Čo by ste urobili vy ??

Toto su velmi haklive temy.. poznala som podobnu dvojicu a bolo mi len povedane, nech sa do toho nestaram, ze nakoniec je to aj tak ona (ta bita), ktora "lize" rany ospravedlnujucemu sa manzelovi.. ono totiz nikto nevie.. mozno mas pravdu ty, ze "sama si nedokaze pomoct" a mozno, ze od toho manzela by neodisla nikdy.. je to zlozite... mojho brata raz vypocuvala policia, lebo jedna zenska z naseho panelaku, ktoru v noci zmlatil manzel uviedla ako bitkara "blondaka z prveho vchodu" odniesol si to moj brat, ktory s nami uz ani nebyval a az po tyzdni sa dotycna priznala, ze ju dobil vlastny muz.. okrem toho, ak ju tak mlatil ako tvrdis ty, ze to bolo pocut, tak bude musiet vyhladat lekara a ten ma povinnost to nahlasit.. ale neviem, ak by sa to opakovalo, tak by som asi zavolala na policiu tiez a mohla by si to zaobalit stylom, ze su vkuse hlucni a rusia nocny klud a ze mas pocit fyzickeho nasilia.. uz len za ten nocny klud musia ist to miesto skontrolovat a zabuchat im na dvere.. potom uz je to na policii, ale ani oni bez JEJ udania nemozu urobit absolutne nic!

Je to priháklivá téma...
Ja by som policiu nevolala...aspoň myslím..nado mnou sused zvykol v opilosti vykrikovať na ženu a hádky to teda boli riadne!!! napávky, krik!! či aj bitka neviem...občas sa mi chcelo tam vybehnúť a ním zalomcovať!!! ale muž ma zadržal, musia si to vyriešiť sami!! a to bol ten dotyčný policajt, tak neviem kam by to viedlo...prešlo zopár rokov, manželia tam bývajú stále, ale všetko utíchlo, už ich temer vôbec nepočuť, policajt je v dôchodku...tak neviem, či sa ich spolužitie zlepšilo, alebo je to len menej hlučné??
Evi sama píšeš, že si v detstve niečo podobné prežívala. Aj k vám to chodili policajti riešiť?? Neviem a nechápem ....čo by v takých prípadoch pomohlo?? Velakrát počujeme v správach, že sa to aj tragicky skončilo...

Tazko radit ... Mozno by bolo treba skusit prehovorit s tou dotycnou zenou (samozrejme nie za pritomnosti jej muza a nie pocas tej bitky...) a pokial ta ona sama nezastavi, ze ta do toho nic nie je, tak by som uz nabuduce urcite hlasila policii.
My sme pred par rokmi byvali v baraku kde bolo jedno talianske manzelstvo - doslova - on talian ona nemka... Ked sa prvykrat hadali a bili... sme s muzom nechapali a uz sme boli kratko predtym ze volame policiu, lebo to bol rev akokeby sa vrazdili... Nasa suseda pod nami nas zbrzdila, ze netreba, ze to je u nich normalne a lepsie sa nemiesat (asi uz mala svoje skusenosti...). Ten krik vsak poculi aj v baraku cez ulicu a ktovie mozno aj nieco videli cez okno a ti zavolali policiu. Policajti ich utisili... a na druhy den som dotycny parik videla viest sa za ruku, proste niekomu asi taky vztah vyhovuje. Uz som pocula z ust zeny, ze poriadny muz je taky co vie udriet... Ja by som asi zbalila kufre a utekala kadelahsie...

Evi, zavolala by som..
Ty sama si to zažila a želala si si aby niekto zavolal, čo ak si to veľmi želá aj ona? Však polícia nepríde a nepovie tá a tá volala, ak ich o to požiadaš, neuvedú tvoje meno, nie? Žene by som dala do schránky kontakty na linky pomoci alebo centrá pre obete domáceho násilia. Niečo by som urobila, neprizerala by som sa na násilie nečinne. A nesúhlasím s tebou eifelovka, že niektorým ženám takéto vzťahy vyhovujú. Nikto si dobrovoľne nevyberie násilie. Ale žena, na ktorej je páchané násilie koná niekedy pre nás nepochopiteľne preto, že často jej ide o holý život..

