Keby bolo keby ....

z vlastnych skusenosti by som povedala, ze si nedotiahla otazku do konca... pretoze ak myslis zarobkovu cinnost, musis si podla mojej mienky zarovno tej prvej otazky, polozit aj druhu: co by som nerobila nikdy, resp. coho sa chcem vystrihat alebo pokial som si ochotna pripustit ku telu svojich buducich zakaznikov/odberatelov/obchodnych partnerov ... aby si chranila samu seba pred neprijemnymi situaciami, ktore sa budu pravidelne hrnut ... ja tvrdim, ze prave vdaka NM som sa dostala tam, kde dnes podnikam ... pricom v tom case to bola skor rozlucka s mojou prvotnou myslienkou vo forme webovej stranky ... lenze som este vobec netusila, ze prave v tom momente sa zacinaju otvarat pre mna nove moznosti... dnes robim presne, co som chcela, bavi ma to a dostala som sa do bodu, ze musim odriekat zakazky, resp odkladat ich na dobu, ked sa u mna nieco uvolni
podla mna zacat s otazkou: Akú činnosť by som bola ochotná robiť, aj keby mi za ňu neplatili? si naozaj das iba vtedy, ak zdedis alebo vyhras potrebne prostriedky, ktore ti umoznia bezstarostny zivot - vtedy sa da vela veci robit s radostou
inak : ako na to prist, existuje vela dobrych knih (a myslim, ze uz i na Sk)

vidi sa mi, ze na podobnu temu sme tu uz pred casom debatili, vsak?
a rovnako, ako vtedy, aj teraz mam jednoznacnu odpoved. Moja praca je to, co ma naplna. Pracujem v specialnom skolstve, zarobkova cinnost to tda ani zdaleka nie je . Moj manzel je zivitel rodiny, tak ma to a tak priserne trapit nemusi.
Ale inac moja praca splna vsetky kriteria pre moju pracu snov. Fakt by som ine robit nechcela (a asi ani nevedela ). Vyuzivam v praci svoje silne stranky, vzdelanie aj povahu.
Kedysi som dostala nejake ponuky - uuuplne mimo mojho oboru a srdce ma bolelo uz len pri predstave, ze by som mala odist z tejto oblasti.
Takze som z tych stastnych, spokojnych a nemenila by som
Eva

...keby bolo keby... tak by som chcela učiť deti s poruchami učenia.deti a ich rodičov.aby vedeli ako sa učiť so svojimi deťmi.to by bola moja práca snov. to by bolo to, pre čo by som každé ráno s chuťou vstávala, večer si pripravovala pracovné listy...to by ma naplňalo a viem že by som v tom mohla byť dobrá.
...alebo niečo organizovať nejak spájať ľudí.nejak ich nadchnúť pre jednú vec aby ťahali za jedno lano.aj to by bola moja práca snov

Keby bolo keby... chcela som ísť do dôchodku normálne..ako každá žena po odrobených rokoch...no, po prepustení z práce som myslela,že život pre mňa skončil.Pomohla mi vnučka...neskôr dcéra kvetinárka.Brigádovala som v kvetinárstve,naučila čo to o kvetoch .Naučila som sa aj naaranžovať kytice.Normálne som robila kytice na objednávku ..No prišlo euro a ja..ale to už som poznala Vás.Môj život nabral iné obrátky.Vrátila sa mi domov moja Janettka.
Moje prvé veľké stretnutie v Boci...prvá zbierka.A toto, sa mi stalo osudným.Pomáham ženám,mamkám.. ale hlavne detičkám.Za toto som bola aj ocenená.Aj zajtra t.j.štvrtok som mala biť v Bratislave.Bola som nominovaná na cenu "Piata žena".Odriekla som..z dôvodu ...Paulínka, sladučká to žena, vyhlásila na stretnutí tortárok, zbierku potravín.Verte,tie moje ženy, sú odkázané na potraviny a ja, som radšej volila túto pomoc, než cestovať niekam ďaleko.Našťastie,pani ktorá mi to ocenenie oznámila..to všetko pochopila.Tejto pomoci..som sa akosi upísala.Neviem povedať nie.Ak potrebuje niekto pomoc ,rada pomôžem.Je to teraz moje poslanie.Aj dnes, až tu do Maďarska, ma volali ženy z centra,súrne potrebujú postieľku pre bábätko..Už ju mám, len vymyslieť aj dovoz... A ešte niečo ..budeme mať opäť vnúča.Lenže, teraz to bude vnúčik..chlap. Jedného mám ...18 rokov... potom samé baby...Tak, že budem 8 násobná babka...

