šport len tak pre radosť, Čo s fúrou voľného času?, Diskusie

Pamätám si časy, ako školoupovinná, ako bol problém na nejaké školské ihrisko ísť. Lebo pravidlá bezpečnosti - sa ti tam niečo stane a nebol tam dozor. Fakt neviem, ako to majú ošetrené niekde v zahraničí, keď pozeráš tie seriály a tak, tak tie decká sa naháňajú na školskom často.

U nás viem asi o 2 takých pri domoch, ktoré patria mestu. Na nešťastie sú pri miestach, kde si myslia maminy s malými deťmi, že práve ony tam majú byť. Takže občas sa zadarí a hrá sa volejbal, basket, mini futbal. A končí to tak, že ti decko cca 5 rokov vreščí, lebo sa rozhodlo tade behať a niekto doň vrazil. Všetci dohádaní, znechutení. Hneď vedľa je workoutové ihrisko, to tiež ako preliezačka slúži, bárs je tam napísané, že pre osoby od 12 rokov a do 15 s dozorom či jak. Chaloši tam makajú human flag a tak a fakt paráda, keď idú na hranu a zrazu im pomaly po rukách šliapu decké boty.

Nebyť svedkom, neuverím.

Tak ale sú aj pekné chvíle a dá sa tam normálne zahrať, zacvičiť.

No ale deti a šport. Podľa mňa by tie 3 hodiny v škole mať mali.

S deckami som od ich 5tich rokov chodila plávať každý víkend na plavecký kurz. Lebo alergie a nábeh na astmu, tak to zas bolo v rámci zdravia. Vydržali sme do korony - starší už rezal strednú, mladší nastupoval pubertu.

Dneska je to tak, že k plávaniu ako takému sa vrátiť sme už nevrátili. Ono ako plávanie, aby sme sa chápali - to nie, že na kupku, to bola hodina technického makania. Také, že ideme baby opaľovať a loptu hádzať, také dajú v pohode.

No - a mladší objavil pred vyše rokom posilku. Takže tam je telo ako delo, vymakaný. Kondične taky dobrý - ako sa vraví. Bicykel od 10tich rokov takmer denne v daždi, teple, snehu, čo chodil do školy. A najviac sa teší v škole na telesnú.

Starší je lenivý a tak nechápem dodnes ako môže mať lepší čas na tisícke ako ja. Holt - mládí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale stále uvažujem, ako si napísala vetu - nútiť do športov. Ono je to s deckami a športom asi ako s celou výchovou. Len pekne ži - dieťa sa pridá. Ak budeš od malilinka decka chodiť túry, tak decko s tým problém nemá. Jasné, príde puberta a budú vzdory, aj odlúčenie. Aj odmietne ísť.

Ale čo poznám a viem, tak časom sa k pohybu vráti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ide o to, že nie každý z nás dokázal napríklad skákať cez kozu, mali sme spolužiačku, čo to nikdy nedokázala..ale bola dobrá v inom, to som mala na mysli, keď som napísala že nútiť do športov, jasné že aj profesorka pochopila že tá kočka skok cez kozu nedá...mne ide len o to, že keď je niečo povinné väčšinou decká k tomu majú odpor...možno by stačilo zaviesť to komenského "škola hrou" aj pri pohybe a išlo by to samo. a ono keď sa chce tak to ide, aj v našom školstve...dá to len viac námahy a rozmýšľania

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Súhlasím. Mňa bavil volejbal a basket, tanec... Nikdy som sa nevedela šplhať, raz sa mi podarilo vyliezť na tyč, lebo ma nútila učiteľka. Všetky sily som minula na cestu nahor a dole som sa už len zviezla a spálila som si ruky a nohy do krvi.

Cez kozu som sa bála skákať, raz som sa premohla a utrpela som komplikovanú zlomeninu lakťa. Na toto by som rada zabudla, ale na dve operácie, ročnú rehabilitáciu a trvalé následky sa len tak nezabúda.

Takže ja by som decko do žiadneho športu nenútila. Nevravím, že je na škodu mať základy gymnastiky, loptových hier a podobne, to určite nikomu neublíži, ale nútiť deti do niečoho, čo im fakt nejde alebo sa boja, to je strašne zlé.

Pritom som rozhodne nebola decko, čo by sa nehýbalo. Lyžovali sme, chodili na túry, hrali sme bedminton, skákali cez gumu, naháňali sa. To ma bavilo, lebo to bola zábava.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dievčence moje, viem čo chcete povedať a ja s vami nesúhlasím.

Je to o postoji.

V živote som nezabehla na ZŠ ani SŠ 1000cku celú na jeden šup. Kus som vždy dýchavično odkráčala. Nepreskočila som kozu (od 16tich som neskúšala), nevyšplhala sa ani na lane, ani na tyči. Premet som urobila len keď som vykráčala po rebrinách, stojka na hlave sa skončila takmer zlomenými väzmi.

2ku z telesnej som mala sólovú a aj to asi vďaka tomu, že 3ku mi dať nechceli - neviem, či mohli. A telocvikárka nás učila aj matiku a tam som bola - dovolím si tvrdiť, najlepšia z triedy.

Napriek tomu chápem a uznávam potrebu osnov a pravidiel (v hocičom). Smutné je to, že nevieme spracovať neúspech, možno aj tú trojku sólovú, že je to OK, že mi to nejde.

Ja som totižto v živote došla tak ďaleko, že po úraze na basketbale - škaredý faul od spolužiačky vedúci k mamologickým problémom vo veku 16 rokov, ma doviedol k telesnej výchove s úľavami.

A potom som sa v 35tke zobudila a zistila, že pohyb je fajn. Že je skvelý. Že to moje telo napriek všetkému vie odbehnúť 10km s priemerkou 6,30min/km v 40tke, že na lano sa vyšplhám s prehľadom, len treba vedieť techniku. Že pichanie v boku pri behu ide potlačiť, regulovať, že síce strach že sa skydnem, keď vyskakujem na bedňu je v hlave a nie v nohách a keď sa VYROVNAM - nie potlačím - ten strach, že aj nabedňu vyskočím. Že odbicyklujem 140km v pohode a dám aj kopce, kam som bike ako mladšia tlačila, lebo kondička. Možno by som aj tú kozu dnes dala. A tú som pred sebou vtedy prevrhla pri skoku.

Ja by som si priala lepšie motivujúcich telocvikárov a hodiny pohybu naviac. Aby vedeli nadchnúť pre gymnastiku rovnako ako pre beh, či loptové hry. Lebo my, rodičia, sme mali telocvikárov akých sme mali. A odpor k pohybu niektorého druhu tam je. A teda doma nepovieme, " daj sem karimatku, ideme sa učiť stojku, kotúľ. Poď, vylezieme na ten strom spolu."

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale ja vôbec nespochybňujem telesnú. Ale tá forma, akú som zažívala ja, bola jedna katastrofa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja osobne som si perfektný vzťah k rôznym športom vypestovala v dospelosti ... s kamoškami sme robili turistiku, cyklistiku, plávanie, bežky...no a teraz mi "zachutil" aj basket....asi je to o tom, že keď pri pohybe máme srandu a kopu príjemných zážitkov vo výbornej spoločnosti, tak nás baví viac. lebo vtedy sa hýbať CHCEME a nie musíme...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

šport len tak pre radosť

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty