dedina alebo mesto?

Ja som sa narodila na dedine, uprostred krasnych kopcov (na Sarisi). Nikdy som tu prirodu tak nevnimala, az kym som sa neodstahovala do CR a nezacala zit v meste (Brno). Aj ked je pravda, ze to sidlisko, kde sme tri roky byvali nebolo take klasicke, par metrov od bytovky je velka obora, kde som po prvykrat nazivo videla muflony, dive prasiatka, jelena.. V meste Ale tiez tam bol hluk aut, hromadnej dopravy, vecne hukacky sanitiek, hasicov.. A az potom som zistila, ze najviac mi chybaju tie kopce, na ktore bol z nasej terasy ten nadherny vyhlad, vona orgovanu, spev vtakov, moznost vyjst si s hrncekom kavy na dvor, sadnut pod strom a relaxovat.. Toto mi chyba najviac. Nas prvy vlastny byt je nieco medzi oboma vyssie spomenutymi alternativami - na malom meste, vyhlad do lesov, ale vsetko potrebne na dosah, vzadu za bytovkou fliacik zelene (a parkujuce auta), kde sa ta kava da vypit Ale aj tak mam niekde vzadu sen mat raz vlastny dom, zahradu, kde by sa mohli decka vyblaznit, kde by som pestovala kvietky, bylinky a bio redkvicky Verim, ze sa mi ten sen raz splni

Sen o dome chápem - ja som taký snívala od najútlejšieho detstva a naplnila som si ho v manželstve (keď sme sa s mužom brali, už mal pozemok, na ktorom dnes náš dom stojí ). Žijem síce v meste, ale v jeho okrajovej štvrti, takže je to vlastne ako na dedine - aj spoje k nám chodia presne tak - v "hustej" premávke každých 20 a v "riedkej" každých 30 minút. Najviac zo všetkého asi naozaj oceňujem ten fakt, môcť si sadnúť do záhrady a dať si tam raňajky, kávičku, zorganizovať s priateľmi opekačku.....
Keďže auto mám k dispozícii, nevadí mi určitá odrezanosť a dokonca si ju svojím spôsobom pochvaľujem - ku nám ozaj príde len ten, kto prísť chce, nikto "neotravuje len tak".
Som spokojná, aj keď "na staré kolená" by som si to vedela predstaviť ešte inak - drevenička niekde na samote uprostred lesov - a chodili by ku mne vnúčatá na prázdniny. Veď uvidíme - nie je všetkých dní koniec

Bývali sme v meste, potom vo veľkom meste a teraz bývame v dedine vo vlastnom dome. Pre nás platí jednoznačne: "Najlepšie na koniec!"

My bývame na dedine,je tu velmi pekné okolie,same lesy,skoro to nemá chybu...ale pochadzam z mesta a kym u nasich mozeme ist po rožky do obchodu kludne aj o piatej poobede,tak u nas o desietej ráno najdeš len take "suchare",ale nejde len o rožky,celkovo byvat v meste sa oplati za pracu,pohodlie v bytoch-takmer bez roboty,viacej škol a školok na vyber..a na dedine je vlastny dvor a záhrada na nezaplatenie...to pišem podla seba,lebo mame na okoli susedov co si zahradu zatravnili a maju ju len okrasnu,ale ten pocit ked si ides v nedelu rano natrhat čerstvu zeleninku do polievky,alebo paradajky,papriku či uhorky...teraz si vonku grilujeme a z každeho dvora ide vona grilovaneho od susedov k susedom.Doležite je mat aj dobrych susedov,čo my naštastie máme,z obidvoch stran máme vekovo rovnakych susedov ako my a pomahame si vždy ked niekto niečo potrebuje....s manželom chodíme na hríbiky do hory a ked nerastu tak na prechádzky-tam sa najlepšie porozprávame,mame tri deti a oni s nami chodit už nechcu,starší su v puberte a mala je ešte mala na dlhé prechadzky...tak si to užívame.Celkovo mne sa na dedine páči,aj ked babky-klebetky existuju,ale to si netreba všímat,každa senzácia trvá tri dni...Starší chodia na ihrisko s kamarátmi a s mladšou tam chodim ja na preliezky.Ale deti tu maju menej možností čo sa tyka kružkov...Moja staršia dcera je vyslovene mestsky typ,pochybujem že by ona byvala raz na dedine,ale maš pravdu že asi každy chce to čo nema....

