Kamilka, uži si stužkovú , prajem ti aby to vyšlo tebe aj dcérke, aby ste sa krásne cítili a všetko dobre dopadlo 
Ja som mala stužkovú 30 rokov dozadu, už je to fakt dávno, vtedy sme neriešili šaty, vlasy a tak , pamätám si , že sme mali super program a užili si kopec srandy, hlavne po stužkovej bez rodičov na tkzv. dozvukoch 
Predstužkové prípravy boli u nás tiež super. Tiež rovnako predsedníčkovsky postihnutá som vybavovala všetky tie chobotiny od stravy až po DJa a hlavne vysvetľovala rodičovským zástupcom, prečo DJ stojí to čo stojí 
. Ale fakt stál za to.
Program sme nacvičovávali po poobediach, po škole.
Nástupnú pesničku sme chceli z Levieho kráľa ... neviem prečo triedna nepovolila, tak sme ofúkaní jak malé deti nastupovali na Enya.
A ešte si pamätám, že sme mali nacvičené také spoločné neviemčo ... už si nepamätám či to bola scénka či tanec ( robili sme všetko naraz a vznikla krásna foto, ako 30 užniecelkomdetí si zaháša cigaretu o opätok pravej topánky ... jak spartakiada ).
A pamätám si, že sa tancovala Makarena ... všetci sme nabehli aj obsluhujúci personál ... a kto si pamätá tak šup od stola a ruky na boky ... heeeej makarena! ...
http://www.youtube.com/watch?v=XiBYM6g8Tck
makarena , aj my sme na ňu krepčili
aj my 
Nám ráno pred stužkovou zrazil autobus spolužiaka... Našťastie prežil, aj keď sa dával dohromady niekoľko rokov. Tak to bolo celé trochu poznačené - nič poriadne sme o ňom nevedeli, telefónov bolo len pár, žiadne mobily.
Z programu si pamätam akurát že spolužiaci nacvičovali z Labutieho jazera nejaké tance - nakoniec to bolo aj celkom vtipné, lebo za zrazeného spolužiaka zaskakoval niekto iný a nakoľko to neovládal, vznikali neplánované komické situácie. ešte si spomínam na scenku z Kuba - Anča, ja mám nožík...
No a šaty - presne, také isté ako ja mama aj jedna mama ... Akurať ja som ku nim mala krajšie topánky :)
To ste moc veselé nemali...
Ale inak ma napadlo ... ja som mala šaty od Vás ... z Považskej! A že Trenčín, mesto módy 
.
A ja zo Žiliny :)
Jáj stužková . Sme si strašne mysleli, akí sme už dospelí a svet gombička 
. Páčilo sa mi aké mám pekné šaty, topánky, pamätám sa, že som veľmi chcela k červeným šatám dlhé čierne rukavice a nikde som ich nemohla zohnať. Nakoniec sa mi to podarilo v jednej zabudnutej galantérii za 12 korún . Tá cena ma vtedy riadne šokla, že aké lacné a pri tom štýlové .
Atmosféra bola jedinečná, neopakovateľná
A pesničku ste nespievali?
Klasicky sa u nás v ročníku spieval Elán ... Nie sme zlí.
No a my na truc sme dali totok ... http://www.youtube.com/watch?v=F-OrpBzHp_8
Jasné, Elán musel byť aj s peničkou nie sme zlí 
program, trochu srandy, trochu kultury, ale zaklincovali sme to, ked sme triednej za spevu, ktory bol sprevadzany hrou na klaviri doniesli kazda jednu ruzu, jedna po jednej (bolo nas 35) a bolo to uplne prekvapenie, ktore sme udrzali az do konca utajene
slova tejto kratkej "znelky" boli:
A tak chce, kazdy z nas
zaniest svojej triednej kvet
ved my jej vdacime
za to ze tu spolu stojime...
rozpravalo sa o tom este pol roka, bola z toho dojata, akurat, ze nebol "cely" ucitelsky zbor, teda ucitelky, co nas mali na maturitnych predmetoch, lebo ina trieda si dala stuzkovu ten isty den a u nas boli na zaciatku a vlastne nevideli to najkrajsie...
ale pamatam si, ze asi tyzden, alebo dva pred stuzkou spachal samovrazdu nas telocvikar, super chlap to bol...
