Toto sa mi stalo

Ukradol som zamestnávateľovi zopár minút, aby som sa podelil o jednu príhodu. Je taký smutný čas, skúsim Vás rozveseliť. Nechcem aby bola príliš dlhá, pretože nerád čítam dlhé príspevky, ani správy, ani nič čo je dlhé – žeby nejaká frustrácia? Možno sa usmejete, možno Vás rozosmeje a možno čo ja viem...
Bolo to v roku 2000 alebo 2002? Sám presne neviem. Pamätám si, že som sa učil na skúšku. Teda zatvorený v izbe som pochodoval sem a tam a tam a sem – ešte teraz máme v plávajúcej podlahe chodník. Jednoducho šliapal som chodník. V tom prišiel domov náš synátor a pretože nám chcel urobiť radosť, kúpil dva dobíjacie kupóny na Easy kartu, z čoho logicky vyplýva, že nám chcel zvýšiť kredit. To ešte nevedel, že týmto činom mne zvýši kredit a mojej manželke tlak. Ale poporiadku. Tak ako to býva dobrým zvykom, najskôr je potrebné zotrieť ten strieborný pásik, ktorý ukrýva 14 či koľko miestne číslo, ktoré je zároveň kódom k dobitiu. Ale to dobre viete, nebudem Vás predsa učiť malú násobilku. Tak sme pásik zotreli, dobili sme môj aj manželkin mobil a pekne poďakovali. V tom čase tá odozva (dobite samotné) nebola do pár sekúnd ako dnes. Takže nejaký čas pokým prišla sms o dobití ste museli čakať. Aha už prišla... Mne prišla tá klasická o pár minút – vážený zákazník Váš kredit bol zvýšený o sumu bla, bla, bla a tak. Reku dobre, fajn.
Ale mojej manželke stále sms nechodila. Ja som sa znova ponoril do učenia. Uplynula hodina, dve, tri, možno štyri – nerátal som to. Synátor ľahučko driemal. Ja som mal dvere zatvorené a stránku po stránke som žvachľal informácie. Počujem ako manželka cez dvere stále: ÁÁle Mirinóóóó, mne už kredit nezvýšia. Reku počkaj, buď trpezlivá, ono to príde. Vedel som, že niekedy to trvá naozaj veľmi dlho. Technológie neboli tam, kde dnes. Ale ona stále len svoje. Už ma to dožralo, tak reku no počkaj, veď ja ti podkúrim. Vzal som svoj mobilný telefón a píšem sms-ku s týmto textom: „Vážený zákazník, spoločnosť Eurotel Vám s poľutovaním oznamuje, že Váš kredit nemohol byť zvýšený o príslušnú sumu, pretože sme zistili, že dobijaci kupón bol zakúpený na čiernom trhu“. Zadal som ženine číslo a odoslal. O pár sekúnd prišla vytúžená sms na manželkin telefón. Cez zatvorené dvere počujem s jej typickým akcentom: „no konečne“! Pretože svoju manželku poznám, už som sa škeril, ale smiech som potláčal a pridal som na hlase čítajúc skriptá. Rátam sekundy... Mysľou mi prebleslo- no čo je, čo zabudla čítať? Veď už to musela prečítať. V tom sa moje očakávanie naplnilo! Samozrejme moju sms nedočítala dokonca, kde by zistila, kto je odosielateľ. Počujem. „Boris“!!! kde si kúpil ten kupón??? Boris driemajúc sa asi na tretíkrát reštartol. Koktavo vraví- aale maammina, veď tu tu, vedľa Vás v stánku... Manželka: kde v stánku? na čiernom trhu tu píšu. Čo ma blázniš. Ja už som sa smial až mi tiekli slzy. Boris stále presviedčavo, že ja naozaj, ja som to tu v stánku, ver mi mamina. Myslite, že to skončilo? Kdeže. Manželka otvorila dvere na izbe, kde som sa učil a hneď vraví. Mirino, veď to kúpil niekde na čiernom trhu. Pozri sa. Ja som sa od smiechu zvíjal v kŕčoch a slzy mi stekali po tvári. Do kolien som šiel keď mi vraví už pokojným hlasom. „Ale Mirino, veď kvôli tristo korunám zas nemusíš plakať!. Vtedy som nemohol nabrať dych. Boris vytreštený čumel ako bacil do lekárne. Žena chcela volať Dr. Chocholouška a ja som sa nevedel a nevedel nadýchnuť a vysvetliť... Až po pár minútach vravím, veď prečítaj, prečíta, do do dokonca prečítaj sms. Prečítala... Hádajte čo nasledovalo??? :-} Ahojte.