Som pochopila...

Stretnutie zo školy. Po mnohých a mnohých rokoch. Dokonca sa už sporadicky začínajú objavovať aj vnúčatá.

Nejak som tušila, že stretnem aj moju obrovskú tajnú lásku. Ach jaj, bola som úplne zbláznená. Je síce pravda, že tak decentne , tak len tuším, že aspoň on o tom niečo vedel :) Mala som pocit, že by som pre neho dokázala čokoľvek, že on je ten jediný a pravý. Nádherne platonický vzťah

On si ale vybral spolužiačku a vysvetlil mi to - jej rodičia boli "zazobaní".

Dlhe, naozaj dlhé roky som to nedokázala pochopiť. Prečo ona a nie ja? Dokonca som sa vypracovala tak, že som ho dokázala stretnúť v mase ľudí na niekoľkodňovej výstave - opakovane sme sa stretali a on mi rozpraval o svojich malých deťoch...

Po rokoch som stretla môjho manžela a nejak to pre mňa trochu zapadlo. Ale stretnutie spomienky oprášilo. Prišiel aj on. Chviľu som mala pocit, že to so mnou zamáve. Doma zrazu v jednej chvíli mi to cele nejak zapadlo do seba.

Bol úžasný - ale všetko, čo som na ňom obdivovala má aj môj manžel. Sranda je, že majú rovnaké meno, chodili do rovnakého ročníka, sú podobní...
Ale, zrazu som jasne videla, že ten môj manžel má aj niečo naviac. Jednoducho sa dokaže o mňa postarať inak, ako sa stará moja bývalá láska o svoju manželku. A to je pre mňa to dôležité a potrebné.

Tak mi po rokoch došlo, že mi najskôr bolo ukázané, aha, pozri, toto je pre teba dôležité. Ale tvoj čas ešte neprišiel, ešte musíš chvíľku počkať - pre teba mám nachystané niečo lepšie.

Všetko v našich životoch másvoj čas. Prichádzajú mnohé veci, ktoré nechápeme, vzpierame sa. Máme svoje riešenia. A až neskôr možno pochopíme, prečo sa to či ono stalo. Prečo sme stretli práve toho človeka, ktorého sme stretli.
A niektore veci nám ostanú asi aj utajené.