Kde si bola, bola, keď tu hrmelo ...?

No, ja zvládam búrky velice zle, aj doma aj v prírode. Raz sme zažili búrku na túre v Slovenskom raji, to som sa skoro zmyšila , v noci doma to prežijem v posteli s paplónom cez hlavu , keď je doma MM pricapená na ňom, keď nie je doma tak na dcére , cez deň utekám dolu k svokrovcom, spotrebiče vypínam, aj keď naposledy si to odniesol satelit, ale to prišlo bez varovania, v nezvyčajnom čase ráno, zrazu len rana a keby neležím v posteli, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou prekotím Takže veľmi, veľmi zle...

Sekundy od blesku ratam aj ja - aspon precvicim kalkulacku v hlave Ked je to blizko, tiez mam "zasuvkovo-vytahovaciu" maniu. Akurat v sobotu som pri zatvarani okna nestihla spocitat ani nulu, co to tresklo kdesi kusok od nas
No a hromy-blesky u nas maju aj taky efekt, ze synator schyti fotak a snazi sa nejaky blesk odfotit. Ani som nevedela, ze je to poriadna fuska : niekedy ma aj 100-200 zaberov a blesk ani na jednom. Esteze sa to da v digi-masinkach vymazat a je miesto na dalsie pokusy. Odfotit blesk - na to treba aj kus stastia .

Paniku ani nie, ale odkedy mi blesk poškodil televízor (našťastie opraviteľne a našťastie to aj bolo kryté poistkou), tak som trooošku opatrnejšia a keď som doma, snažím sa aspoň tie cennejšie a dôležitejšie spotrebiče vytihnuť zo štekra - akurát teda nie vždy keď je búrka som aj doma ...

Tie fotky sa ti podarili úžasne !
Ja búrku moc nemusím , síce nepanikárim, ale mám pred búrkou rešpekt.
Raz sa nám podarilo prečkať obrovskú nečakanú búrku uprostred hôr, nebolo sa kde schovať, tak sme sa proti všetkým pravidlám schovali pod obrovský strom ... čo sa z hľadiska bezpečnosti vôbec nesmie.
A raz zase / mali sme neuveriteľné šťastie, že sa nič nestalo/ - ale chytila nás búrka s obrovskou vichricou uprostred jazera a veru mali sme čo robiť, aby sme doplávali na breh, tak obrovské vlny sme nezažili ani pri mori. No a ani nechcem domyslieť, čo by sa stalo, keby do vody udrel blesk. Nie som nezodpovedný cvok, ale niekedy sa to prihrnie tak rýchlo a nečakane, že je problém pred tým utiecť a schovať sa.

Ja som sa ako dieťa bála veľmi búrok, videla som ako zhorel dom, do ktorého udrel blesk.
Mala som 11 a bola v horách a sama a prišla búrka a búrka pre mňa hrozitánska a pri mojej kolibke udrelo do stromu a zlomilo ho, bolo to cca 10 m. Vtedy som sa modlila zrejme aj to čo neviem a poplatala všetky tepláky a prestala sa báť búrky.
Ked sme bývali v meste, bola to úžasná hra na oblohe, z pánskeho dielu vedia ísť krásne búrky.
Cítim pri tom posvätný strach, ja by som povedala úctu.
Včera začala búrka o 13,30 a skončili v noci. Bola to búrka za búrkou a potom ta posledná sa iba krútila a nie a nie skončiť.

U nas bola pred mesiacom taka silna burka, ze kamoske, co byva asi 100 m od nas tresklo do komina. Blesk rozbil komin, popadali z neho tehly rovno na strechu, porozbijalo skridle. V dome im znicilo novy plynovy kotol, televizor, pocitac a pracku. S tazkou biedou tesne pred tym doprerabali dom, dali fasadu, dom samozrejme nepoisteny, tesne pred kolaudaciou. Ma dve malicke deti, este stastie, ze aspon tie neboli doma, to by bol riadny sok. Vyboj preletel po lokalnej internetovej sieti po najblizsich susedoch a ponicil niekolko notebookov a pocitacov. Takze odvtedy mam velky respekt a pocas burky sa vsetci vpraceme dnu, pozatvaram okna, povypinam, co sa da a radsej pockame, az to prejde.

Ja mám pred búrkou rešpekt, raz nám vypálilo televízor a PC, odvtedy na dome je všade prepäťovka, ale aj tak som obozretná a vytiahnem spotrebiče zo zásuvky. Dodko sa bojí tiež, musím byť pri ňom a o psici ani nehovorím, zalezie za našu manželskú posteľ a tam mi mliaska skoro do ucha, čo sa tak bojí. Dnes v noci iba vietor burácal a spoza postele som ju nevedela vyhnať. Tak som sa veľmi nevyspala a dnes to bude rovnaké, buráca u nás studený vietor.