Mám krásny sen - dom a záhrada okolo..nie záhradu s riadkami roboty..nie..Len tráva, dve tri jablone a tráva, na nej rastú lúčné kvety..tráva zelená a moje bosé nohy na nej..zelená trávička,okolo mňa a pri mne moje deti, náš Denynko a slniečko nad hlavou. Kúsok od nás môj drahý opeká zemiačky v pahrebe a slaninku na paličke..
..mám krásny sen..

http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobby

Och NIA, od narodenia žijem v Košiciach, ale od mala som chodila cez prázdniny na dedinu na strednom Slovensku. Na tie chvíle nikdy nezabudnem. Je mi veľmiľúto, že moje deti nemali takú možnosť.
Mojim snom bolo a aj ostane bývať v rodinnom dome či už niekde na okraji mesta alebo v dedinke blízko mesta.
Tam by som nemusela riešiť výťah so zvratkami a minulý týždeň pod schodami obrovská kaluž krvi, tiež hádky susedov a susedku, ku ktorej sa dobíjajú sexuálni partneri.
Moju túžbu sme vyriešili tak, že máme malú chatku neďaleko Košíc a tam si cez víkend zájdeme.

My sme o dome snívali 15 rokov. Už dokončujeme a o mesiac sa sťahujeme na dedinu 5 km vzdialenú od mesta. Neviem sa dočkať, keď sa z domu vraciame do bytu...už mám nechuť. Najmladší vždy plače, nechce sa mu odtiaľ aj keď ho musím celého strčiť do práčky, vrátane topánok pre neho je to na dome raj. Veľkí chalani sa nevedia dočkať svojej vlastnej izby, ja terasy a manžel je na seba pyšný, že toto som vlastnými rukami...
Dúfam, že nám táto eufóra ešte dlho
vydrží.

vyrastala som na dedine, rodinný dom, záhrada. na prázdniny sme chodievali na ešte menšiu dedinu. teraz bývame v podnájme v cca 7tis. meste, to je tak akurát. sú tu 2 parky, rozne akcie pre deti... ale vždy mi chýbala vlastná záhrada, vlastný dom. toto by sa nám malo splniť už TOTO LETO! dostavujeme domček v o polovicu menšom mestečku ako bývame teraz, ale to nevadí. len mi tam bude chýbat taký obchod, čo je otvorený 7 dní v týždni do 20h
na druhú stranu, jedno velkomesto (Prahu) máme skoro za rohom, som v nej 5 dní v týždni. babičky nám zostali na dedine, takže pestrost nám nechýba

No,my bývame v byte Ále raz verím budeme bývať pekne v okrajovej časti mesta,v dome,kde by deti mali vlastné izby,ja veľkú kuchyňu a terasu.Záhradu s pár stromamy,skalkou,hojdačkou a snom mojich detí-bazénom Tak to by sa nám páčilo,nebáť sa,že deti sa na niečom vonku porežú,nájdu striekačku alebo šľapnú do psieho h... A ešte by sme mohli mať futbalovú bránku a basketbalový kôš - deti by asi ani nikam už nechceli

tiez som rodacka z dediny medzi horami.. ale kym som vyrastala v rodinnom dome, kde stale bolo co robit, hlavne okolo domu a na zahrade, zavidela som spoluziackam, ktore byvali v panelakoch. Neskutocne som sa tesila, ked som sa vydala a dostali sme svoj vlastny byt a este k tomu vo velkomeste... a teraz, cim som starsia, tym viacej ma to taha naspät do chalupky v dedinke pod horou... ked som u mami, tak cely vikend, pokial pocasie dovoli, presedime vonku, grilujeme, opalujeme sa... je to naozaj uzasny pocit