Moja stužková bola úžasná..polovicu si nepamatám,lebo som sa s oficialne potvrdeným a rodičom predstaveným frajerom preboskávala na chodbe do skorého rána.... ..potom nás otec napratal do "štaicne"...a polospiačky v polmetrovom snehu viezol 30km domov...Mne to nevadilo,sedela som frajerovi na kolenách,mama preberala cestou spiaceho otca za volantom a spolužiačka vedla vracala do sáčka....bolo to geniálne a nezabudnuteľné zároveň.... 
Ta to sú teda zážitky
Tak drzime prsty, nech vsetko je ako ma byt, nech sa nalada vydari, opatky nepolamu a spomienky len krasne ostanu.
Práve som s údivom skonštatovala, že od mojej i manželovej stužkovej, na ktorej som bola ako "oficiálna" priateľka uplynulo už štvrťstoročie. Bola som rovnako postihnutá spoluorganizátorka,dokona som cestovala takmer 5O km. kvůli gravírovaniu pohárov. Prgram bol vydarený, celá trieda sme mali taký scénický tanček na skladbu od Plavcov Trpasličí svadba, na hlavách také čiapky zo školky.Baby mali perfektné číslo, ako skupina Lojzo speievali triednemu chemikárovi Ný-natý-ženatýýý. Čítali sme častušky na všetkých spolužiakov, boli veľmi vydarené, už vtedy som mala zapálené básnické črevo . Šaty som mala šité, látku sme kupovali v Blave , vtedy v Dome odievania.Na hlave sme mali takmer každá trvalú, vyzerali sme ako naklonované Najdojímavejšie bolo, keď sme pustili pieseň , pri ktorej zhasli svetlá, a my baby sme pri svetle reflektorov stáli a držali v rukách ruže, ktoré sme potom odovzdali našim otcom.
http://www.youtube.com/watch?v=trcQLXnIDYk&feature=player_detailpage
Pre mňa mala stužková aj neuveriteľne romantickú príchuť , boli sme len dve z triedy, ktoré mali na stužkovej partnera, o mne to mnohí najma chalani netušili, že mám známosť, tak boli zaskočení. Dnes MM mi vtedy do ucha pospevoval, že: Do teba, do teba, do teba, zaľúbil sa chlapec. .. Ach jaj, kde tie časy súúúú!
Ešte si spomínam, že sme tam mali neuveriteľne veľa zákuskov, takmer každý priniesol krabicu koláčov, tak nebola šanca to nejako zjesť, domov sme si nosili "výslužky" . Moja mamina vyšívala šerpy pre učiteľov, zapojila som všetkých
Naša stužková bola úžasná...asi ako každá. Už som si užila aj stužkové mojich detí. Je to trochu iná káva ako vlastná.
Čo by kultúrny referent som mala pod palcom celý program....všetkých spolužiakov som natiahla do modrobielych pásikavých tričiek a menčestrákov (rifle mali len VIP z dovozu alebo tuzexu.... ani iná možnsť nebola). Každý sa predstavil sám ....neboli častušky, každý zahral sám seba....bolo to milé a vtipné. Na záver bola básnička, ďakovanie MAME (triednej nápad)....strašný doják. V mojom podaní zaplakal aj matikár....potom mi pri profesorskom tanci lichotil že by odomna čosi také dojemné nečakal
Šaty sme mali dlhé a všetky až na dve výnimky bordové ....to som neriešila. Látku som si priviezla až "hen ze z Plzně" a meniť ju za inú farbu, lebo splývam s davom ani za svet....bordó bola vtedy IN ...slovenský človek zoženie všetko 
Chalani mali zamatové saká a bledé nohavice....pamätá si niekto tú dobu?
Ozaj....ako dopadla dcérina stužková?
Takže podávam hlásenie ako dopadla stužková mojej dcéry.
Začnem radou, bo mne sa najlepšie učí na vlastných chybách. Ak si náhodou kúpite nejaké špeci silonky, tak ako ja, vrelé odporúčam si ich vyskúšť skôr, ako tesne pred odchodom. Nadávala som ako pohan, mysliac si, že celú stužkovú pre istotu presedím. 