Tak včera ked som chcela ísť zatvoriť sliepky,oblohu preťal blesk.Stihli sme povedať teda a následne prišla ohlušujúca rana.Zavibroval dom,bolo počuť okná.MM v zápätí vyletel z domu kde ma našiel ako sa rehocem.Nechápal že sa nebojím.Ja som sa však rehotala nad super kúskom mojej dcéry.Tá sa tak zlakla,že skočila do detského bazéna plného vody a rozpleštilo ju tam.Nemohla som sa udržať od rehotu.Ved si zobrala so sebou dáždnik,aby vraj nezmokla.
Inak mám obavy ak sú blesky privelmi blízko.Strach nie.Mna celý život blesky fascinujú.

fascinuje ma . aj pocasie pred burkou, najprv mraky, vietor, potom ticho a napokon strasna tma i cez den a hrmot . s drobcom stojime pri okne, ukazujeme si blesky ci ratame vzdialenost. ale na prizemi panelaku, si to mozme dovolit bez zbytocnych obav .
mam aj poriadny respekt, ziskany (ci z kupania v jazere alebo ked sme najprv na ture v lete stavali v zlaboch snehuliakov, potom pokracovali hrebenovkou a brutalna burka, po pravej aj lavej strane hrebena, ked blesky povedla nas bili do doliny , nas hnala do sedla a potom domov. uz som to tu aj kdesi pisala, ako kamosovi z elektriny vo vzduchu vokol nas stali vlasy okolo hlavy). najhorsie je, ze nemas bezat, no zaroven, ocitnut sa vtedy na hrebeni tatier ... no co je lepsie, ten beh ci 5 minut dlhsie byt "na rane"?
a aj sprostredkovany respekt, stara mama pri silnych burkach zapaluje hromnicku a chtiac-nechtiac nas desi prihodami .

Bojím ,búrky sa ja veru bojím.Od detstva a mám pocit že čo raz viac.
Byvali sme v domčeku uprostred hor,nikde žiaden hromozvod a vysoke stromy okolo nás tam som sa veru strachom neraz spotila,ale najhoršie čo sa prihodilo že nám počas burky vždy vypadla elektrina.
Presťahovali sme sa do mesta .Cítila som sa tak falošne bezpečne.
Najprv sa stalo že v búrke trafil blesk neďaleko domu a odpálilo nám takmer všetky spotrebiče ,všetko čo sme mali v prednej časti domu /vraj jedna fáza/
Museli sme aj elektrické rozvody v dome meniť.V ulici sme boli ale takto "presne" trafený asi 5 najbližší susedia.
Dokonca ani zásuvky a predlžovačka s prepäťovou ochranou nepomohli.
Tak už mám vypestovaný reflex keď započujem hrom všetko vypínať.Hlavne vytiahnuť zo zásuviek.
Napriek tomu sa nám ale už niekolko krát stalo že nám aj napriek ochrane odpálilo router.
No a niet väčšieho problému keď prejde búrka a nejde internet
Naučili sme sa ho teda vypínať čim prv a robíme to aj keď odchádzame z domu.
Môj strach z búrky ale dáko nestihnem ,lebo len čo obehnem dom a vypnem čo sa dá.Musím ratovať psov.Obaja sa neuveriteľne boja,jeden v dome,trasie sa na celom tele.Držím v náruči ,v noci vlezie do postele.
Veľký hafan vonku má ale taký strach že ten nám aj oknom dnu skákal.No od kedy je plastové už sa mu nedari.Pod pazuchou malého psíka,behom domom vypnúť spotrebiče, prebehnúť domom von a otvoriť dielňu veľkému havkáčovi.
No a keď si spotená sadnem, už občas ani nieje sila báť sa, alebo skonči búrka
No ale fakt sa pri každej búrke bojím, pred troma rokmi sme tu mali povodeň,a to len prebehla silná búrka.Síce výdatne pršalo,chvíľu aj trieskalo a keď búrka odišla nenastalo ticho po búrke ale dovalila sa voda.Za niekolko minút zaliala všetko ,stúpla o 2,50 m.
Tak teraz večer čo večer bojujem.Na spanie si musím dávať lieky dokonca kombináciu troch.Zakaždým sa ale obavám si ich dať, čo ak by v noci došla silná búrka,veľká voda a ja sa nezobudím .

aj ja patrím k "milovníkom" búrok...
Zdedila som to asi po svojej mame, ktorá ich tiež mala rada a cítila ich energiu rovnako ako ju cítim dnes ja...Zváštne lebo moje deti sa búrok boja. Aj keď, robia krôčiky k prekonaniu, asi vďaka mne a môjmu pohľadu na búrky napriek mnohým dosť desivým zážitkom.

