Ako som dnes bola po 39 rokoch v škôlke

Už nejakú dobu tvrdím, že môj život je zvláštny.....kto ma pozná osobne vie presne o čom hovorím......dnes som sa rozhodla, že začnem písať blogy......o živote......
Ten prvý som nazvala ...“ako som dnes bola po 39 rokoch v škôlke“
Dnes ráno mi volá kamarátka či by som je nemohla pomôcť a či by som nevyzdvihla jej  dieťatko zo škôlky a nezaniesla ho na krúžok. Hovorím jasné v pohode má to len jeden problém ja som 39 rokov nebola v škôlke..........možno Vám to príde smiešne ale ja som fakt od svojho detstva v škôlke nebola......:-) Nám bezdetným ženám táto bežná súčasť života je žiaľ neznáma.........a prišla som na to až dnes....doteraz som nad tým vôbec nerozmýšľala.......
Hovorím ok pôjdem ale netuším kde je škôlka, netuším kde je krúžok pošli mi prosím manuál do mailu.....čo mám ako urobiť.......

Prišiel mail......asi by som ho tu mala uverejniť......:-) nasmiali by ste sa ako ja .....pri Terne odbočíš doľava....prvý retardér na ňom doľava......potom škôlka v pravo......no fakt super manuál.......vyrazila som do škôlky s papierom v ruke ....:-) nech mi niečo neujde z toho všetkého čo mám urobiť......:-)  Podľa manuálu nachádzam dlhú chodbu na konci trieda žabky.....:-) Učiteľka o mne vie......dievčatko ma spoznáva beží oproti mne hodí sa na mňa....takže jasný dôkaz že nie som únosca......:-) Učiteľka si všimne papier v ruke a pýta sa „manuál?“ áno usmejem sa ale nie je mi ešte do smiechu tých vecí čo mám ešte nezabudnúť je veľa......dievčatko sa má ísť vycikať....má si umyť ruky.....prezuť sa obliecť, nemáme zabudnúť ruksak v skrinke......čítam z manuálu......:-)

Chcem ju obuť.......dieťa odmieta „ja sa viem obuť....“  sadnem si na mini lavičku a toto ma dostalo......som v škôlke po 39 rokoch......snažím sa viesť komunikáciu.....na stene krásne obrázky......pýtam sa to si kreslila ty? „Nevieš čítať? toto som kreslila ja!“ 
Dieťatko sa pýta čo to mám za papier vysvetľujem, že nám mamina napísala čo máme urobiť.......

V tom dievčatko hovorí....“urob mi vlasy“ ale toto v manuáli nebolo...:-(.......ja som mala dlhé vlasy pred 39 rokmi v škôlke......čo tým myslela? Čo mám urobiť....?..bože.....dávam jej dole gumičku vyrábam nový cop......určite nie je na správnej časti hlávky...:-)...bojím sa aby som ju moc neťahala ....nedaj bože aby nezačala plakať to by som nezvládla........malá sa chytí za hlávku povie „dobre ideme“........cestou zo škôlky sa jej snažím vysvetliť že ruksak zoberiem ja....malá vyhráva.......dáva si ho na chrbát.....Vychádzame pred škôlku.......malá evidentne vidí,  že by ma mala viesť ......že neviem kam....:-) zastaví sa a povie „daj mi ruku“  asi najsilnejší emocionálny zážitok na veľmi dlho pre mňa.....držíme sa za ruky a kráčame k autu......pýtam sa čo papala na obed nevie ale bolo to dobré......:-)

Nastúpime do auta.......mám inštrukcie kam ísť......malá ma zaskočí.....tuto cúvaj......teraz  Klaudi tam ako ide autobus.......a potom zase tam ako ide ten autobus a hneď za rohom zastav.....( jej mamina tvrdila, že cestu asi nebude poznať) poznala......Prichádzame na krúžok....prezlieka sa celú dobu komunikujeme....váľa sa po zemi.....predvádza sa samozrejme hovorím jej, že sa hovorí, že bude pršať keď sa váľa......povie mi úplne vážne že za dážď môže boh....a aj za to že žijeme.....bože v tejto komunikácii ja nie som doma......:-)....potom dieťa vybieha na dvor....ja letím za ňou.....dvor nie je v pokynoch......ja mám strach aby sa jej niečo nestalo.....Vraciame sa dnu prichádza trénerka.....tiež o mne vie vidí manuál v ruke......tiež to komentuje s úsmevom.....:-)

Sľúbi mi že sa o malú postará......odchádzam........Táto pol hodina mi dnes dala veľmi veľa.......v tomto  ťažkom období ktoré mám.........Niekto to beriete ako samozrejmosť.....Ale ja musím napísať.......vážte si aj tieto bežné chvíle.......niekomu ako som ja nie sú dopriate.....:-(
Večer mi volá kamarátka a ďakuje.........nemá za čo .......poďakovať musím ja.........