Človek mieni, pán Boh mení, alebo nekrič hop, kým ti nepreskočí - či nepreskočíš - či teba nepreskočí?
Kto?
No možno aj Zubatá.
Ale poďme pekne poporiadku.
Od minulého roku (vlastne asi aj 2 roky) si tu ja brúsim zuby na rakúsko - taliansku cestu na bicykli Alpe Adriu.
Už som sa zastrájala, už som sa vyhrážala a najnovšie zmierlivo som si ju sľubovala.
Aj som natrafila na ochotu mladšieho decka ísť so mnou. Však akože 4 dni s matkou v postmenopauze na bicykli, ktorý bude hlavným a jediným poslaním 4 dní (ešte jesť sa a spať) a pritom si prebrať život v hlave zľava z prava alebo teda nechať všetko tak a len proste prežívať jak taká sasanka či jednobunkovec bez nervovej sústavy - to teda chce odvahu.
Tak sme (čítaj SOM) bookla lístky na vlak a tešila sa na máj.
A potom to začalo. Moja zlomená ruka. Len čo som dala dolu sádru a začala rehabilitovať, pre istotu si manžel doprial zdravotnú práceneschopnosť tiež. Šťastie v nešťastí - hoci seriozne vážna diagnóza - všetko momentálne vyzerám, že by malo byť ako láskavé nakopnutie do zadnej časti, aby sa o seba staral.
A aby sme sa starali vlastne my všetci o seba.
Preto tu aj píšem tento odkaz.
Ľudia - neblbnime. Starajme sa o seba.
Počúvajme svoje telo. Keď mi nerobí dobre laktóza, tak nebudem žrať ten jogurt, aj keby mal milión správnych baktérií. Lebo mi ide brucho ako balón nafúknuť - čo o tom, poprdkám, ale tá bolesť nafúknutého brucha je absolútne zbytočná. Keď ma bolia kríže, tak nesedím, idem, kráčam, hýbem sa. Keď mám nervy, tak nežerem. Snažím sa nájsť si ventilček. A keď som unavená, tak spím. Cez deň. Hocikedy. No a čo, že neumytý riad, neopraté prádlo a bordel. Moje zdravie je viac ako čisté kachličky.
A tvoje zdravie je ešte viac ako dobrý pocit z plného bruška držkovej.
Ciev máte síce dosť, ale je to konečná. Cholesterol, DNA, infarkt, cukrovka, mozgová príhoda, úrazy ale aj rakovina.
Všetko to berte ako láskavé napomenutia, že ste sa prestali starať o seba.
Že ste neboli dostatočne sebecký a zabudli ste na seba.
Na svoju dušu.
Na svoje telo.
Takže ak máte v pláne preventívku - choďte tam. Ak nemáte, ale máte na ňu nárok, objednajte sa.
Keď nič iné - dostanete čierne na bielom to, čo možno cítite, len si to nechcete priznať.
Buď že to dávate skvele a teda neni čo riešiť.
Alebo že je na čase sa mať dostatočne rád.
No a ja - ja idem booknuť ešte lístky na vlak z Trenčína do Viedne a trochu potrénovať kopčeky.
Ďakujeeeeem.
Čo sa výletu týka - otvorili mi už tunele. Tak sa brutálne teším, lebo toho som sa bála, že nás vyvedú na jednom úseku na náhradné cesty a do toho sa mi s deckom teda nechce.
Síce decko má takmer 19, aj je šofér, tak pravidlá cestnej premávky ovláda, ale či by som sa ja ovládala, keby nešiel podľa nich a nemala by som nervy, to je teda otázne. 🤣
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však toto, tých nechcených upozornení chodí dosť. Už ich len počúvať a prehodnotiť čo má zmysel a čo nie? V mojom aktuálnom duševnom rozpoložení mi stále sladké dáva zmysel, cholesterol, ne cholesterol, horšie ak ho nemám doma 🤣 Ešte, že mám štvornohého osobného trénera.
Nech sa ti darí s kopečkami aj výlet podarí podľa predstáv, pozitívnych. ☺️