Hodina k dobru

Jeeeežiš, hektika.
Svoju hodinu som predrichnmala ... alebo som kukala televíziu? Neviem z ktorého konca, ale kukala som Sex v meste a riešila hrooozne problémy Karie a jej kamarátok. Ale zas pri tom všetkom som si uplietla kus šálu - kráááásny melírovaný.
A keď si to tak zobereiem, ako správna žena som urobila tri činnosti naraz - čumela na TV, haklila šál a ešte k tomu som si tú hodinu nadspala.
Taká hodina k dobru by veru sa hodila viackrát za týždeň. Len nech sa nepredlžuje cez pracovnú dobu .

Si predstavte! - ja som jednoducho nemohla celú noc spať a tak ta noc bola tak veeeeľmi dlhá pre mňa, ale zas mi bola pomôcť Martinka a ta robila dlho do noci poriadok, lebo sme sťahovali nábytok a ja som pozerala Mamma miu a urobila tri gule zo stužiek.
Tak neviem, ale mne sa zdá že nastala nejaká zmena aspoň to tak vnímam a prvý krát som si uvedila ten posun času na pravu mieru.

milujem tuto zmenu casu . vyletovali sme. akurat som neodstriehla, ze sa bude skor stmievat, tak sme (a kopa dalsich) ostali taki zabudnuti a posledny usek cez les, na parkovisko, sme sli potme. ani som sa nepozerala vedla chodnika, i taky jezko by ma vydesil dostatocne. ale malo to i vyhody, aspon som sa mohla prezliect do sucheho bez okunania .

ako tradične, zabudla som, že sa posúva čas
Aká by bola nedeľa, keby záležalo len a len na mne...masáž ráno, masáž na obed a masáž večer...a pomedzi to - procedúrky podobného charakteru, k tomu dobrá kniha, hudba a svätý pokoj..
Jeden deň v týždni nič nevariť, nič neriešiť, nič nerobiť.
Nemám na také teraz čas a chýba to.

no veď šak píšeš aká by bola vaša nedeľa...BY BOLA zdôrazňujem. Všetko čiste v teoretickej rovine...tam je možné aj nemožné. Inak som skromné dievča
Postačí mi aj iba jeden masér, ak bude ako ten naposledy na Boci

Ja som mala super nedeľu...v sobotu som staršiemu splnila sľub, čo som mu dala-len my dvaja sami spolu, bez mladšieho...boli sme v BA na večer bojových umení...stretli sme sa aj s Adus-kou na káve a príjemne si spestrili deň...no a keďže po nás večer prišiel Tom a vzal nás ku sebe do práce, tak sme v nedeľu pochodili Pohansko v Břeclavy...navštívili sme zámok, poprechádzali po lese a cestou domov som si vychutnávala spoločnosť Toma a Tomina...a samozrejme aj cestu autom-cestovanie milujem

no len mojim deťom nikto nepovedal, že môžme dlhšie spať. Oprava, ja som povedala, ale... načo

Zato víkend bol super. V sobotu sme ešte vyvetrali bicykle. Mladší sa potešil "hnojaciemu" traktoru, ktorý sme obdivovali. A v nedeľu som v pohode pred kostolom navarila a upratala.

že laxatívny čaj

Vieš, čo som vyviedla minulý nedeľu?
Kúpila som si dve fľaše šaratice. Akože hláška týždňa, na mňa nič také neúčinkuje. MM diskrétne odmietol, že on si "neprosí", deckám som dala po glgu, nech vedia, čo to je a ja som to stiahla na ex a obe. Hlavne, že tam bolo napísané, že užívať po dve polievkové lyžice.

No...a potom nasledoval ohňostroj.

Hmmmm hodina k dobru.
Najlepšie by bolo mať jedného človeka na všetko čo si zmyslím. Raz by mi mohol kozmetiku, raz masáž, raz vlasy, raz by som nou išiel behať, raz by so mnou maľoval a venoval by sa mi vo všetkom. Musel by mlčať a hodina by stačila. Ale nie...

Asi skôr by som to v návale eufórie chcela využiť vždy na niečo iné, na čo nemám čas. Cvičenie, behanie, maľovanie, čítanie, spanie, mlčanie, rozmýšľanie, učenie sa jazykov, hľadanie svojho či, kombinovanie svojho šatníka, obdivovanie sa v zrkadle a tak.

A inak o tretej ráno som som v pondelok pozerala duchársky horor, Žena v čiernom a bola som celá pototo. A furt som rozmýšľala, že kto nám zasvecuje svetlo pred domom, keď je na senzor, ale sa tam nejdem pozrieť, čo keď tam stojí nejaký duch! A to všetko preto, že som bola tak začumená do bedne, že deti chodili po jednom cikať a ja som si to nevšimla, až keď tretí prešiel obývačkou.
Jaj strach má veľké oči. Hlavne v noci, keď človek nevie, čo so sebou.

V aute som si ešte neprestavila.
A to sa mi pred rokmi stalo, že som šla na služobku do Trenčína. Mala som sa o určitej hodine stretnúť na benzinke pri Trenčíne, že ma bude navigovať do firmy, aby som tam neblúdila. Ja som si aj vypočítala , koľko mi asi bude trvať cesta. No po ceste na dialnici, keď som pozrela na čas v aute, som chytila paniku, že nestíham a zbytok cesty som šla asi 160kou. Prišla som akurát a ako som sa obzerala na benzinke po tom kolegovi, čo ma mal čakať, mi padol zrak na hodiny a bola som tam o hodinu skôr
Vôbec ma nenapadlo , že nemám prestavené hodiny v aute. Tak som tam ešte dala koláčik a kávu a hodinu som tam musela čakať.