My sme si podobne ako filmove sceny uzivali dva roky. Nad nami byvali 'mladomanzelia' a asi dva-tri mesiace po svadbe zacali bitky. Najskor som si myslela, ze to sa tak 'lubia' a uzivaju si novomanzelskeho zivota..bolo pocut buchot, beh, niekto sa zamkol v kupelke, druhy trieskal na dvere... po case som sa zobudila po polnoci na priserny krik a hadku... Niekedy bol horor kazdu noc, cely tyzden, potom dva-tri mesiace klud... Snazila som sa vyzvediet, kto nad nami byva od nasich 'security boys' ktori maju sluzbu 24h na recepcii... dozvedela som sa ze manzelia, ale zena sa s nikym nebavi, na nikoho nepozrie... a jej muz bol debil... to som zase vyslovila ja, lebo ked ju nemlatil, tak s radostou po polnoci pouzival vrtacku, buchal..akokeby mal stolarsku dielnu v byte... A ziadali sme aj majitela budovy, aby s tym nieco urobil...Dokonca raz sa moj muz tak vytocil, ze volal policajtov... slubili ze pridu, neprisli, muz volal druhy krat, polisi povedali, ze ked nie je vazny dovod, tak nepridu, nech to skusime vyriesit my...moj muz pohotovo odpovedal, ze dobre, pojde hore, chlapa zabije a potom hadam pridu... prisli..a moj muz nemusel nikoho zabijat. Na cas sme mali pokoj od 'stolarskych prac', vrtal len podvecer... ale zenu mlatil nadalej... Opakovane a tento raz vazne sme to hlasili dolu..No co s tym mohli...nic...lebo to je sukromna vec, navyse v muslimskej krajine, kde je kazdy ovela viac citlivy na sukromnie...a navyse jeden securitak vytocil mna...totiz neskor povedal mojmu muzovi, ze urcite ti dvaja nemaju problemy, ze nie vzdy je to tak ako to vyzera...{mal na mysli ze je to sado} a ja som ta blba..lebo oni tam vraj raz zvonili, ked som ich upozornila a otvorili im akoze rozospati manzelia v pyzamach.. Tentokrat boli blbi nasi securitaci...lebo klamali..nikdy by Arabka neotvorila a neukazala sa v pyzame druhemu muzovi v pritomnosti svojho manzela...navyse ja som to, ze ju mlatia hovorila rano...No nic, chlapci si chceli zlahcit robotu tak klamali...
No jeden tyzden bol ukazkovi...asi dva -tri dni bol krik a asi aj bitka aj cez den.. po troche, ale predsa...
no stvrty den tam bol taky cirkus, ze urcite si to nikto nemoze pomylit s nejakymi hratkami...bola to scena ako vystrihnuta s filmu ked idu zavradzdit nejaku zenu. Nepocula som to len ja..bol doma moj muz a dievcinka co k nam chodila upratovat...Urcite som nebola blba..vsetci traja sme si zivo vedeli predstavit co sa tam deje a ta zena prezila asi zazrakom...Moj muz necakal.. volal hned policajtov...slubili ze pridu...urgoval to tri krat, stale slubovali ze pridu..Ja som povedala, ze nepridu.. V emiratoch existuje aj specialna sluzba... nieco ako linka pomoci...clovek sa dovola asi na policiu, alebo tusim dokonca tajnu sluzbu...tam si vsak udaje nevynucuju...zaoberaju sa len tym cim im ludia dobrovolne nahlasia..casto su to anonymne telefonaty...Volali sme aj tam...ti boli zase ferovi..povedali, ze dobre, zaregistruju to..ale bohuzial nic konkretne nemozu urobit, pokial to ta zena sama neohlasi...alebo pokial sa nieco nestane...
Snazili sme sa v medziach moznosti...viac neslo.
Mam pocit, ze ta dievcina tiez nechcela aby jej niekto pomahal. Viem urcite ze mala aj dost kamaratiek rovesnicok, a rodinu tu. Viem to preto, lebo pred svadbou robili tyzden neuveritelny ramus a bordel. Ja som netusila, ze sa chysta svadba, ale po par dnoch pocuvania sialeneho techna..navyse posledny den to bolo aj o 11 v noci som sa vybrala o poschodie vyssie a poprosila som milu partiu ci by mohli stisit hudbu. Snazila som sa byt slusna...na druhej strane sa zjavila drza opica, ktora si robila so mna posmech..Slusne som ju znovu poprosila, ci by to nemohli stisit, ze nechcem sa ist stazovat dolu a ze party po polnoci mozu robit v Dubajii toto je dom pre rodiny. Ta drzana mi povedala, ze som blba a nerozumiem, ze ona ma wedding party.. Ja na to, ze mi je jedno aku party ma, ale prosim aby to stisili.. Ona znovu, ze ja nerozumiem to je wedding party..Este raz som ju poprosila uz dorazne nech to stisi a ona povedala ze to zvazi a baby okole nej sa chichotali. Bolo jasne, ze s tym nemienia nic robit. Ja som sa len nadychla a povedala som dobre a ja idem zvazovat domov ci zavolam policiu hned alebo az o chvilu. Ked som prisla domov, dali tu hudbu este hlasnejsie asi na 5 minut. Hovorila som si ze treba vydrzat..ze to je zachvat zurivosti voci mne, ze to stisia..a naozaj o 15 minut prestali s party uplne.
Vtedy som si povedala,znovu uz asi po niekolky tisici krat v zivote povedala dychat a dychat a hlavne Pan Boh nie je nahlivy, ale pamatlivy... Ta wedding party s tym pre mna skoncila...a spomenula som si na to prave v case, ked som pocula cely tyzden kazdu noc tie bitky...V kazdom pripade, takuto odplatu by som jej ani vo sne nepriala, je to velmi smutne... Mozeme sa roznymi sposobmi snazit aspon trosku pomoct..ale musia trosicku chciet aj ti postihnuti... Tolko moje skusenosti...nielen tato jedna...
Nooooo par mesiacov som mala pisatelsky post a nejako som sa rozpisala... prosim o prepacenie...trochu mi blbne slovenska diakritika..ale vynasnazim sa opravit to...