Ja cítim, keď má prísť búrka, niekedy som nepokojná celý deň, pretože vzduch je nabitý elektrinou, aj hádavosť sa zvyšuje a potom príde hrmavica a spolu s bleskami a hromami odchádza aj napätie..cítite tú elektrinu vo vzduchu že sa až chlpy ježia? skúste to tiež...obráťte búrku vo svoj prospech, vybite si svoje trampoty smútky a hnevy s ňou a ako odchádza, nechajte ich s ňou odísť. a nechajte sa ňou zároveň nabiť, dobiť si baterky. radi sa potom usmejete s novou energiou na slniečko, ktoré rozblyští celý vyumývaný svet po búrke

mám veľmi rada keď sa búrka blíži, najradšej vtedy sedím vonku a počúvam a pozorujem ju, mám rada keď tak zvláštne znejú hromy medzi oblakmi akoby s ozvenou. aj na nočných rybačkách veľmi rada pozorujem blížiace sa búrky alebo len také blýskanie medzi oblakmi, rada sa vtedy aj kúpem v nočnom jazere. to sú neuveriteľné pocity.

Keď som bola malé dieťa, stratil sa môj ešte menší brat a prihrmela strašná búrka a mama ho šla hľadať. vtedy som sa naozaj veľmi bála, nestačila mi sila aby som zavrela balkónové dvere proti víchru a tak som búrku strávila tlačením proti dverám a dnu škárou padal ľadovec a modlením sa za brata a mamu. veľmi som sa o nich bála, môj maličký ľahučký brat, veď by ho aj odnieslo.

Ako mladé dievča sme chodili na chatu do hôr kde oproti na kopci viedlo vysoké napätie a pravidelne každučkú búrku sme z okienok starodičovskej drevenice pozorovali divadlo s ohňostrojom ako blesky udierali a vybuchovali pravidelne poschodia na stožaroch.

Zažila som obrovskú smršť a búrku na stanovačkách niekoľko krát dokonca aj s malými deťmi keď som celučkú búrku do nitky mokrá držala stanové žŕdky aby neodnieslo stan nad našimi hlavami...deti sa strašne báli, sedeli na nafukovacom matraci lebo všade bola voda a ja som len dúfala že vydržíme..keď sme po búrke vyšli von, bol tam iný svet ako pred búrkou a 80 percent stanov a prístreškov leží dodnes niekde na dne mnohohektárového jazera..

Zažila som niekoľko búrok uprostred jazera keďže som vášnivý plavec a voda je pre mňa prirodzená ako zem..neviem, spočiatku sa človek zľakne najmä keď príde prudký dážď a musím sa zorientovať kde vlastne končí dážď a začína hladina ale zväčša sa po chvíli ukľudním a doplávam na breh.

Raz som takto úplne fascinovaná obrovskými vlnami ktoré si ma pohadzovali ako hračku nemohla vyliezť z vody von, bola som v celom jazere sama, moja rodina ma čakala v aute a naozaj neviem či sa viac báli búrky alebo o mňa.. ale bol to úúúúžasný adrenalín !!! a fanstastický zážitok keď už ale bilo veľmi blízko tak som predsa len vyliezla.

A čo taký teplý letný večer s hviezdami a cvrčkami, v bazéne, v diaľke sa blýska...toto znesie aj dcéra aj keď zjojke pri každom väčšom zablysnutí či zahrmení a potom ten útek do domu keď sa zdvihne už ozajstný vietor s prvými kvapkami dažďa

Aj na motorke som už nejaké tie búročky zažila, aj v lese, aj cestou domov kedy už nemalo cenu bežať aj tak som bola do nitky mokrá, vtedy mi začne byť zvláštne veselo, keď si predstavím ako vyzerám ako zmoknuté kura a pokojne akoby sa nechumelilo( nelialo) dokráčam domov (aj keď krokové napätie je tiež nebezpečné)

Na rôznych miestach znejú búrky rôzne, inak znela u starých rodičov, inak v horách, inak u nás, inak tu kde bývam teraz, inak u brata na kraji BA, úplne inak.

Aj toť, predvčerom, nás búrka vyhnala z oberačky čerešní, sotva sme slabšie vedro na chalupe stihli naoberať, a veru mne, teraz s chromou nohou to trvalo kým som sa dopajdala v daždi do auta a MM hromžil a ja som sa smiala a on nechápal ako mi to môže byť smiešne, no ale uvážte...akú cenu má hnevať sa na počasie??

Je pravda, že ako bývam v dome a maniačím v záhradke, tak sa nie z každej búrky teším, obávam sa veľkých hrmavíc, už sme zažili všeličo, škoda úrody, či práce, či krásnych kvetiniek, ktoré poničí veľká voda alebo krúpy čo sa už neraz stalo. Keď sa blíži taká veľmi zlovestná, neviem či mám odkladať kvety či zakrývať, čo z toho bude..

A kedysi som neverila, že blesk môže cez anténu v paneláku odpáliť spotrebiče, až kým nám neodpálil TV, pekne vypálil na plošáku cestičku... odvtedy keď stihnem a je naozaj blízko, tiež odpojím aspoň TV a PC..teda ..teraz už zase menej, leniviem..

Tiež je mojou túžbou nafotiť blesky, len v mojom domčeku obkolesenom stromami (bez nich nemôžem žiť)nie je šanca, ale raz...