Kremžská horčica a iné straty

áno ,plnenú papriku

Mne sa nezmenil, skôr môjmu manželovi, ja som taká milá žena :) mám rada pľúcka, uvarím pľúcka či iné vnútornosti, horčicu kupujeme dvojakú - máme každý "svoju" cez víkend, alebo ked sme všetci doma, varím jedlo, kotré chutí nám všetkým, no počas týždna som šéf ja, varím aj to, čo MM veľi nemusí. spolieham sa na to, že sa naje v práci a ak nie, uvarím praženicu aelbo párky, on nie je náročný

Myslim,ze stravovacie navyky zmenil u nas len manzel.Ked mi prvy krat svokra len tak medzi recou prehodila,ze je "fajnovy" a nezje vsetko,spozornela som a ked pokracovala a vymenovala:segedinsky gulas,vlastne akykolvek gulas,paradajkovu polievku,vajickovu polievku,leco,tekvicovy privarok...a bolo toho ozaj dost,len som onemela,pretoze on to vsetko jedava a nikdy mi nepovedal,ze nebude
Hned som sa ho aj spytala,preco mi nepovedal,ze to nema rad?Vraj to nie je pravda,UZ to mam rad-to bola jeho odpoved
Ja nezjem spenatovy privarok,ani drzky,tekvicu na kyslo tiez nemusim,ale varim to,lebo aj manzel,aj chlapci to maju velmi radi.Spenat mi ako taky nevadi,mozem zjest cokolvek spenatove,len to nesmie byt privarok,alebo polievka.Asi taka mala fobia zo skolskych jedalni este...
a horcicu kupujeme aj plnotucnu,aj kremzsku,aj francuzsku,aj s chrenom,medom,podla toho na co a pre koho.zrovna vcera som dokupovala,budem potrebovat na kurca na zajtra.

ked som pred xxx rokmi emigrovala do Nemecka, byvala som u svokry, mala starsiu kucharku,ktora varila pre mna vtedy uplne, ale celkom uplne inac, ako moja mama, nejako ze zdravo, pre mna sucho a nechutno, ale co, nedalo sa nic robit. Neskorsie, ked sme byvali sami, zacala som skusat slovenske recepty,mama mi pisala, co sa ako vari, ja som skusala, nieco MM chutilo, nieco nie. Teraz xx rokov neskorsie, miluje slovensku kuchynu, vdaka nanic mame, skusam, vzdy nieco nove.
Cim sa nas parovy zivot zmenil?; ze sa MM naucil jest stiplavo, ale riadne stiplavo, ja som sa naucila od otca.A este, ze zje cesnak, pred xx rokmi sa triasol iba od slova cesnak, teraz zje langos uz iba s cesnakom.

Aj ja mám pocit, že u nás sa prispôsobil manžel. Keby ho mama vidí. Podľa nej by asi umrel od hladu.
Keď sme sa osamostatnili, to moje varenie nebolo nič moc. Ale rokmi... Naučila som sa variť, dochutiť.... A hlavne naučila som MM jesť cestoviny na rôzne spôsoby, zeleninu (jedol dokonca aj brokolicu, aj keď o tom najprv nevedel), plnenú papriku, palacinky a pod. Jedáva aj polievky, čo doma "nemusel". Len tie prívarky nie a nie...
Bez mučenia sa priznám, že mne ostalo, že klobásu nejem, ani kečup, pečienku, varený kaleráb. Uvarím, ale neokoštujem.
Kupujem kremžskú horčicu, my sme mávali doma obyčajnú, ja francúzsku. Ale ja moc tej horčici nedám.
Ešte ma napdlo, že MM ma naučil jesť cibulu (často) a ja jeho cesnak.

Keď som hladná zjem všetko

Tak ja som prestala jest huby akékoľvek, lebo pre manžela aj tá najjedlejšia je otravou Tak si ich dám len niekedy v reštaurácii alebo si s mamkou uvaríme niečo s hubami, keď sme v BB.
No a manžel prestal byť fajnový, podobne ako fidorkin hlad je sviňa a dačo jesť musí. Ale občas mi povie, že mama to robievala ináč... tak potom konzultujem so švagrinou, že ako to varievali u nich doma

