12. jul , Lenka kde mas hlavu ?

12. jul 1985.

Stala som sa maminkou, narodil sa mi  chlapcek, drobec mal len 3006 g a nadherne velke ocka, pre mna bol to najkrajsie babatko na svete 

Teraz ma moj syn 31 rokov , je z neho uzasny mlady muz , ma svoju skvelu rodinku, zlatucku manzelku a dvoch fantastickych nezbednikov a som na nich vsetkych moooc hrda a velmi ich lubim.

12. jul 2016

Budicek o 6 tej a rychly presun na Klenovu. Caka ma dalsia chemoterapia. Mala som mat uz minuly tyzden, ale mala som zle vysledky z krvi , tak som dostala lieky na pecen a liecbu mi zatial na tyzden prerusili.

Cestu sme absolvovali v pohode, nakolko su dovolenky, tak neboli ziadne dopravne zapchy. Na krv sa mi uslo ciselko 11. Moc som sa potesila, lebo minule razy som mala cisla 85, 37 a 33 , cakanie kym sa pacient dostane najprv do ambulancie po recept a potom do aplikatorne na infuzku, byva nekonecne.. prvy krat to bolo dokopy vyse 10 hodin!

Tak som si myslela, ze teraz by to mohlo byt v pohode a tak okolo 13-14 sme doma.

No bolo to len moje zbozne prianie. Sestricka si brala pacientov do ambulancie podla mne neznameho kluca, ale oslovovala ich krsnymi menami...tak to bolo jasne

Sto krat som mala chut, tam zaklopat, nastvana , ze na mna zabudli, ale manzel ma utesoval a rozptyloval, za aj tak si nepomozem, nemozem odtial zdrhnut ako som uz v zlosti mala chut, musim to vydrzat a liecit sa. Tak som rezignovane bezmocne cakala ,kedy sa konecne dostanem dnu. Uz bolo skoro 13 hod, ked som sa postavila k dveram, ze hned, ked sa otvoria,ze sa pokusim slusne, napriek tomu ako som bola poriadne nahnevana, opytat, ci na mna predsa len nezabudli. Ale to uz ma sestricka volala dnu.

Vysledky z krvi, sice neboli dobre, ale boli o moc lepsie, tak mi pani doktorka rozlozila chemo na viac krat slabsie davky, aby to pecen zvladla. Takze namiesto planovanych 6 ich budem mat 16 a z toho poslednych 9 namiesto trojtyzdnovych budem tam chodit kazdy tyzden. No mam sa na co tesit!!!!  Hrozne je nielen to nekonecne cakanie a uplny zabity cely den, ale aj po kazdej chemo sa necitim bohvieako a takych 5 dni a noci skoro nonostop prespim. A popritom potrebujem aj robit. Aspon vyplaty a dphcky, no netusim, ako sa to bude dat zvladat...  a po tom vsetkom este  2mesiace kazdy den radioterapiu.

Ach, tak velmi by som chcela posunut cas, tak o rok alebo o dva dopredu, nech uz to mam za sebou a zacnem zit normalne !

12. jul vecer. 

Este kym som relativne v pohode rozhodli sme sa pozriet sestru, ma zlateho vnucika Lukina, take slniecko, ktore nas vzdy rozosmeje, byvaju asi 5 minut od nas. 

Tesili sa nam MM sa s malym jasil, my ostatni sme sa na nich bavili, krasny vecer.

Mna akurat trochu premohla unava a ani neviem ako dala som na gauci mikrospanok.

Ked som sa prebrala, zosuchla sa mi satka z hlavy a maly Lukinko pozrel na mna tymi svojimi krasnymi kukadlami, ze Lenka kde mas hlavu? Drobec chcel povedat, ze vlasy... vybuchli sme vsetci do smiechu. Maly ma hladkal po hlave a zase, ze kde mam hlavu?

Tak som mu povedala, ze som chora a vlasky mi vypadali, ale ked sa uzdravim, tak mi zase narastu. Chvilku na hladkal po tej mojej holej makovicke a potom sme sa zase blaznili. Prezila som sice blby den, ale nadherny vecer.

Pripadam si ako na hojdacke, raz je super a potom ...no nic moc.

Ale prezit to musim, nic ine mi nezostava.

Ale som moc stastna, za mam skvelu rodinku a vsetci mi moc pomahaju

Chvilku som hore a uz zase mi klipkaju oci.

Dievcata prajem vam krasny letny den a ked vam bude niekedy tazko, povedzte si, ze to je v pohode, ze zase vykukne slniecko a bude dobre