ja som zazila tiez takuto susedsku "romanticku idylku" stretli sme sa na schodoch asi z troch bytov a rozmyslali ci zazvonit ci nie...v podstate slusna rodina obaja ing dve deticky..ale ked sa to stupnovalo a bolo pocut jej histericky rev jeden zo susedov nevahal a zazvonil..a viete co sa stalo? otvorila ona a ze co sa deje?akoze sme ju prave zobudili......ten sused na nu kukal ako puk a nezmohol sa na slovo....od vtedy sme to neriesili nakoniec ju tak vypraskal,ze syn zavolal zachranku lebo sa neprebrala a samozrejme tvrdila,ze vraj spadla...tak naozaj neviem STARAT SA CI NESTARAT????????

Evi, ja nechápem, že tieto riadky som nepísala ja?!...Hovoríš mi z duše! Všetko čo hore píšeš, tie pocity, ktoré v tebe vyvolávajú filmy, príbehy či niečo iné z tejto témy....V každom to vyvoláva úzkosť, ale myslím, že kto týmto peklom neprešiel, kto nezažil ten hrozný strach, ten nemôže pochopiť, čo sa v tebe odohráva, keď to čítaš...že to všetko prežívaš znovu a znovu...
K tvojmu príspevku pripojím aj môj názor- len Pán Boh vie, koľko krát som si priala, keď otec robil s nami cirkus, keď nás do noci psychicky, občas aj fyzicky týral, aby niekto zavolal políciu, aby niekto tomu urobil koniec. Aký hrozný pocit je, keď sa trasieš od strachu, lebo otec máva mame nožom nad hlavou...A nikto! Všetci to počuli, no nikto neurobil nič.
Raz sa stalo, keď som prišla k sestre do činžiaku, že spodní susedia robili rámus. Ona jačala "zabije ma" a búchala všetkým na dvere, on za ňou...večer, okolo 22.00 hod. Robievali to dosť často, neraz v rámci hádky vbehli k susedom a tam sa bili...Nemohla som to zniesť a zavolala som políciu. Švagor-policajt-mi vynadal, že aj tak nič nemôžu robiť, načo som to urobila, že aj tak neprídu, keď si nepýtali odo mňa údaje. Prišli, jeho zobrali na záchytku. Od vtedy bol relatívny pokoj, aspoň nerobili rámus na celý činžiak....ťažko povedať, čo je dobré, ale keď pre iné nie, ak niekomu taký vzťah vyhovuje, nemusia tým trápiť aspoň svoje okolie, nie?

