Čo mám robiť s chlapmi?

Kamka,
aj moji do seba ryju, to je normalne a teraz, ked je Matko na strednej mimo domu, tak by si mala vidiet, ako sa maju radi....hned na druhy den si uz telefonuju....
Musis vydrzat, inak to nejde, ale ver, ze sa maju radi, len toto je ich prejav lasky a my,maminy,
to nevieme pochopit

Ahoj Kamka,
mam troch bratrancov, bratov a to si mala vidiet co si oni robili, ten najstarsi nepresiel okolo toho mladsieho aby mu nepovedal ze vyzera ako opica lebo mu odstavaju usi. Nech nechodi tak rychlo lebo mu robi prevan, nech sa nehybe lebo nemoze chytit obraz cez jeho satelity a podobne, bolo to do takej miery ze ten mladsi bol uz uplne ale uplne zufaly a nakoniec mu museli dat spravit plastyku usi. Nepomohlo nic, mohli toho starsieho mlatit, davat mu tresty ale aj tak si to neodpustil asi to tak u tych chalanov byva, musis to nejak pretrpiet asi ti nic ine neostava ja len dufam ze nebudem mat viac ako jedneho syna

zuzik

Dievcata,
nechcem byt mudra, ale je fakt, ze puberta mladymi ludmi...a zacina to uz okolo10-11 rokov....lomcuje statocne, nevedia si poradit s hormonami a podla mna, chlapci to maju este tauźsie ako my baby.....ale predsa len, to ze si nadavaju, provokuju...ja si myslim, ze to patri k surodeneckej leske-nelaske a ....skuste si pospominat...vy ste sa so surodencami len mojkali? Mna by segra...hoci je mladsia, obcas aj ...ale, dnes sa nad tym pousmejeme a ...Laska nehnevana, nie je milovana
Myslim si, aspon u nas je to tak, ze po case vychladnu a zrazu su naj kamarati a ...stale dokola.
Treba si sadnut, mozno len tak vybehnut niekam vo dvojici a porozpravat sa s dietatom a dat mu pocitit, ze sme tu pre neho a mame ho radi, aked ked kricime, brbleme a vytacaju nas.
Ja len tolko, moja skusenost a to nielen s vlastnymi detmi ...teda synmi, ale aj s pubismi v skole

Nieje to len problém clapcov, dievčatá sa tiež v podrývaní a podpichovaní nedajú zahanbiť. Moja staršia aj ignoráciou tej mladšej. Aj keď teraz sa mi zdá, že majú kludnejšie obdobie.
Ja ked nad tým uvažujem, tak si vravím: načo má človek súrodencov? Aby sa naučil žiť medzi ľuďmi. Aj podpichovanie mladšieho ho vychováva, učí ho reagovať(pripadne nereagovať) na brata. Chce to len čas. Tým, že ma viac súrodencov ho to obohacuje. Zaživa svet rôznych pováh...rôzne situácie... a vaše reakcie na ne.
Mladší potrebuje podržať, možno prituliť aby sa naučil "slovne utoky" zvládať. U staršieho treba vydržať, asi je čo-to už v jeho povahe. Ked nebude mat obecenstvo, postupne ho to prestane baviť.

Milé maminky puberťákov.Mám iba malého syna a dúfam, že budem mať ešte aspoň jedného a že ich zvládnem,ale k tejto téme by som predsa len chcela vmiešať svoj pohľad.Možno sa vám nebude páčiť,ale má pointu.Bude totiž o mojej skúsenosti.
Mala som s bratom o rok a pol mladším veľmi násilníckeho chorobne žiarlivého otca,za slobodna majstra v boxovaní.Zlomil malého chlapca,lebo bol citlivejšší a viac fixovaný na mamu.Vždy nám hovorili,že sme si vymenili povahy,no ja som bola hrdá ukázať čo len slzičku za niekoľko hodinové kľačanie v kúte,lebo sa mi krivdilo hoci som bola/ako si najďalej pamätám/iba štvorročná.Nebudem rozpisovať ako sa to "zlo"stupňovalo až kým sa konečne mama neodvážila rozviesť.Podstatné je,že nás tak rozoštval proti sebe, že sme sa nenávideli a vážne bili až do puberty.To že sme si vážne neublížili bolo len vďaka tomu,že každý porazený našiel únik vo svojej izbe.V puberte sa to zmenilo, no už sme k sebe cestu nenašli - bolo to iba prímerie,až...
Môj brat vstup do dospelosti nezvládol,lebo sa nezdôveroval .Navždy odišiel a ja by som neviem čo dala aby sa čas vrátil späť,aspoň aby sa dozvedel,že nebol neľúbený... /je to extrém,ale:
Skúste deťom vo vyhrotenej alebo inej vhodnej situácii naznačiť,aké smutné by bolo keby nemali jeden druhého...