NIA123- ja by som menila život v meste za život na vidieku. Je tam kľud, krásne, tá vôňa... áno, kvôli vôni by som tam šla. Naposledy sme boli na vidieku a bol tam tak čistý vzduch, že som vôbec nekýchala, nekašľala, nerozbolelo ma hrdlo, proste nič... nejaké pele lietali okolo a ja som ani len nos nemala zapchatý ... a v meste? Necítim nič, len nos ma štípe, kýcham . A je tu strašný hluk, smrad,...
Ale... keby sme sa presťahovali mimo- problém práca, škôlka, školy...
Ale stále to bude môj sen a snáď sa to nejako bude dať skĺbiť .

Ja som vyrastla,na dedine a ako dieťa,som stále vravela,že nikdy už na dedine bývať nebudem,len v meste.Lebo v meste je to pohodlnejšie,máte všetko po ruke,máte menej práce,prídete si v zime do teplučkého bytíku,máte vačší výber škôl,škôliek,môžte dávať deti,na všeliaké krúžky,bez toho aby ste ich vozili,do mesta vzdialeného 20 km(takto som bývala,od mesta).Ráno som musela vstavať o 3:45 h.keď som išla na rannú(na šiestu),bolo to na nervy. Vydala som sa,kúpili sme si v meste byt,pekne ho prerobili a som spokojná,ale...Už začínam túžiť,po dome zo záhradou,kde by sa mali vyšantil do sýta a ja by som si popíjala kávičku,na lavičke,to mi chýba.Síce si to vynahradím u rodičov alebo svokrovcov.Manžel túži veľmi po dome a stale vraví,že raz si ho určite postaví.Všetko má svoje za a proti.Ja by som najradšej brala dom v meste alebo v okolí mesta.

takisto som si prezila aj mesto aj dedinu..vsetko ma svoje pre aj proti...ideal je podla mna rodinny dom na kraji mesta.Je dolezite, aby ten dom bol tvojim domovom. Pokial nemate moznost zit v dome, tak si skuste prenajat alebo kupit chatu niekde nedaleko mesta v peknom prostredi.Vela mojich znamych to takto riesi. Cez tyzden je dobre, aby boli deti blizko skoly, mali moznost roznych aktivit, kruzkov a cez vikend hura za certsvym vzduchom a tichom ci prirodou, grilovanim, pokojom.

Ja som do 14rokov vyrastala na dedine,bolo super krásna príroda,behanie po lúkach,kúpanie v potoku,chdila som pásť husi zo sestrou a bratom,krásne spomienky.Ako dieťa som túžila bývať v činžiaku hlavne preto aby sme mali balkon,to bolo pre mňa niečo úžastné.Potom rodčia postavili dom v meste ale žiaľ bez balkonu.Je to také menšie mesto,náš dom je v takej zástavbe rodinných dmčekov tak to je skoro ako na dedine.Jednou etapou môjho života bolo,keď som sa vydala do Čiech bývali sme tam najskôr na dedine potom v meste ale to nebolo nikdy mojím domovom.Nedokázala som si predstaviť,že by som tam mala prežiť celý svoj život, umierala som túžbou po domove a trvalo mi to 6 rokov než som môjho muža prehovorila aby sme sa presťahovali na Slovensko.Tiež nahrali tomu tragické udalosti v našej rodine,že maminka zostala sama vo veľkom dome a tak sme sa presťahovali do rodičovského domu kde žijeme doteraz.Manžel si nemal problem zvyknúť a ja som spokojná tiež.Máme domček s dvorom a záhradkou a ja by som už nemenila ani za činžiak s balkonom