A to naozaj, keď ste sa zamýšľali nad tým, prečo týraná žena po otvorení dverí sa snaží tváriť, že sa nič nedeje, alebo po privolaní záchranky tvrdí, že spadla, vás nič iné nenapadlo len to, že jej taký vzťah VYHOVUJE? Eifelovka, "nenormálne" ženy - neviem, ako si to myslela, lebo ani ľudia s nižším IQ sa netešia z toho, keď ich niekto tlčie, výnimkou je snáď len sado-masochistické sexuálne správanie - ale to je iné, to snáď vieme rozlíšiť, že Alia?
Takže skúste sa do jej kože vžiť.. Podľa vás by teda bolo normálne, keby po otvorení dverí povedala susedovi: áno, nie je mi dobre, muž ma bije. Ako by reagoval sused? A čo potom? Dvere sa zavrú a čo si myslíte, ako by zareagoval jej muž? Ako by zareagoval, keby ho udala na políciu? Veď jedno udanie nič nerieši, týrané ženy naďalej zostávajú v jednej domácnosti s agresorom. Takýto muž býva väčšinou veľmi prefíkaný, svoju obeť týra nielen fyzicky ale aj psychicky a jej reakcia je potom taká, že sa uzatvorí pred svetom, pretože sa ho bojí - strach je naozaj najväčší nepriateľ, zbavuje nás zdravého úsudku, berie nám schopnosť pozrieť sa na vec "zhora" a jediné, čo nám zostáva je PUD SEBAZÁCHOVY a ten nám vraví "nerob nič čím by si ho ešte viac rozdráždila"..
Od agresora nie je ľahké odísť, vo väčšine prípadov sa vyhrážajú smrťou, udierajú na najcitlivejšie struny - rodičov, deti..
Preto takým ženám treba pomôcť, pretože ony v tej situácii sú pod takým tlakom, aký sa dá prirovnať k väzňom v koncentrákoch...

No máš pravdu, teoreticky by v takom vzťahu neostala asi žiadna z nich, ale realita je iná. Presne ako píšeš, také typy väčšinou dokážu veľmi ľúbiť, byť veľmi dobrí, až tak, že si žena povie "Aké to ja mám šťastie, že si vybral práve mňa!" a potom mu ľudovo povedané prepne, týždeň ju mláti, ona chce odísť, ale on ju nepustí, vyhráža sa jej, prosí ju, vyhráža sa vlastným sebazničením, zdôvodňuje svoje správanie tak, že vinu hádže na ňu, dovtedy ju o tom presviedča, až ona tomu naozaj uverí a potom je pár dní opäť sladučký ako med a ona si to vychutnáva.. A takto to ide dokola. Veľa žien má dostatok síl sa vzoprieť, po čase odísť, ale nie všetky sme sa narodili ako silné osobnosti. Ak si taký agresor nájde ženu, ktorej celé detstvo tlačili do hlavy, že je neschopná, zlá, nič si nezaslúži - je ľahkou obeťou pre takého netvora - však on len pokračuje v tom, na čo bola ona zvyknutá už z detstva - no a nám sa to zvonku javí ako: však jej to vlastne takto vyhovuje....

no ja zatiaľ len točím, ale ako som písala, ak by som bola svedkom - riešila by som - tak ako píšeš ty. K policajtom no comment

