ako si utvárate názor?

no takto...som si istá, že nemám neprestrelnú imunitu voči istým vplyvom, to by asi jedinec musel žiť v úplnej izolácii, ale dávam na seba celkom dosť, stále viac, uvidíme, ako na tom budem trebárs o 10 rokov. A myslím, že občas mávam aj predsudky, ale som už schopná ich identifikovať a ochotná zamyslieť sa nad sebou ...Švejk môže byť absolútna pecka, klasika a neviem čo..ja ho čítať nebudem začala som niekoľkokrát a neuspela ani raz. Dohodla som sa sama so sebou, že toto asi nie je moja šálka kávy. To isté platí o knihe Hlava 22, pritom Heller je môj obľúbený autor. Proste to nedám. Asi mám vážny problém s vojenskou tematikou, aj keď je oblečená do satiry. Čo sa týka kníh a filmov, sú ľudia, ktorých názor si vážim a viem, že máme veľmi podobný vkus. Ich negatívna recenzia ma ale sama o sebe neodradí, určite si pozriem aspoň trailer ...ale vážne - pozriem si všetko, čo ma zaujme. Na to, čo si nepozriem, ale nevyjadrujem názor. A odradiť ma vie režisér, obsadenie, žáner, trailer, občas aj téma a veľmi často kombinácia tohto všetkého. Ak ma nič z toho neodradí a film sa nakoniec aj tak ukáže ako nepodarok, nemám problém ho označiť za zlý, otrasný, alebo odpad, niekedy sa aj naštvem Nehovorím o priemerných filmoch, ale o skutočne zlých. Podľa mňa je ich takých dosť a vždy si poviem - škoda tých peňazí, dala by som z nich niekomu, kto má talent. Čo sa týka jedla - rovnako ochutnám všetko, čo vyzerá jedlé a lákavé. Aj keby to nejedol nikto iný. Odtiene šedej som nevidela V tomto konkrétnom prípade ma odradilo všetko vyššie spomínané okrem recenzií, tie som nečítala a ani nemusím. Myslím, že človek proste dozreje do štádia, keď si už vie vybrať aj na základe určitých indícií a nemusí vidieť úplne všetko

Názor na niečo, či niekoho sa snažím vytvárať sama a vždy až na základe skúsenosti. No, nie vždy je to možné a občas sa človek musí spoľahnúť na skúsenosť, názor, či radu niekoho iného.

Priznávam, že napr. pri knihách, čítam anotácie a čitateľské recenzie a veľakrát sa na základe nich rozhodujem, či si tú knihu prečítam alebo nie, ale to neznamená, že si na základe nich utváram názor. Inak takto som sa skoro pripravila o prečítanie 50 odtieňov. Tie recenzie a hlavne recenzie kritikov boli hrozné, ale prečítala som si to a rozhodla sa, že sa mi to páči a mohli si nado mnou krútiť hlavami, že taký brak, mne sa to páčilo a hotovo.

Hlavne odpoved jahodke ma zaujala "ak to neskúsil,nevidel,nečítal tak nech sa nebije do prs za to ze ten jeho názor na danú vec je ten správny"
Čo sa týka konkrétnej knihy, myslm si že si môžem urobiť názor z recenzií alebo z toho čo rozprávali o nej ľudia mojmu sdcu blízki - ved preto sú blízki, lebo máme podobné zmýšľanie a ja môžem do krvi obhajovať svoj názor že je správny, hoci som to nečítala namusím si zlomiť nohu na to, aby som vedela že to sakra bolí.A budem sa biť do prs za to, že viem že to bolí.

tiež si myslím, že človek môže mať názor úplne na čokoľvek aj bez toho, aby skúsil, videl...kto mu v tom už zabráni, že? Ale bolo by asi trochu smiešne, keby napr. na csfd písal niekto niečo v zmysle - kamarát videl a je to vraj zlé, dve hviezdy za námahu A platí aj opačne. Ja som si pozrela film (teda lepšie povedané - kvalitne ma uspával ), vychválený kamoškou, s ktorou zdieľam veľmi ale veľmi podobný vkus a predsa sme sa nezhodli minimálne tento jeden raz. Ak by som mala na základe jej názoru ten film vychvaľovať (a nevidela by som ho), tak po jeho zhliadnutí by som sa cítila ako idiot Nie žeby to bola hotová katastrofa, ale pre mňa nudaaa. Rozhodne by som za seba neodporučila ďalej.

Čo sa týka filmov, kníh, divadelných hier, dám na názor ľudí, ktorým dôverujem, na recenzie a tak.
Ale čo sa týka utvorenia si názoru na veci, čo sa dejú okolo mňa, priznám sa, že v poslednej dobe sa hnevám sama na seba, že sa dám ovplyvniť, že nedôverujem svojmu "šiestemu zmyslu".
Keď ma niečo zaujme a chytajú ma pochybnosti, či sa na vec pozerám správne, snažím sa k problematike veľa načítať, pozrieť sa na to z iných pohľadov, vypočujem názor iných. A potom sa často zamotám, spochybním sama seba, mám pocit, že môj názor je zlý, že som mimo...
Ale nakoniec aj tak dôjdem k tomu, že myšlienka, ktorá mi napadla ako prvá, pocit, ktorý to vo mne vyvolalo, skrátka to, čo mi napadlo ako prvé je to, čo je to správne, skrátka môj názor.
Takže zhrnuté, učím sa stáť si za svojím názorom, nedať sa ovplyvniť.