čítam si to tu, rozoberám sprava-zľava
niesom taká filozofka a pisateľka a som asi priveľmi poznačená životom, aby som verila na nejakú "prácu snov"
...mňa skor teraz trapi toto moja dcera 3-čka na gymku, teraz rieši výber maturitných predmetov na budúci školský rok a tým aj ďalšie zameranie, bola ich na profesné smerovanie otestovať psychologička...ta jej vnukla, že by mala isť na farmaciu...mne to veľmi k nej nesedí, ale však uvidíme,
Možno by sa viac malo venovať práve týmto deťom na prahu rozhodnutia, aby sa vedeli zorientovať, oni vedia, ktoré predmety ich bavia, ale nevedia si predstaviť čo by mohli robiť, akým smerom sa ubrať...aké sú možnosti

Ako dieta som chcela byt veterinarkou, k tomu vsak nedoslo kedze pohlad na krv nezvladam Potom som chcela ist na umelecku priemyslovku, na tu ma zase nepustili zo skoly, skoncila som strojarinu a takmer cely cas som pracovala ako sekretarka-asistenka. A musim povedat, ze ma to vzdy aj velmi bavilo Teraz pracujem ako maklerka, sem tam zabrdnem do marketingu. Boli casy ked som predavala aj ako obycajna predavacka, bavi ma praca s ludmi, bude to tým ze som riaaadne ukecena Ale keby som si mohla vyberat tak varim alebo peciem torty/kolace alebo by som mala bistro ranajocky kavicka, kolaciky a tak. Pri tortach je kreativita potrebna viem sa pri ich vymyslani realizovat "umelecky" zatial peciem len pre svoje deti

Keď som bola malá, chcela som byť lekárkou, a nie len obyčajnou, ale kardiochirurgičkou. Moje obľúbené hračky boli detské doktorské kufríky, túžila som po ozajstnom fonendoskope. V škole som chodila na zdravotnícky krúžok, učila sa v jazykovej anglicky, v telke s Alenou Heribanovou nemecky a s Janom Rosakom latinsky na druhom programe v sobotu doobeda...napriek prospechu mi kedysi zakázali gymnázium, aj strednú školu ale dovolili SOU s maturitou...a sen sa rozplynul. Kedže matematika mi šla aj celkom logické a technické myslenie mám, už pri dvoch deťoch som sa rozhodla pre strojarinu a motory. Našla som si spojitosť medzi motorom a ľudským telom. Motor je tiež plný súčiastok a pracujú vo vzájomnej symbióze...ak sa jedna pokazí - trpia aj iné a nefunguje to ako má. Tak to ja prirovnávam k ľudskému telu - tiež ak sa nejaká súčiastka pokazí - treba nápravu.
Keď som začala robiť túto prácu a v tejto spoločnosti, zo začiatku som normálne nemala rada víkend a tešila som sa na pondelky dnes sa už smejem z toho... Ale musím povedať, že to bolo správne rozhodnutie, moja práca ma baví, viem ju robiť a teší ma a napĺňa. I keď sen mám...chcela by som ju robiť vo vlastnej firme, ale to sú stráááášneee velikééé vstupné náklady...nuž ale možno raz sa zadarí
Súhlasím s Kamkou: veľmi dobra otázka: akú prácu by som bola ochotná robiť zadarmo? Ja tú svoju áno. Asi je naozaj dobre, začať práve touto formuláciou otázky a podľa toho si určiť priority

určite práca s ľuďmi a v kolektíve, tam kde sa dá využiť organizačný talent a tiež trochu psychológie takže v podstate robím moju "prácu snov" , ale na čo si ťažko zvykám a asi nezvyknem nikdy, to sú klebety a ohováračky a keďže pracujem v takmer čisto ženskom kolektíve, a to dosť veľkom, vyhnúť sa tomu nedá