Žijem na dedine, pred pár rokmi ma to ťahalo do mesta.. Teraz keď mám deti, tak by som nemenila za nič.. Kľud, nemusím sa báť, všetci sa viacmenej poznáme, kdyby něco, tak susedky povedia.. Som rada, že som, kde som

Ja som tiež taký -cestovateľ- . Narodila som sa v meste, vyrastala na dedine a teraz žijem v meste. Ešte možno mesiac . Manžel ma presvedčil na stavbu domu, nevedel si zvyknúť na život v byte. Kočky, čím viac sa to blíži, tým viac sa mi nechce . Je mi smutno, že musím odísť z môjho bytíku. Kúpila som si ho sama, poprerábali sme ho podľa mojich predstáv, všetko mám poruke. Dcéry to tu tiež milujú, len drobec chce na dedinu. Ten plače ked ho nasilu pcháme do auta a ideme domov. Dúfam, že si zvykneme na život na dedine a nový dom si tiež obľúbime. Kávička na záhrade má niečo do seba, ale tej roboty okolo

Konvalinka
Jeeej, prepáč. Som myslela, že sa pýtaš na veľkosť dediny . Bývam v LV. Myslíš stretko v Komjaticiach? Na tú akciu sa celkom teším, aj ked neviem či sa tam ešte niekto okrem mňa chystá

Ja som dedinský clovek.Nemenila by som.Chodila som niekolko rokov okolo jedného domceka a ochkala nad ním.A viete co?Podarilo sa nám ho kúpit.Chce to menšie prerábky.Ale má aj dvor a velkú záhradu,kde naša slecna pobehuje.Pre mna je úzasný zivot na dedine.Má to aj urcité nevýhody.Ale to má aj zivot v meste.A môj relax/ak sa dá/?Na dvore sedenie a kávicka v ruke,slniecko na oblohe...

no ja som zila odjakziva na dedine aj ked detstvo na dedine v cinziaku a teraz cca 3 roky uz v rodinnom domceku..ale tahalo ma to dost do mesta..ja som ten typ cloveka co sa neraad hrabe v zemi a tak..nejak moc nemusiim zaahradku..ale uz si zvykaam,co narobiim.. ale ako vravia mnohii vsetko maa svoje za a proti...

ja pochadzam tiez z dediny asi tak 700obyvatelov a moj manzel z dediny 120 obyvatelov po svadbe sme sa nastahovali na samotu za dedinou s 3 malymi detmi,ked podrastli a bolo treba s nimi o skolky kupili sme si 3 izbovy byt v dedine v ktorom sme vydrzali necely rok,katastrofa pocujte vsetko ,aj co nechcete nakoniec sme postavili dom na dedine,kedze som taka cestovatelka vydrzali sme v nom 2roky a sup do zahranicia ,kde sme skoncili v byte rovno na krizovatke.museli sme to 2 roky pretrpiet a teraz byvame prvy krat v meste 25tis,obyv.ale na okraji pri lese,super.takze po tychto cestovatelskych exper imentoch sme konecne spokojny Dom pri lese,na okraji mesta je podla mna super!!

