď už zaspávame a izba sa bleskmi rozvidní a potom to zaburáca.

burky milujem, mam 100 chuti ist sa vtedy vonku poriadne prebehnut a ked sa vyblbnem tak by som s pokojnou dusou dosla domov. podarilo sa mi tancovat v burke, lejaku. stretavali sme sa s kamaratmi v jednom podniku a ked zacali slahat blesky a vsetko otriali hromy, vdaka nejakemu tomu pohariku sme sa s kamaratkou pred podnikom dosytosti vytancovali bose-po trave, po ceste, chodniku. bolo to neskutocne, odvtedy ma burky este viac tahaju von. su neskutocne divoke a nezvladnutelne

Ja bojím, bojím Ale pri búrke v Tatrách, na túre minulý rok som bola aj mierne dosť hysterická, ba aj historická - premietol sa mi v mysli celý náš život a už som nás videla "hore kopýtkami"

ja sa bojim burky strasne od malicka aj teraz nemam ju rada najradsej som pod perinu

niekedy som tancovala-ked som bola mlada ale teraz sa uz bojim -uz som asi stara

Z burok mam strach od malicka,lebo nam zaplavilo viackrat nas dom da sa povedat,ze mam z toho taku malu traumu dodnes,stale sa v case burok bojim o nas dom,lebo ho nemam v dosahu a dalo mi to poriadne zabrat,kym som ho ako tak zrekonstruovala......vtedy v detstve to bolo hrozne....bola hlboka noc,v dedine vyplo prud-blesk zasiahol hlavny obecny transformator...maminka mna aj malu neterku vyniesla na povalu,lebo voda uz zaplavila vsetky miestnosti....obe sme sa triasli zimou,hoci bol jul.Vidim maminku ako v slzach este zachranovala,co sa dalo a otec drziac hlavnu branu do tmy volal o pomoc....jeho zufalstvo pocujem aj teraz,ked to pisem nikto neprisiel,nedalo sa.... mna burky nefascinuju,ani nemam z nich prijemny pocit a urcite by som pocas burky neodporucala tancovat po lukach,kupat sa a podobne.Je to sice romanticke, ale velmi nebezpecne.Kazdy rok,najma v letnych mesiacoch--bohuzial zaplavy su uz aj pri topeni snehu-- vidime v spravach,co robi matka priroda a co dokaze globalne oteplovanie a hlavne tvare nestastnych ludi,ktori za par minut stratia vsetko......DOMOVdojimaju ma najma ti starsi
Najvasci strach pocas burky som zazila v lese--prave nedaleko Vysnej Boci,kam sa zienky chystate,....boli sme tam na Certovici na zber cucoriedok aj s nasimi este drobcami,tak 4,a 5r mali.Chata bola daleko,nestihli by sme dobehnut,vsade stromy a nad hlavou peklo......preco vam to pisem??Neviem,ci viete o krokovom napati.Moj muz v ramci svojej profesie,vzdy kazdemu radi,davat si pozor aj na to,ze ked vas v prirode zachyti burka a stale v blizkom okoli vidite zasahy blesku do pody,mali by ste okrem ineho stat,alebo lezat s dolnymi koncatinami tesne pri sebe,pretoze akonahle niekde do 5m od vas je zasah,tak pri ludskom kroku vznika obluk a ten moze byt rovnako smrtelny,ako keby ste stali pod stromom.
Tak sme v tom lese "pod stromami" s nozkami tuho pri sebe stali a
cakali kym to peklo pominie a nastastie sme boli dolu svahom,ale na pahorku,kde bol turisticky chodnik bolo tusim este horsie peklo ako nad nami.....deti mali tusim od toho stiskania noziciek aj otlacene kolienka a ja strachom pokusany jazyk ....zvladli sme to,no tento vylet aj s burkou bol pre nas vsetkych velmi stresujuci.
Nie ja nema rada extremne burky,len tichy letny dazd aj s duhou

magic aj moj muz je elektrotechnik spravne a podrobnejsie si to popisala,mozno sa tieto nase rady niekomu zidu ...v horach sa burka objavi zrazu zo je za par minut na oblohe sodoma-gomora.Viem si to predstavit ako ti bolo,ja som este zazila par krat na turach nieco podobne,ked sme za slobodna s muzom zdolavali nase vsetky kopce,bala som sa,ale najviac vtedy,ked sme tam mali deti.

magic bola som raz na ture s kamaratmi v zapadnych tatrach. samozrejme krasne rano a o dve hodinky uprostred tury nam uz kamarati z domu smskovali ze sa mame tesit na paradnu burku. ze paradnu ... akurat sme boli na hrebeni ked zacali slahat okolo blesky - na polsku i slovensku stranu, kamaratovi blondakovi tie jeho vlasy stali okolo hlavy ako vycesane. isli sme nohy potratit ako sme upalovali do doliny. mali sme stastie, ani len sme nezmokli, liptovom sa prehnala prietrz mracien ale na hrebeni neprsalo. ale zazit nezabudnutelny. strach a respekt.