Nedávno kamarátku napadol jej muž priamo v škole, zavolala políciu, polícia ho zobrala, a ona keď prišla spísať zápisnicu, on sa už voľne premával pred políciou a čakal na ňu!!!!!!!!!!!! Polícia s tým nič neurobí, sa jej drzo smali do očí: Čo ste v Amerike?, ked im položila otázku, či je možné vybaviť príkaz, že sa k nej ani k deťom nesmie priblížiť na nejakú vzdialenosť. Ešte raobilo nejaké výtržnosti, znova ho odviedli policajti a ona rýchlo vyklidila barák a utiekla s deťmi k rodičom. Aj tam ju otravuje. Ráno ju čakáva na zastávke, a cestuje s ňou do práce, aj tam za ňou chodí, a vyhráža sa jej zabitím. Tá baba má vyslovený strach a bohužiaľ odôvodnený. On je totiž opilec a násilník. A polícia s tým nič neurobí pokiaľ sa nespácha nejaký čin. Len sa drzo smejú, o ona sa umára strachom o svoj život. Tak takto pomôže polícia. Pomohli jej až ľudia v krízovom centre, pomohli jej spísať návrh na rozvod, nové trestné oznámenie, pofotili jej podliatiny, a podali to na iné oddelenie polície. Tam ju nevysmiali, ale moc toho tiež nerobia. A to je ale bohužiaľ všetko. On sa túla po slobode, psychicky ju týra, obťažuje, pravidelne chodí na políciu podávať nové a nové trestné oznámenia a nikto s tým nič nespraví, pokiaľ jej on naozaj neublíži.
Eifi pri takom monštre ako je on by ti tvoja agresia naozaj nepomohla, schytala by si aj ty. proste stále blúdi v slepej uličke. Nikdy nebude mať pokoj, ani teraz ani po rozvode, pokiaľ ho ona sama nezabije skôr ako on ju.

brrr... tazka situacia, tazke riesenie. V danom okamihu by bolo najvhodnejsie urobit nieco, co by tu bitku prerusilo. Akymkolvek sposobom. Ak by som pocula plakat deti, v okamihu volam aj policiu. A potom... snazit sa zblizit s tou tyranou zenou. Nejakym nevtieravym sposobom, ziskat si jej doveru, nechat ju, nech sa otvori a pomaly prist na sposob ako jej pomoct. Jednorazovy zasah nic dlhodobe nevyriesi, ale mozno uchrani od vazneho fyzickeho ublizenia alebo zachrani zivot. Ved staci jeden dobre miereny uder a... :-/ Strasne narocna tema aj pre toho, kto to nezaziva.

som v papradí

Evka ja som to mala v dectve podobne ba nemohli sme volat polišov lebo sam nim bol len raz mama volala policajtov a to som mala už 14 keby v tedy neboli prišli tak ja už by som tu nebola lebo skok z poschodia rodineho domu by som tažko prežila.A preto ja by som volala polišov aj ked je to tažke len taky zvonček ked zazvoni na dverach môže pomôcť ako v mojom pripade.

UFFFFF...normalne mi ide mraz po chrbte..tak sa nad tym vsetkym zamyslam ak ste sledovali ordinaciu v ruzovej zahrade bol tam taky podobny pripad lekarka zistila,ze jej pacientka ma modriny na tele tak jej chcela pomoct a viete co ona urobila?poslala na nu svojho muza a ten tu lekarku fyzicky napadol a vyhrazal sa jej!ona potom prisla zobrala si od nej kartu a povedala jej nech sa do nich laskavo nestara!!!!po dakej dobe jej volali z ara,ze ta pani je tam v kritickom stave tak ju dobil,ze az ochrnula.Ta lekarka ju bola pozriet a ked sa dozvedela,ze je ochrnuta tak zacala plakat,ze ju ten muz teraz nebude chciet,ze nebude pre neho pritazliva......takze naozaj je to diskutabilne...ja si myslim,ze keby ta dotycna chcela pomoc tak ju vyhlada sama...mozno by som sa opytala ci nepotrebuje pomoc ale to by zalezalo na nej ci by ju prijala...

