Dobre ranko, tak som si vcera pozrela program ,,Pestunka,,..Resp. chvilu som pozrela, potom som to nezvladla. 
Vedela som, ze s detmi to nieje lahke, ze niektore deti su nezvladnutelne, ale ak ste vcera videli ako sa spraval ten chlapec cestou do skolky, hadzanie o zem, skriekanie a kopance do maminy aj pestunky a ludi naokolo.Bolo mi hrozne, sucitila som s tou maminou. Prave pri takychto situaciach si uvedomim aka som stastna zena. Moj maly ma sice obcasne excesy ako kazdy z nas, tiez nema kompletnu rodinu, ale je uzasny. Je to pidi chodiaci intelektual, ukecany, hyperaktivny, citlivy chlapcek.O polnoci somnou riesi temu typu: ,,Mamik, prepac, nechcel som sa kopat do brucha,ked som bol este v babatko
,, pripadne mami, prosim ta,neukazuj mi fotky ked si ma nosila v bruchu, ja ta nechcem vidiet taku nafuknutu 
. Potom kracame mestom, pobeha somnou vsetky urady, pozrie sa namna a povie mi, ze ma chut ist na pizzu ale nie taku co si spravime doma ale ma chut ist somnou do restauracie 
. Tam sedi a komentuje okoloiducich sposobom:,,Mami, prosim ta, ta tetka kde sa tam trepe?,, . Rano a vecer ma pohladka a povie mi, ze ma ma rad. Nieje namne prilis naviazany a je to aj uzasny sinter, ktory je natlakovany energiou aj o polnoci, no nevadi. Hlavne, ze je aky je, ze je zdravy, ze zatial neprejavuje krizu z toho, ze s jeho ocinom nezijeme spolu a ze je to dobre dieta. Vcera sa mi vsak po programe Pestunka miliontykrat potvrdilo, ze dieta velmi vstrebava nase pocity, nase vztahy, nase emocie. Aj na drobitku vidim ako sa meni, ked som nervozna, protivna, nesvoja, vystrasena. Akoby sa to na neho prenasalo.Tak si to v poslednej dobe zakazujem, ucim sa ovladat svoje pocity, uz len kvoli nemu, pretoze si nezasluzi trapenie a zasluzi si len vela vela lasky, potom ju aj spokojne rozdava. 
Dasa ahoj, no mne stacilo vidiet to, co to dieta robilo s tou matkou..Zrazu som si povedala, ze vobec neviem akoby som reagovala, pri takom jeho amoku.Myslim si, ze tam by ziadne objatie, laskanie nezabrali, pretoze v jeho amoku by mi tak maximalne povybijal zuby. Neviem ako by som si pomohla s takymto spravanim dietata. Moj syn maval take amoky / nie az take prehnane ako to dieta v TV/ ale to mal asi dva roky. Obcas skratoval. A tiez to bolo podla mna o tom, ze som odisla od jeho ocina, bola som v psychickej nepohode a prenasala som to na neho.On nezvladal prechod od neho kumne. No odkedy som zmenila postoj k jeho ocinovi a beriem ho ako priatela, travime cas aj spolocne, napriklad niekedy nakup, ci kava v meste aj s drobcom, maly sa velmi zmenil. Ale s maminou sme vcera riesili, ze keby mi dieta chytilo taky amok ako to vcera v TV a takto by domna kopal...neviem, ci by mi nepraskli nervy a nebranila by som sa viac ako ta mamina v TV..Vobec neviem aka by bola moja reakcia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, presne si to vystihla, v momente, ako si ty zvladla svoj postoj k otcovi, aj smoky poľavili. A to bolo podľa mňa posolstvo. O čom treba rozmýšľať. Inak, tie deti potom v tej relácii zvládli, chlapec prišiel do školky úplne v pohode. Ak som tomu dobre rozumela, tak mal o rok odloženú dochádzku.
Inak, mne by sa dosť pozdavalo, keby týmto rodinám pomáhali dlhodobo. Nie dva týždne, ale mesiac, dva, pol roka. A nemuselo by to vobec byť pod dohľadom kamier. iba aby nakoniec povedali, ako sa situácia vyvíjala ďalej a či to rodičia zvládli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura, tiež som to pozerala, ale prvé ma hneď napadlo podľa prejavov, že tam je porucha, čo neskôr potvrdila aj pestúnka. My sme mohli nazrieť len na televíziou vybraté útržky zo života, ale myslím si, že život s diagnózou ADHD a porucha pozornosti je veľmi náročný. Súhlasím s tým, že deti absorbujú do seba všetky láskavosti aj nezhody rodičov a filtrujú ich spôsobom v tom veku im vlastným. Len nezabudnime na to, že ten chlapček nie je úplne zdravý.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
NEviem prečo, ale pri takýchto reláciách mám pocit, že ide viac o rodičov ako o deti. Preto ich ani nepozerám. Osobne keď niečo vo výchove nevieme zvládnuť, tak sa poradím s psychologičkou alebo iným odborníkom. Veľa mi pomôže pohľad nezainteresovaného na problém.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu Fanny1000 - ten chlapček nie je úplne zdravý. ja som síce tú reláciu nepozerala, ale z príspevkov som úplne jasne pochopila o čo išlo..No, hlavne asi preto, lebo mám také niečo doma. a to už takmer 14 rokov - ADHD, asi aj bipolárna afektívna porucha, porucha sústredenia, koncentrácie, správania...riešime "poctivo" psycholog, psychiater, špeciálny pedagog, psychoterapeut...Som z toho nekonečne vyčerpaná. Ťažko zvládame /alebo vôbec nezvládame/ školu, amoky sú u nás na dennom poriadku.... . Vlastne ani neviem, ako toto všetko skončí. Všetky maminy, ktoré máte to šťastie, že máte zdravé deti, naozaj si to vážte, ďakujte Bohu a tešte sa spolu s nimi... Najhoršie na týchto deťoch o ktorých píšeme je, že ich choroba navonok nie je viditeľná - a všetci ktorí nás nepoznajú majú dojem, že ich zle vychovávame...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priznám, nevidela som začiatok, ale môj pocit z toho celého bol v tom, že hlavný problém boli rodičia. Rozdelili (s požehnaním súdu) dvojičky a robili si vzájomné zle pri výmene detí, pri ich spoločnom styku. A z toho pramenili problémy.
Máš veľk pravdu, že všetko na deti vedomky, činevedomky prenášame. Tie naše pocity, hnevy... Ale aj radosti, pokoj, vyrovnanosť.