Čím viac si uvedomujem, že začínam byť konzervatívna.
Však nemusím skúsiť všetko - nie na to som na svete.
Je to pre mňa tak jednoduchšie v živote. Prekvapivo čím častejšie škatuľkujem a vidím v nových ľuďoch tých, ktorých som poznala. A prekvapivo sa správajú tak ako predpokladám .

Niektoré veci ma nelákajú vo svojej podstate a tak mi netreba ani o tom čítať knihu, či pozerať film, či jesť to, či zažiť to. Ale nehovorím, že nemusí byť nakoniec dobrý. Našťastie sme ľudia rôzni a vždy sa nájde niekto, komu je to po chuti, čo inému nie. A to píšem tak všeobecne.

v prvom rade sa vyjadruje kazdy sam za seba. Z univerzalnych pravd mi sa mi znacne dviha tlak. A to mozem byt aj zastanca rovnakeho nazoru, ale ked je to odprezentovane ako jedine spravne, sypem zo seba obhajobu opacnej strany , ja musim byt asi zasadne "protistrana". Takze niekedy nejde o obhajobu nazoru, ale o zachovanie rovnovahy a kritickeho zmyslania.

Co sa tyka medializacie, podobne, ako 50 ..., na tom boli knihy Dana Browna. Bestsellery, hned na to filmy s uzasnou hudbou, hereckym obsadenim, recenzie uplne vsade a cele to prezentovane ako neuveritelny objav, konspiracie a kriza krestanstva ... s rozdielom, ze som to vsetko zhltla na jeden nadych. Ako decko som cakala v novinach na kazdy clanok o zahadach od Milosa Jesenskeho. Velmi ma to bavilo - gral, templari, Maria Magdalena ... a tak mi kniha i film prisli vhod, uz som bola dospela, uplne tu moju detsku lasku pocukrovali a bolo . Co sa tyka sexu, nezvyknem preberat s kamaratkami. Nepreberali sme za horuca ani "tenkrat poprve", hoci sme boli denne spolu, proste to nebola tema na rozpravanie, pocuvanie ci pozeranie ... to sa proste zije . Kniha i film idu mimo mna. Nazor hotovy aj bez precitania .

Názor nie je pravda, ale ni lož, nie je správny, ani nesprávny, ani dobrý, ani zlý. Je to môj pohľad na niečo. Ak ma niekto začne presviedčať, že som divná, ak sa mi niečo nepáči, tak ho slušne pošlem do kelu. Ale ľudia sú takí, že majú potrebu robiť "správne" veci a všetko iné od toho ich "správneho" sa im javí ako "nesprávne". Ono by bolo jednoduché, keby bol svet čierno-biely, ale on má okrem čiernej a bielej nie 50, ale aspoň 5000 odtieňov sivej a milióny farieb. Treba sa naučiť tolerovať iný názor, ako je ten môj. To je dosť ťažké. Teraz to zažívam so starším synom, ktorý sa snaži vnucovať mladšiemu svoje hry, nerváčil, keĎ malý nazbieral kamene a hral sa, že sú to dračie vajcia... starší ho vyhlasoval za nenormálneho, nadával mu a bolo to fakt ťažké ukočírovať, lebo mladšiemu už išli slzy
Príkladík s jedlom... Zjem všetko, čo nezje mňa, ale doslova. Okrem kôprovej omáčky Keď je niekde trošku kôpru nevadí, ale v tej omáčke je ho na mňa už priveľa a to poznám ľudí, čo sú schopní kôprovku piť Dlho ma tú kôprovku doma nútili jesť, ale proste nedá sa mi. A to v pohode zjem jedlá, čo iní neznášajú (špenát, prívarky, vnútornosti, jedla som aj surovú pečeň). Takže pokiaľ mi niečo nezaberie príliš veľa času, tak skúsim. Ale ak mám nad niečím stráviť viac ako hodinu, len aby som to vyskúšala, tak radšej pootravujem ľudí, ktorí majú podobný vkus ako ja, aby mi povedali, čo to vlastne je. Kúpila som si knihy, ktoré mali dobré recenzie, začala som ich čítať, ale nedočítala. Niekedy sa mi aj kniha páči, ale nie je dobrý čas - konštelácia hviezd, aby sa mi kniha dobre čítala a mala som z nej pôžitok, tak odložím na neskôr. Tak ako veľa ľudí sa do šialenstiev okolo Pána prsteňov a Hobita nezapojila, ja Tolkiena zbožňujem. Ale štýl 50 odtieňov zase nie je pre mňa. Dôverujem svojej intuícii, zatiaľ ma nesklamala. Aj okolie si zvyklo, že si robím po svojom a som spokojná. Voľakedy som sa aj ja bála, ako okolie prijme môj názor, ale časom som zistila, že to je ich problém. Nebudem predsa nosiť ružovú, hoci ju neznášam, len preto, že sa páči predavačke v novinovom stánku

Samozrejme asi všetci sme ovplyvnení čiastočne dianím okolo seba. Názor si vytváram vlastný, nie som ovplyvnená väčšinou, niekedy som aj sama proti všem
Ale neplatí to na 100% ,len tak na 90.
Čo sa týka knihy či filmu , tentokrát ma ovplyvnili nielen recenzie, ale aj môj vkus, ja radšej romanticko šteklivé ako hard , vyberám si čo sa páči mne a nie väčšine .