Do 5r som zila v meste a potom sme sa zo zahranicia pestahovali do SR na dedinu.Rodicia tuna kupili starsi dom a tak do mojej svadby som zila na dedine.Vo svojich 23r som isla za nevestu do maleho mesta a o dva roky sme dostali nas vytuzeny byt - v meste.Tak velmi som bola stastna,ze budeme konecne sami,ze som vobec neuvazovala nad tym ci "byt alebo dom"- "mesto alebo dedina".Moj muz bol aj je za mesto a na dedinu by som ho nikdy nedostala,no co uz???
Mame oboje,zijeme v meste a na dedine travim s mamou leta v nasej chalupke. Mam to tam rada,su tam moje mozole,pot,a strasne vela starosti.....ked tam nie sme kazdy vikend,tak potom mi ide vyvalit bok a ledvy chodim....zahradka si pyta svoje a stary dom tiez.Ten musite stale udrziavat,pridu silne dazde,vetry...vela snehu a vzdy musite ist ratovat.
O dom,stary ci novy sa musite stale starat....pri novom mate par rokov pokoj,ale casom udrzbu potrebuje aj ten.Ak mate manzela,ktory vsetko obstara,pomahate si v rodine,susedia,priatelia navzajom je to vyhra ale ak nie,su to starosti navyse a dnes to nie lacna zalezitost.
ja si to na chalupe uzivam,mam zivot na dedine velmi rada aj ludi,susedov...nevadi mi to,ze kazdy-kazdemu vidi do hrnca mozno preto,ze tam nie som dlhsie,len tie leta ale zas na druhej strane sa mi paci ta spolupatricnost,ochota pomoct,zaujem,v mestach je vacsia anonymita,ktora je bohuzial niekedy aj na skodu.
Novy domcek z okrasnou zahradkou podla feng suej je aj mojim snom-ale iba snom
Este jedna vec je velkou pravdou....pokial je clovek mlady,vie sa o dom postrat a ma dost financii tak to ide....ale pre starsich,ktori maju urcity pocet diagnoz je uz zatazou a pravdou je,ze deti v dome s rodicmi casto neziju,lebo chcu mat svoje a casto pomoc od deti nemozu ocakavat.....lebo napriklad ziju daleko alebo v meste.
Ja si tie leta nesmierne uzivam......aj ked mam tie mozole, kto ich nema? ale ked sa pozriem okolo seba,mam z toho prekrasny pocit,lebo vidim ako moja maminka na tej chalupe ozije a je na par mesiacov po dlhej zime stastnejsia
V meste je lepsia vybavenost ako na dedine a na dedine je lepsia pohoda-klud,cisty vzduch ako v meste...tak si vyberte?ja som za oboje

Ja som mensina - mestsky tip... Ak ste niekto vcera videli tu cast Sexu v meste co sla na CT tak Carrie - to som ja Od narodenia zijem cca 10 min. od centra. Velmi rada chodim k rodine na dedinu ale len tak na vikend. Nebavi ma praca na zahrade a z domacich zvierat mam fobiu. MM so svokrom ma uz rok prehovaraju na dom asi 20 km od mojho rodneho mesta. Na zelanie mojho svokra do mna pol rodiny byvajucej na dedine huci ake je uzasne byvat v rodinnom dome a ako by sa oni v byte zblaznili. Ak na to niekedy pristupim tak len kvoli malej - pre deti je urcite lepsie vyrastat na dedine. Ale ja fakt neviem ci by som si zvykla a ci by ma to po par mesiacoch netahalo spat do mesta. Pre mna by bolo idealne to co tu uz niekto spominal - byt v centre mesta a vikendovy domcek na dedine

Polárka,tá samota u lesa aj mna táááák láka ,ale viem že nehrozííí ...a tiež najlepšie bez susedov ,aj ked susedovcoch máme super /ale vadí mi že je chalupa pri chalupe / a o všetkom majú prehlad - to vieš odchody a príchody ...V paneláku by som nemohla žit - ako píšeš hora betonu ,a žiadna záhrada,kvetinky,príroda - to by nebolo nič pre mna ...ja milujem všetko živé a krásne ...

ROky bývam v paneláku kde nepočujete len to čo počuť od susedov nechcete a aj ja už túžim po rodinnom domčeku. Len neviem či by som si na dedine zvykla .Predsa je to iný život. Na dedine sa každý s každým pozná a neviem ako berú takýchto prisťahovalcov.

