Marcel z malého mesta ...

Pred pár dňami som sa skoro po roku vybrala na pracovný výlet do Bratislavy. Ozaj už dozrel čas. V pokluse som zmenežovala domácnosť, aby som si s veľkou úľavou sadla v KE do vlaku a užila svojich 5 hodín pokoja. 

Začítala som sa do knihy, tradične, rozprávočka pre veľké ženy ...Tentokrát bola dokonca zo súčastnosti.  Hlavná hrdinka, spoluriadila veľkú "rodinnú" firmu, sieť obchodných domov ... Netuším, prečo mala autorka knihy, veľkú potrebu rozpisovať celú tu skoro korporátnu mašinériu a jej fungovanie, dosť dopodrobna. Hlavný "geroj", tiež vlastnil menšie impérium, pri ňom to našťastie nešlo až do takých detailov.  No  dobre, také v živote nemám, však neuškodí vedieť, že aj iný svet existuje, ako ten môj doma na dzedzine skoro sama so sebou ... 

Okolo Vrútok som Aramane, skoro za jazdy časopisy Torty od mamy vyhadzovala . Aby som zastávku neprepásla, sledovala som výnimočne aj dianie okolo seba. Však bolo na čase. Na Vysoké Tatry okolo mňa ma Aramana upozorňovala pri sledovaní mapy ŽSR. 

Tak som v tej prítomnosti okrem krás Slovenska, aj  útržky rozhovoru spolucestujúcej zachytila. Vyzeralo na nejakú vysokopostavenú manažérku, ani nie tak vizuálom, ako komunikáciou zrejme s kolegyňou po telefóne. Nebolo to až také ako v tej rozprávočke, ale pre mňa stále z inej planéty ....

Len kus som dumala, nad vlastnou "malosťou", nie je to tens právny výraz, ale nemá k nemu ďaleko. Nejakých 15 rokov doma so  štyrmi deťmi, s malým prelínaním 13 rokov práca z domu ....Neskôr pribudli aj online kolegyne, ale ja a "šéf," úplna, ale úplna katastrófa ...

Nočnú Bratislavu a presúvanie MHD mám už celkom v malíčku, čo som dva roky chodila na synove rodičovské ... Voľajako som sa aj vyspala u staršieho synátora .... A ráno som sa vybrala na prechádzku tuším najrozostavanejšou časťou Bratislavy.

Len taká malá foto z mobilu na ilustráciu.  Tých rozostavaných budov, okolo autobusovej stanice bolo kvantum.

V Petit Presse som absolvovala vcelku neplánovane exkurziu po všetkých oddeleniach.   Samozrejme pomedzi prácu ... Potrebovala som zo tri zelené čaje, kvantum magnézia, aby som bola aspoň kus v bdelom stave.  Ale na obede som bola, však to sviatok,  ani som variť nemusela ... , aj sme voľačo poriešili?  

Pred cestou domov, som ešte nakukla k Dunaju. Ten mám rada, vody bolo celkom dosť. 

Tak už len teraz rozmýšľam, z akého uhla sa mám na to všetko pozerať. Ako mi je dobre v malej zašitej dedinke, s krásnymi výhľadmi, skoro sama sebe paňou ... Až na každodenné varenie, ešte stále taxikárčenie ... Je to fajn, teoreticky nie som pod tlakom, nemám midráky voľajakého šéfa, nepríjemných kolegov, ktorí sa možno práve zle vyspali? .... Len mi asi ľudia chýbajú , toršku. Na druhej strane si uvedomujem, že v tomto som stará, aby som zvládla zmenu, predovšetkým čo sa týka, systému a pravidiel .... 

Už si len vychutnať ako mi je dobre.