Našťastie ma osvietililo a prišla som na inú fintu fňu, zachránil ma iný patent ... 
Netuším na kieho čerta mi tie silonky chceli tvarovať zadok, keď ten jediný mám primeranej veľkosti. Nabudúce budem určite múdrejšia, stačia úplne praobyčajné pančucháče. No to sa dalo predpokladať , keď som si silonky dala na seba tuším po 15 tich rokoch, ak nie viac. 
Dieťa zvládlo prípravu bez újmy na zdraví, len šaty si odniesli prvý prípitok, ale v tom pološere to nebolo také zle.
Aramana, ja som sa neoliala. 
Dieťa ma síce vyhlásilo, za šalenú, keď som mladým zo stola celá nadšená ukradla orechvý košíček. Keď bol tak dobrý. Ale podľa nej som bola za peknú, to je oveľa dôležtejšie, ako že sa musela za mňa miestami hanbiť.
Keď som včera na rodinnom stretnutí vysvetľovala, že mne stačí raz odpiť z činzána a som opitá, čo mi drahý nikdy neverí. Moje dieťa to hneď potvrdilo. "Určite si bola pripitá, však až pri nás bolo počuť tvoj šalený rehot" No ako sa mám nesmiať, keď drahý na mňa škaredo kukal, pri pojedaní koláčikov. A ja na to, "však by som ešte schudla" a on zašveholil, "No, to by som ťa potom na posteli nenašiel ..." a mne viac nebolo treba . Rehlila som sa ako koza.
Ešte v skratke stužková. Kombinácia troch tried žiadna výhra, ale šlo to. Promenáda toľkých krásnych mladých dám, nádherných rób, bola pekným zažitkom. Zvládli sme oficálnu časť,príhovory, odozvdávanie stužiek, program bol zlatý, aby sme večerali okolo desiatej a užili si prvé tanečné kolo asi od pol jedenástej do polnoci. Potom ešte nasledovali častušky - čítanie básničiek a decká mali natočené krásne video o únose triednej knihy. Nakolko sme v sobotu ráno o siedmej cestovali na majstrovstva Slovenska v takewondo, veľké dieťa ani nespalo, domov zo stužkovej sme odcházdali už o pol druhej. Ale bolo dobre, užila som si slávnostnú udalosť svojho dieťaťa, aj svoju prvú večernú róbu aj nádhernú Lenkinu šatku. Moje dietko bolo krásne, verím že spokoné, aj keď maximálne nevyspaté. A dokonca chalani prežili oper nášej najmladšej hviedzy. O dva roky sa teším znova na podobnú udalosť so synom.
no ale skvelé správy!
paraaada, tak ste si to nalezite uzili
Eva
Dakujeme. Hadam spravne- Sroba / kedze tri triedy spolu?/
Dcéra krasavica.
ano
Dnes má moje najstaršie dieťa deň D. Toť len nedávno sa narodilo, malo to 1,9 kg a 43 cm. Dnes jej síce nejak extra viac nie je, ale životaschopná je aj za mňa. Moje deva sa dnes pripravuje na svoj prvý veľky ples Štužkovú.
Trochu s nostalgiou spomínam na tú moju, či ani nie.
No čo už, aj horšie veci sa stávajú
Triedny nám program povolil na poslednú chvíľu, to aby sme sa učili. A tak som si ako predsedníčka triedy, už vtedy som bola švihnutá, užila všetok prípravný chaos. Tuším v piatok doobeda sme mali ešte odovzdávanie stužiek na mestskom úrade. Mne osobne na pripravu na takú slávnostnú udalosť ostala si pol hodina. Žiadna kaderníčka, kozmetička ...
Na stužkovej som zistila, že z takej látky ako mám šaty ja, má ešte jedna deva a aj jedna učiteľka mala niečo podobné .
Ale program sa vydaril, stužková asi tiež. Vypila som kvantum coly a nemohla zaspať veľmi dlho, ani neviem, či kvôli kofeinu, či dojmom. V tých časoch, väčšina spolužiakov nemala 18 rokov, tak sa oficiálne popíjať nemohlo.
Devy krásne, aké sú vaše spomienky na túto významnú udalosť?