neviem či je riešenie volat policajtov, z mojej skúsenosti som zazila sama ked som ich volala ked ma bývalí napadol, došlí za trištvrte hodiny!!!!!!!!!!!!chvala bohu ze bol taký spitý že ledva stál na nohách lebo inak by ma stihol minimálne 3x prepichnúť kým by dosli. A ked som na neho podala prvý krát trestné oznámenie tak mi povedali na polícii že takých prípadov a vyhrážiek majú na stanici denne niekolko prípadov a stoho sa stane len nejaká polovica. nezmohla som sa na nič len teda ked ma nájdu na budúce niekde v priekope tak ma majú na svedomí. Ked som bola druhý krát tak som bola na polícii v hlohovci, tý ma poslali na pohotovosť a spät vypovedat. este niekolko krát mi volali co a ako sa mám a naposledy som o nich pocula ked mi volali ze to posielajú na presetrenie do piestan. to bolo vo februári minulý rok. odtedy je ticho. trpela sommu to vyše roka, kým som nemala kam odísť.

lucifuk viem si to predstavit..je to hrozne ked si myslis,ze policia je tu nato aby nas chranila vsak sa aj kedysi volali BEZPEČNOSŤ....ak si spominate na ten pripapad ked sa ta zena uz ani neviem odkial bola stazovala,ze sa jej manzel vyhraza a oni nic neurobili a ten jej muz potom zabil tie ich deti a aj seba...myslim,ze ti policajti boli aj sudeni......ale co jej to je platne?????????? kakeho tyrana by bolo asi treba riadne domlatit!!!!!!

Takže dnes reagujem na tuto tému ja práve somju rozoberala so svojim bratom. Bola som v situácii kedy som sa pohádala s mužom a on mi v návale zlosti alebo amoku tresol a nie raz. Pre klud moj aj detí som sa rýchlo obliekla a utekala k najbližšej kamarátke, vedela som že deťom neublíži lebo mu robí dobre keď idú za ním a tiež viem, že iba preto aby mali klud keď je opitý.Možno toto všetko bude zmätené čo píšem nebude to mať hlavu ani pätu tak sa omlúvam ale je to naozaj háklivá téma.Takže keď som odišla ku kamarátke na noc kým vystriezve on mi volal ale ja som to nedvíhala tak zavolal mojmu bratovi či som sa mu neozvala lebo kže on mi tresol a som osišla a sa mu neozývam.Samozrejme brat mi volal tak som mu ôovedala čo sa stalo a ostalo to medzi mnou a mužom. Ešte v tú noc som sa vrátila domov a ráno sme sa bavili ako keby nič. Som chorá? Pýtam sa samej seba prečo mu to trpím, vď som tiež v tom vyrastala a viem ako veľmi mama trpela a my deti s ňou. Mama zomrela ako 45 ročná a z otca je alkoholik od ktorého som odišla aj s mojim mužom lebo sa nepohodli. Odišla som s človekom ktorý je taký istý ako môj otec či je horší alebo aký je? Neviem. Na jednej strane ho nenávidím zato čo i urobil a na druhej ho lúbim. Povedzte som chorá alebo som zmanipulovaná alebo som nezrelá alebo čo mi je? Aj ja som vykrikovala do sveta, že keď sa ma raz chlap dotkne odídem a viac ma neuvidí. Dnes som v tej situácii zažila som ju viackrát a som stále pri ňom, keď ho niečo bolí ošetrujem ho, starám sa o dve deti, o domácnosť najlepšie ako viem a rozmýšlam stále dokola či som normálna. Aj ja som uvažovala, že zavolám políciu ale čo stým urobia? Bolo by to ešte horšie. A kam odídem s deťmi? Budem žiť v krízovom centre alebo po kamarátoch alebo kde? Čo bude ďalej? Nájdem niekedy ešte niekoho kto ma bude mať rád aj s deťmi a bude si ma vážiť? Poviete, že sú to len výhovorky? Nie to sú otázky, ktoré preblisnú hlavou každej žene, ktorej sa to týka. Ako je možné, že ten človek, ktorému veríte sa zrazu stane takým agresívnym? čo ste mu urobili, keď sa stalo s neho také zviera? Veď to je moja vina, že je taký. On taký nebol, bol laskavý, milý vždy si ma všímal. Tak asi takto sa cítim ja a možno nejak podobne ženy , ktoré to prežili a prežívajú. A viem, že neodídem lebo stačí že sa namna pozrie a som na kolenách a sama neviem prečo? Možno je to osud a možno moja neschopnosť riešiť situáciu.