No ja neviem čo je vo vzduchu, ale mne sa takto začali prejavovať najstaršia s prostredným, ale len či si sadnú do auta to začína a pokračuje to až do druhého dňa, keď ich porozdeľujem škola - škôlka, je to neskutočné a tiež už mám často nervy na krajíčku.

Naša mama to nezvládala a bola hysterická a nemala preto rešpekt.Nekomunikovala s nami, neexistovali dôverné rozhovory,mala čo robiť sama so sebou,aby sa nezosypala. Je nebezbečné vyhrocovať situáciu, ubližuje to všetkým zúčastneným.Ak nechceš skončiť na upokojujúcich tabletách/ktoré spôsobujú závislosť/skús sa s deťmi, s každým zvlášť porozprávať.Možno by stačilo denne pár minút, aby mali mamu iba pre seba ako keď boli mimina,možno príjmač nastav jedným uchom dnu a jedným von, ale aj keď si vyčerpaná skús to.Neviem ako budem v budúcnosti reagovať na pubertálne úlety ja, ale najhoršie je nereagovať,alebo reagovať podráždene. Kdesi som čítala,že pri presne opačných reakciách sú deti zaskočené a menia správanie.Teda ak v danej situácii soptíš,skus si zahryznúť do jazyka a demonštratívne stáť nad nimi nemo v úžase...

Ja som tu už niekde spomínala,čo to bolo,keď si takto zle robili moji traja chalani ,bývali sme v 1 izb.byte a to boli
hádky ,bitky prezývačky a zabŕdačky na dennom poriadku,neraz
prišiel kričať sused zospodu ,čo to tam robia.Toto trvalo asi
od 6 do 13 rokov.Keď prišla puberta začali mať iné záujmy ,hudbu ,baby a kamarátov,tak na hádky už nebolo toľko
času a stali sa z nich spojenci .Keď už som nevedela ako ich
upokojiť,spomenula som im bratranca ,ktorý bol jedináčik a
bol by dal za brata aj dušu ,len aby nebol sám.On bol na nich
doslova závislý,každý deň chcel byť s nimi.
Kamka skús to poriešiť pomienkou,že ak starší neprestane vŕtať,
zamkneš každého do inej izby a bude pokoj. Ak to aj vyskúšaš
v praxi ,uvidíš ,či to zabralo.

Rosička,skvelé.Láska možno nie je všeliek,ale čo dnes zasejeme, neskôr zožneme...

pripájam sa do klubu... u nás je to to isté. Kristián (6r.) strašne provokuje Daniela (4r.) s brutálne frajerským výrazom na tvári ho doslova týra rečami a to menšie chúďa je z toho s nervami v koncoch... šľak ma vtedy triafa, toto isté som zažívala ja od svojej staršej sestry. Pomáha to, že Kristián je vnímavá duša, hlavne sám na seba a dokáže sa vžiť do "čo keby sme to robili tebe"... predstaví si to a prestane. Ale o chvíľku sú v sebe zas. Danielovi sa snažím vysvetľovať, že Kristián ho len provokuje a tým, že sa on rozplače, len ho poteší, tak nech sa snaží to nevšímať. Občas sa darí, občas nie. Ale prevažne sa snažím ich rýchlo zamestnať. Pretože tieto šarvátky vznikajú prevažne z nudy. Ak rýpanie a hádky trvajú príliš dlho a nič nezaberá, rozdelím ich a zakážem sa k sebe priblížiť na viac ako desať krokov. To by ste videli, ako zrazu začnú po sebe túžiť. V momente sa spiknú proti mne a ľútostivo po sebe pozerajú

