Dobry den.
Kto som? Tuto otazku si vzdy kladiem ak nieco pokazim alebo prerastie sebectvo nad usudkom ktori povazujem za spravny. Som tridsiatnik ktori zije u rodicov a osobnost moja si myslim, ze je dost labilna.Snazim sa byt tvrdy na seba a co si predsavzam aj splnit. Spatne je to, ze nie uspesne. Mam stastie, ze mam svedomie v podobe kamaratky ktora je mi darom. Vcera som urobil to, ze som v zapale hnevu napisal zopar veci co ju museli velmi ranit. Niektore veci som si neprecital s rozumom no z cervenou hmlou na ociach ked uz to mam tak povedat. Chcem dokazat najme sebe, ze viem co je dobre a zle no chcem aby aj ona pochopila ze mi na nej velmi ale velmi zalezi. Klamal som ju aj ked zvetsa nie priamo len som zalmcoval iste veci. Ona to robila niekedy tak isto a to mi davalo akusi prilezitost si to obhajit aj u seba. Viem alibisticke a hlupe. Mam plan ako uz konecne nebyt pod ochranou domova a urobit nieco co som mal davno. Potrebujem vsak nejaky cas, su to nejake mesiace aby som zhromazdil financie a nasiel si pracu v danom meste. No myslim si, ze ako som konal neuveri, ze nieco robim no ani sa necudujem. Rad by som si zachoval jej blizskost lebo ju povazujem za mudru a zaroven aj peknu. Je pre mna dolezite aby som mal jej podporu, lebo som jej slubil svoju absolutnu podporu bez ohladu na dosledky- proste hocikedy a hocico. Prosim Vas o radu je mozne ziskat stratenu doveru. Svoj podiel viny si uvedomujem a ak to nepojde umrie v mojom srdci miesto co nikdy ina nemoze zaplnit. Nemozem len cakat, ze sa nieco stane lebo ak nie...
Dobry den,
Dopredu sa ospravedlňujem, že možno neodpoviem na posledné riadky. Priznám sa, že Váš vzťah s danou dievčinou mi nie je z týchto riadkov jasný. A možno by bolo dobré si ho ujasniť, je to láska, stojíte o vzťah? Myslím ujasniť a jasne pomenovať medzi sebou. A zároveň sa ospravedlňujem za to, že možno budem trošku tvrdší. Mňa totiž skôr zaujal nadpis. Po prečítaní textu som mal chuť napísať len "Ozvite sa, až sa naozaj rozhodnete byť muž, nie čajíček," ale potom ma premohla obava, že by to nebolo dostatočné. Z Vašich riadkov cítiť "drámu". Vás to asi baví sa v tom čmochtať a nepochybujem, že to čo zažívate je intenzívne a ozajstné. Ale načo Vám to je keď Vaše svedomie je stále v niekom inom len nie vo Vás? Načo je ísť do iného mesta dokazovať sebe niečo, keď je to pre niekoho? Načo je obhajovať si svoje zlyhania zlyhaniami cudzích, a čo tam chýba? Ako môže vaše srdce zaplniť niekto iný ak sám tam máte dieru?
Fakt je, že nespokojnosť so sebou sa ľahko prenáša do iných vzťahov, robí nás závislými na druhých. Niečo mi hovorí, že máte na to svoje dôvody a ako to už býva, tie často pramenia v rodine. To ale nie je vašou otázkou, preto moje odporúčanie je začať s pravidelnou terapiou aby sa zachytili aj procesy, čo sú pod týmto každodenným bytím, aby sa ho raz podarilo prelomiť.
Veľa síl a osvietenia na ceste k naozajstnej vlastnej autonómii, je to dlhá cesta a dúfam že experiment s iným mestom nie len víde, ale Vás naozaj posunie smerom k nej.
s pozdravom,
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