veľa krát sa vrátim do detstva a spomínam si na to, koľko krát som chodila pre môjho opitého otca neskoro v noci na ulicu, alebo do auta v pyžame...mama ma vždy zobudila a povedala mi, chod rýchlo za ním, aj v pyžame, vieš, on na teba dá....dodnes sa mi to vracia, ale toto nie je pointa, pointa je v tom, že ja som to veľakrát hovorila ako rany detského osudu, sebecky mysliac, že ako som trpela......nič zlé sa mi nestalo, oco ani mama ma nikdy nebili, a možno práve preto, ked počujem, vidím a viem že niekoho tlčie muž, je mi z toho zle, nemyslím to obrazne, mne naozaj príde na zvracanie, chaotické myšlienky, strach.....z nepoznaného???? nikdy som to nezažila, a možno preto, ked to niekde čítam alebo počujem, nezvládam to....ja som taká krepá emocionálna povaha a ked sa trápi iná žena alebo dieťa, plačem a trápim sa pre celý svet.....takže, tiež som na vlastné oči videla, ked sme boli s mužom u známych a on ju v kuchyni chytil pod krk a ona kričala, aby ju pustil....zúfalo prosila, kričala, chcela sa brániť, ale chlap má predsa len väčšiu silu a v tom je podľa mna problém...chlap, ktorý trpí komplexami, lieči si ich na slabšej osobe, na svojom majetku (žene), preto, aby zakryl vlastné chyby a nedostatky....neviem, čo poradiť, ja sama neviem, čo by som urobila, podľa mna je to to najľahšie zavolať políciu, jednak dotyčný nevie, kto volal, jednak nie je zaručené, že prídu...horšie je podľa mna prísť a zazvoniť....jednak preto, že naozaj sa budú tváriť, že sa nič nedeje, ale to by bolo to najlepšie, horšie by bolo, keby to bola pravda a ona by potom dostala ešte viac, snád by som sa jej nenápadne spýtala....snád.....a sú naozaj baby, ktoré to chcú a potrebujú, ale je to predsa len vsugerovaný pocit menejcennosti od toho chlapa, lebo to tie baby berú tak, ved tým, že ma bije, ma ľúbi.....tak ja by som sa jej na rovinu, ked bude sama a budem vedieť, kto to, je spýtala, či nepotrebuje pomoc, ak nie, poviem jej, že ked si to rozmyslí nech povie, alebo jej poviem o možnostiach o ktorých písala rosa..... nedajte sa, ani jedna....

Mišenka, prečítala som tvoj príspevok , mám slzy v očiach :
Nie je to tvoja vina !
Nepotrebuješ aby si ťa vážil dakdo iný, pokiaľ si nebudeš vážiť samu seba. A hlavne : ver si !
Na Slovensku snáď nie je rodiny, kde by nestrašil alkohol. Aj
moje detstvo bolo o tom, že otec pil. Je pravda, že nás nikdy neudrel ani nekričal.Ale tá zmes pocitov vidieť vlastného otca do nemoty spitého,moč na nohaviciach ,smrad z alkoholu, moja bezradnosť ak nereagoval na otázky, či ešte žije. A to sklamanie ak sme sa na niečom dohodli, že po škole dakde pôjdeme a on miesto toho prišiel opitý. Je hrozné aby malé dieťa vedelo už podla kroku odhadnúť či je otec triezvy.
Velmi som rada, že matka našla v sebe silu a keď som mala desať rokov tak od neho odišla.Som presvedčená o tom,že ak má z dieťaťa vyrásť rovná sebavedomá bytosť, bez zlomenej dušičky,tak sa to sotva dá urobiť v chorom prostredí.Alkoholizmus je choroba.
Za triezva bol môj otec ten najlepší na svete,veľmi som ho mala rada.
Absolvoval asi sedem neúspešných protialkoholických liečení.Čuduj sa svete asi ako 50-ročný sa zaťal a našiel v sebe silu a prestal piť.Má 64 rokov , je veľmi pracovitý a jeho druhá žena,ktorá si ho vzala v čase keď ešte pil si ho nevie vynachváliť.
Skús pomôcť svojmu manželovi a presvedčiť ho na psychoterapiu.