Náš rodinný jedálniček je akýmsi kompromisom medzi kuchyňami našich rodín. Ja som bola takmer do dospelosti dosť "vyberavá",nejedla som údeniny, ryby, ryžu a čo ja viem čo ešte . Svokra je vynikajúca kuchárka , jedli pomerne výdatné a často aj mastnejšie jedlá. Ja som z nášho jedálneho lístka pri mojich mäsožravcoch musela vypustiť špenát, plnenú papriku / mleté mäso nie je v kurze / karfiol si robím viac menej pre seba, rovnako takmer všetky múčne jedlá - palacinky ako dezert-to áno, ale ako druhý chod je to málo , šúlance si robím tiež sama pre seba. Preto, ked sa dostanem niekde do reštaurácie s ponukou denného menu, tak hľadám ryžový nákyp, žemľovku, spomínaný karfiol či vyprážané žampióny a deti si ma doberajú. Manžel odchovaný kopaničiarskou kuchyňou zje čokoľvek, len to nesmie veľmi zaváňať zeleninou. Výborne varí, jediný z rodiny si zase pripravuje vnútornosti. Musel si zvyknúť, že tučnejšie mäso sa u nás nenájde, všetko robím len na oleji. Veľmi má rád strukoviny, my nie až v takej miere. Potešilo ma, keď moju rajčinvú omáčku uprednostnil pred tou od mamy, rovnako môj menej brbľavý majonézový vianočný šalát. Ja, čo som nejedla ryžu takmer celé detstvo, ju mám v hrnci skoro stále /rizoto ale nejeme ani jeden, ak nemusíme/, so zemiakmi to nepreháňam, keď už, tak skôr také z rúry. Od svokry som prebrala kapustové halušky, zemiakovú omáčku. V posledných mesiacoch som už urobila plné lavóre bryndzových halušiek či strapačiek s kapustou, čo sme pred tým nikdy nerobili. Manžel chová králikov, ja ich takmer nejem / mám k nim citovú väzbu / a nedbal by ich mať aj dva razy za týždeň,dúfam, že nebudem musieť niekedy nastrúhať tie jedovaté farbičky (rofl Čo u nás nesmie chýbať je cibuľa, a cesnak -to by bola hotová tragédia

No čo sa týka jedálnička tak mne prospelo naše párove spolužitie. Naučila som sa jesť tlačenku, jaternicu, škvarky a naučila som sa to aj dobre pripraviť
On sa prispôsobil a mal rad aj zeleninové jedla. Našťastie sme niektoré veci nemuseli ani riešiť. Obidvaja sme mali radi špenát ale nie prívarok. Varila som šalatovú a tekvicovú polievku, ktorú som nejedlá, ale on zjedol aj moju babičkinu slivkovú polievku, ktorú mávame aj na Vianoce a taká pikoška - obidvaja sme boli z rodiny, kde sa jedli paradajky aj na sladko, teda s cukrom ako ovocie.
Kupovali sme rôznu horčicu aj kečup, ale to ja veľmi málo.
Asi pred mesiacom som urobila tlačenku a bola som rada, že moje dcéry sa potešili, lebo ja som zistila že už ju znovu až tak nemusím.

Myslím, že jedálniček sa nezmenil, len spôsob varenia. Keďže môj svokor bol vychýrený kuchár, niektoré recepty som vylepšené odkukala od neho, skúsila a keďže boli fakt chutnejšie a lepšie, začala som to variť podľa neho.Ale zase na niektoré jedlá si zvykol manžel odo mňa. Lebo napríklad takú plnenú kapustu (holúbky asi nie?) oni doma nikdy nerobievali, alebo klasickú kapustnicu len z kyslej šťavy zo súdka......Takže sme sa vlastne prispôsobili jeden druhému a varíme to, čo chutí obom.

áno, mak čierny

17 rokov som jedlo s makom nepripravila.

Netvrdím, že mi životne chýba, decká sa najedia v jedálňach, keď ho majú, ale u nás doma sa nenachádza. Manželovi vadí aróma maku, ale neobmedzuje ma, len s tým neprovokujem.

A preto brutálne milujem tie tenučko vyvaľkané makové štrúdle a domáce makové všeličo, bohynku, a svadobné makové koláče...extáza.

Zmenil, ale nebrala by som to ako stratu, skôr ako obohatenie - pribudlo mi do receptov pár položiek, ktoré tam neboli - aj tie holubky, napríklad, a to, čo akože "ubudlo" si vynahrádzam bu%ď v závodnej jedálni (ryžová nákyp, žemľovka a pod.), alebo si to objednávam u mojej mamy (hlavne v lete lečo, alebo aj taký kapor na Vianoce)

Tak pozvy na vtáčie mlieko celú moju rodinu Veru ja som sa ovplyvniť moc nedala, skôr pokúšam manžela s nemäsovým jedlom, či kôprom, ale nenútim. Pribudla do môjho jedálnička bryndzová, či drožďová polievka, čo si veľmi cením.