No tu čo teraz bývam,je to príjemnejšie,ako v bytovke.Tu je každému jedno,ako si žijeme.Ludia sa zdravia,sú priatelský.V bytovke sa veru každý do každého staral.Takže je to rôzne.Niekde je lepšie na dedine,inde v meste.Susedov si vybrať nemôžeš.Pre pokoj sme sa nasťahovali k lesu.Ale vôbec tu nie sme sami.

v mojom ,,predstavovacom,, blogu som písala, ze som mestská pipka co sa nastahovala na dedinu a po 2 rokoch žitia tu
zistujem, že pre mna je ideálne mať rodinný dom(novostavbu, aby sa tam nič nekazili) s nádychom starinky(milujem staré domy, ktoré žijú)v centre mesta (ktoré ma naplňa energiou a mam všetko po ruke) s obrovskou záhradou (ktorá ma bude deliť od všetkého ruchu)
som asi náročná....že?...
uskromním sa s tým, čo mám.....

Ja som urobila najhoršiu vec akú som mohla urobiť. Ano, po boji je každý generál.Teraz to už viem aj ja.Bývali sme v troizbovom byte. Krásnom byte, v dobrej lokalite,v mmeste,všade blízko. Neďaleko sme mali jazero, taká rekreačná zona,bolo kde vyjsť. Blízko škola,škôlka,potraviny,poliklinika,lekáreň,obchody....proste sídlisko s veľmi dobrou občianskou vybavenosťou. Ale každý dookola :ako je super mať rodinný dom, na dedine je kľud,záhradka, malý sa bude mať kde vybehať na dvore. V práci sa tiež každý len buduje.... Všade som počúvala samé chválospevy na rodinné domy a bývanie na dedine. A d toho ešte moja matka. tá tiež len dom,dom,dom.

Tak sme sa teda zbudovali. 15km od mesta,obaja sme s manželom motorizovaný, pozemok som zdedila, svoj byt aj matkin sme predali a postavili dom s tým,že matka je s nami. Nič horšie so nemohla urobiť!!!!Nikdy som nemala ísť bývať do domu.NIe pre každého je bývanie v dome. Manžel,syn aj baba si to tu nevedia vynachváliť. Cítia sa tu dobre.Ale ja...................................okamžite by som sa vrátila domov. Ja to tu dosova nenávidím.Nič ma tu nebaví.Mám pocit akoby mi ukradli domov. Všade ďaleko. Potrebuješ kvapky do nosa? Sadni do auta a bež do mesta.Hoci si táto dedina dáva štatút mestskej časti nie je tu nič.NIe je tu pošta,bankomat,normálne potraviny,lekáreň. Jediné čo je tu dobré je materská škôlka. Tá je asi vďaka riadieteľke naozaj na úrovni. Ale syn tu nemá kamatátov.Ke´d vyjde zo škôlky,tak ideme do domu,alebo na krúžky a nemá sa s kým hrať. Ja som postracala kamaratky,prerušili sa väzby odchodom z mesta a tým,že robím na smeny som v dome oveľa viac ako manžel.Malý je stále sám. Ja sa tu cítim ako na lazoch a je mi veľmi,veľmi ťažko. Veľmi si vyčítam,že som odiša z bytu. Nikdy som nemala opustiť mesto. Toto ticho a samota ma asi zabije.Poviete:predaj dom a vráť sa. Nemôžem. Matka mi nikdy nedá súhlas s predajom,manžel sa tu cíti dobre(konečne má kde skladovať motorku) a malému je to zatiaľ jedno. Moja najväčšia životná cchyba,ktorú si nikdy neodpustím. A žiaľ nemám východisko. Nemám prachy,aby som si kupila byt v meste kde sme bývali. Začínam to tu strašne nenávidieť a nič ma tu nebaví. Bývame tu necelý rok. Muž mi vraví nech vydržím,že si zvyknem.Ale ja si tu nikdy nezvyknem.