Spomínala som tu kamarátku, ktorú muž napadol a polícia na to kašle. Stretla som ju 2 krát v priebehu týždňa, odprevádzala som ju ešte s jednou kamoškou na bus, ke´d v tom je volá mama, že jej "drahý" opäť naslopaný vyčíňa pre domom.

Dnes ráno sme sa tiež stretli, ja som nastupovala do busu, ona vystupovala. U mňa v očiach radosť, že ju vidím, ona len stroho nenápadne: "Pozri sa za mňa" Tam bol síce jej syn, ale za ním bolo to hovado. Volala som jej ako to dopadlo. Mám normálne skrútený žalúdok. Zatiahol ju do kríkov a tam jej stiahol bundu pri krku a naznačoval škrtenie. On toto robí len ke´d nie sú svedkovia nablízku. Podarilo sa jej nejako vymaniť, a ušla medzi ľudí. Tam si aspoň nič takéto nedovolí. Mení trasy do práce, stále chodí inakadiaľ, ale on si ju vždy nájde. A polícia sa jej len vysmeje do očí. Vyšetrovanie zatiaľ ešte ani nezačalo, žiadne predbežné opatrenia polícia nemieni učiniť, pretože sa zatiaľ nič nestalo.
A ja neviem ako je mám pomôcť.

strašné veci tu čítam....nenávidím bezmocnosť....neexistuje sociálka, linka dôvery, niečo...??? bože, skúste jej dáko pomôcť....

Ona sama už po prvom veľkom útoku v škole nabehla do krízového centra, tam jej veľmi pomohli, ide ale o to, že polícia nie je ochotná urobiť nejaké opatrenia na jej ochranu, pretože on "nič zatiaľ nespáchal", a čo aj spáchal, bolo bez svedkov. A vyšetrovanie útoku v škole ešte nezačalo. Neviem prečo. Na súde predbežné opatrenie zamedzenia styku zamietli, nakoľko nie je ohrozené dieťa. Môj priateľ radil, nech má pri sebe napr. slzák. Ale raz ho použije proti tomu hovadu, a pri ďaľšom stretnutí je po nej. Alebo ohrozí a bohviečo spraví niekomu z jej rodiny. Ona má prácu, deti školu, nemôže všetko len tak opustiť, a tak teraz musí znášať jeho ataky a nič s tým nezmôže, pretože on "nič zlé nerobí".

Jednoducho povedané: takto sa stavia zákon k týranej žene.
Takže ak vás doma muž napadne, možno polícia ani nepríde, a ak aj príde, možno bude násilník nachvíľu predbežne zadržaný a potom sa vráti domov. A ďalej si viete domyslieť. Nie vždy sú možnosti, aby žena zahodila celý svoj doterajší život, zbalila seba a deti, a zmizla bohvie kde. Ľahko sa radí čo by v takej situácií mala žena urobiť, realita je však iná.

boze je to hrozne co tu citam.........je strasne byt bezmocnym!!!!viem si predstavit ked takyto clovek pride na policiu a nedocka sa tam pomoci!!..mozno keby bola raznejsia a obratila sa vysie na sefa policie alebo im povedat,ze sa bude stazovat a ze nech jej daju na papier,ze tam bola a ze jej odmietli pomoc tak to bude riesit po svojom!!bude sa branit a ked sa stane nieco tragicke nech si to vezmu na zodpovednost oni!!!!!ja viem dobre sa mi pise,ale v tomto momente som taka nastvata,ze by som asi niekoho niekam POSLALA!!!!!! Mozno keby ho dala niekomu zastrasit...neviem ake ma moznosti....Najst niekoho kto ho chyti pod krk a riadne mu povie snad by to bolo osoznejsie ako policia....ja fakt neviem..ale je mi to hrozne luto!!!posielam aspon slova utechy.. BABY NAVZDAVAJTE SA VERTE SI A KONAJTE KYM NIEJE NESKORO...