Ako som nebola

Nenašla so rubriku, kam to zaradiť a tak... ma pobavilo čo s fúrou voĺného času.
Kto nevie, tak som matka dvoch detí a práve sa sťahujeme. Nielen kúsok, ale keď už, tak už- cca 100 km a pre istotu z domu so záhradou do dvojizbového bytu.
Ale k veci. Okrem toho, že som prišla o mobil, vďaka prekládke internetu z jedného mesta do druhého, som zrazu nebola. Ako ten chudák Šani.No nejak nik okolo nekričal, nehľadal a ja som si spomenula na Georgínin článok so zmienkou o interenetovom pohrebníctve.Vlastne- bola som bez internetu iba niečo cez týždeň a ešte chvíĺku budem- do začiatku šk. roku. Moja schránka sa naplnila, mpja zvedavosť, že čo sa deje na Nm rástla, vyhrala som knihu, ale som sa to nedozvedela / až po pripojení/, nesdtihla som včas zaplatiť zálohu na stretko- ale Ľudmilka to pochopila...ale inak....
Nie je pravda, že keď nie ste na nternete, tak nie ste. Naopak- poznám mnohých, ktorí keď sú na internete, tak nie sú... pre nikoho, okrem...internetu. Dokonca poznám manželov, ktorí sa nerozprávajú, ale ke´d si chcú niečo povedať, chatujú spolu, každý v inej miestnosti a dobre sa bavia. Nuž, proti gustu...

Vlastne som otvorila tento diskusný príspevok, lebo som prišla na zaujímavú vec: keď tak s odtupom času pozerám nielen sem na NM, uvedomujem si, ako každý zanechávame v net svete svoju virtuálnu stopu. Vlastne stopy. ľahhko vystopovateľné, ľahko poznateľné. Dokonca som otvárala náhodne blogy a tipovala, kto ich písal. A mnohé vety sú ako daktyloskopia. Niektorých som nespoznala. No tých, ktorí sú tu dlhšie... A tak som zaostrila aj na seba. Čo za stopy nechávam..Sú spoznateľné? Zistili by ste, že išlo o mňa? Podľa čoho? / Ak nespomeniem hanku a Julku /
A potom som si spomenula na Georgínou spomínané atypické povolanie- internetové pohrebníctvo. Tých, ktorí pochovávajú všetky nevhodné stopy, čistia, uzatvárajú, zanechávajú len "dobré" a "čisté" kontá po zosnulom....A spokojne som si povedala, že ˇVďakabohu, som zatiaľ nedala na internet nič, čo by po mne musel niekto hlboko pochovávať. A dúfam, že budem mať / aj vdaka škole tu na NM/ vždy toľko rozumu.
Lebo, v bežnom živote stopy po mne nosia v sebe ľudia- a vďaka schopnosti čistenia spomienok srdcom verím, že ostanú len tie najhlbšie a .A keď už nebudem, tak nebudem okrem tých stôp v nich a možno v priestore naozaj. Ale v ete, aj keď nie som /pripojená, alebo nebodaj už vôbec/ som stále . A každý ma môže kedykoľvek nájsť. bez ohľadu na to, že taká, ako som bola, keď som bola / pripojená/ už nie som.
Je dobré vedieť, že niektoré veci sa dajú pochovať.Ale zároveň je skvelý pocit môcť pozrieť do očí ú písmen, riadkov/ akejkolvek svojej podobe.
A ešte lepšie je vedieť, že keď zbadám ten či onene nick, stopy na internete ma povedú po mojich obľúbench chodníčkoch s mojimi / nielen virtuálnymiú priateľkami. Dobrú noc všetkým.
teraz chvíľu "nebudem". nO POTOM SA OPäť ZJAVíM.

Súvisiaci článok: Večný digitálny život