najlepsie riesenie je dedina hned vedla mesta tak by ste mali aj klud a do mesta blizko, len sa treba dopredu zmierit s tym, ze stravite v aute omnoho viac casu ako kym ste byvali v meste a nie vsetko na dedine zozenies ale aj mna vzdy lakal dedinsky zivot, mozno sa mi to raz aj podari

Na dedinu by som asi nesla neviem. Moze to byt sice vacsi klud ale zas kolko casu stravi clovek v aute cestovanim za banalnymi vecami ktore ma v meste na dosah. Som clovek ktory nerad zbytocne straca cas a potrebuje mat vsetko po ruke

tema velmi dobra ja sice byvam v meste ale keby mozem prestahovala by som sa na dedinu tuzim po domceku klude raz za cas si okopat zahradku a raz za cas sa previest do mesta na nakupy no podla mna idealny takyto zivot

Mne by asi mesto chýbalo. Neviem ako nepoviem, na dedine môže byť taký väčší kľud ale mne by mesto chýbalo. Je tu viac obchodov, všetko je a dosah ruky a neviem či by sa mi chcelo za všetkým cestovať

Ak by som mohla išla by som na dedinu. Neviem, možno by mi mesto začalo chýbať a viac by som sa asi nacestovala ale tak vyskúšala by som to. Musí to byť taký iný život ako v meste a aj deti podľa mňa majú na dedine lepší priestor na život.

Ja byvam na dedine a do mesta by som nesla. Mame tu vsetko a ked nieco potrebujem zbehnem si do mesta. Vobec mi nechyba ten mestsky ruch. Tu je klud zahradka proste vsetko. Je to vec nazoru a prisposobenia sa.

Ja som žila celý život v meste ale posledné dva roky žijeme s priateľom na dedine. Jedno aj druhé ma svoje výhody aj nevýhody. Aj keď som "srdcom meštianka", nie je zlé mať hneď za domom hory. Deti sa tu kľudne môžu hrať aj na ceste, stačí na ne sem tam pozrieť z okna. Pokiaľ máte auto a nemusíte sa spoliehať na autobusy alebo vlaky tak nie je problém. Hocikedy sa môžete vybrať do mesta keď vám zachýba :)

@nikca22 ako vravis ono to moze po case chybat bud jedno alebo druhe ale ide skor o to ako sa clovek dokaze prisposobit danej lokalite najlepsie je mozno byvat v meste a mat chalupu na dedine len na to treba velky rozpocet

No tak ja si neviem predstavit ze by som mala z mesta odist. Nepoviem ze na dedine je isto vacsi klud ako v meste ale mne by sa nechcelo stale dochadzat za niecim ak mozem mat takto v meste vsetko pekne po ruke

tak my byvame na dedine a nevymenila by som ten klud za ruch velkomesta. uz sme tak byvali a som rada, ze sme sa rozhodli nakoniec prestahovat na dedinu, takto nam to lepsie vyhovuje a mame tu vsetko co potrebujeme

Keby sa dalo vyskusat jedno aj druhe a potom by sa mohol clovek rozhodnut preto, co mu najviac vyhovuje, len vieme ze to tak nefunguje. Zalezi od cloveka v akom prostredi podla mna vyrastal

Je pravda že v meste je všetko po ruke ale aj som stále za tú dedinu, neviem si predstaviť že by som sa bála pustiť dieťa von na dvor samé alebo že by mi stále pod oknami behali nejaké autá, čerstvý vzduch je čerstvý vzduch :)

tiez som nad tym kedysi premyslala, ci by nebolo fajn sa prestahovat niekam na dedinu, no zatial si to neviem predsatavit, ze by som odisla z mesta. mam tu vsetko co potrebujem a hlavne to mam kedykolvek po ruke

tak ja byvam v mete ale na takom okraji, ze sa niekedy citim, ako keby som byvala na dedine. kazde ma svoje pre ale aj proti a niektori ludia prilis dlho hladajku miesto, kde by sa mohli cititi ako doma. no mne to takto uplne vyhovuje