som v papradí

aj moje puberty sú na nože, občas tak že nemôžu byť k sebe blízko, lebo sa blýska, ale čo urobiť .
ked sa do toho zastarám a napomínam, rozdám trest v podobe zákazu niečoho .... tak začnú po mne škúliť a potom sedia svorne pri sebe a šepkajúce si ..čo šepkajú ? ..no predsa ohovárajú ma, aká som na ne chúďatá zlá ...a to len som chcela zasiahnuť, aby si neubližovali ved nemajú do života nikoho iného len jedna druhu a...a ..
...tak to vidím len ja oni ináč ..občas som presvedčená že si to musia vyškriekať tu doma, na známej pôde, aby potom vonku vedeli zvládať situácie čo sa deju a svoje hormóny ...možno je to len tréning ako levíčatá ked si kušu ušká ,a honia sa po mame či chytajú jej chvost ...aby potom vedeli uloviť niečo pod zub a prežili .
..tak asi naše deti potrebujú trénovať ..občas sa nestarám a poviem si vydrž nekomentuj ,ked nemajú divákov obyčajne rýchlejšie skončia.
... ale všetko je to o tom, ako to zvládam ja,
niekedy vreštím ako pavián v zoo a viem že som zlyhala a...ale všetko záleží od toho čo som počas dna prežila,koľko dobrého a zlého som musela zvládnuť a ked sa vyvrieskam a pochopím že úplne zbytočne zvyknem im to povedať že som sa správala preto tak ....
a myslím že aj u nich je to tak, aj oni majú svoje dni, ked je v škole či niekde inde,je niečo ináč než chceli a potom aj malá kvapka spusti búrku ..
...každá rada je dobrá čo tu ponúkame ,láska je najdôležitejšia, ale nechcime pochopiť a vyriešiť všetko, jednoducho treba dať aj volný priestor aj deckám vykričať sa ...

ked však vidím ako to ubližuje jednému určite, by som skúsila pohovor so psychologickou ...nič nestratím len môžem pomôcť ...

Unbelami,
aj mne maminy na pieskovisku hovorili,že malý nemá byť taký rozdávačný/slovenčinárky prepáčte moje novotvary/,vždy sa o všetko podelil a vraj v škôlke sa ku hračke nedostane,lebo ho odsunú mimo.Nie je to pravda.Nemal problémy zapadnúť okamžite od prvého dňa do kolektívu a hneď bol aj súčaťou silnej trojky,hoci prišiel až na koniec školského roka - ako traja mušketiery lumpačia a dodnes zamestnávajú svojou energiou učiteľky.

Bude to skvelé dieťa skvelých rodičov.
-ako napokon všetky naše deti...

No ja som včera zahájila pokus č.1, kým som sa ja nahodila do domáceho deti sa už dole mlátili ako vždy, tak som vošla a hovorím "Kto sa chce objať, vystískať?", spozorneli a postupne sa na mňa vrhli, využila som chvíľku kľudu a hovorím im "čokeby sme prestali po sebe kričať?", na to najstaršia "to sa nedá", syn, že dobrééé, trošku to pomohlo, len to treba pripomínať a hlavne ja musím ísť príkladom, niekedy je to sakra ťažké, ale budem na sebe pracovať.
:-}

Kamilka, ozvi sa mi na mail, bola by som rada, keby si niekedy ku mne skočila alebo by sme sa niekedy stretli v meste. Ako často chodíš do KE?

Ahoj, dobre, ze hovoris, aspon viem, co ma caka :o). Rozdel ich do svojich izieb, alebo proste od seba, nech nemaju moznost byt spolu. A dobre by bolo, keby Ta v tom podporil aj manzel. Zatrhla by som PC, okrem pripadov, ked potrebuju nieco do skoly, akekolvek veci, po ktorych by im pistalo srdce, okrem toho, co nevyhnutne potrebuju. Nech trosku porozmyslaju a zacnu sa k sebe spravat ako bratia. Vraj sa osvedcuje 10x sa nadychnut, nez nieco povies, skus sa na to sustredit. Nerobim to ani ja, ale urcite to funguje, lebo okamzik, ktory vie tak vytocit, opat pominie, ale ty sa neukludnis tak skoro, len hlavka ta bude boliet do vecera alebo rana, ako mna dnes.
Ako bratia by si mohli jeden druhemu aj pomahat, predsa, nie? S pripravou do skoly a pod. Alebo to je utopia?

Kami, ty si mama s velkym "M" a ti tvoji fagani to ocenia, az ked z nich budu dospeli ludia a nie taki pubertaci. Ja mam jedno dieta a som z neho hotova. Kebyze ich mam viacej, tak sa ta pozornost rozptyli medzi nich a to, co mi pride tragicke pri jednom, by som pri dvoch-troch asi prehliadala. Skoda, nema ti kto pomoct s nimi? Sem-tam? Rozdelit si s niekym povinnosti?

Kamilka ja bohuzial deti nemam ale manzel ma 3 bratov a sestru.
Ked sa spolu teraz zidu tak spominaju ako sa bili ked boli chlapci a to boli take bitky ze ked mama nebola doma tak jeden hadzal pribor po druhom z jednej izby do druhej a moj manzel bol najmladsi takze aby mu neublizili tak ho posadili hore na skrinu a tam sedel nez sa bitka skoncila a teraz z toho maju velku srandu.