Môj život

http://www.youtube.com/watch?v=w_DKWlrA24k&feature=relmfu
Toto mi vždy pomôže, keď mám dni ako tento. Už len čakám, keby sa mi zobudí moje najmenšie zlatíčko(3mesačné), aby som jej dala papkať a tiež odpadnem.Môj prostredný anjelik(1,5 ročný) je chorý a tak sa dožadoval mamky celý deň. A naviac, najtaršieho (6 ročného) mi nemal kto vybrať zo školy, tak mamka s celou osádkou sa predierala cez celé mesto, aby nám tam nenocoval.
Ale cestou sme sa zastavili v meste na Mikuláša. Deťúrencom očká zažiarili ako vianočný stromček. Aj prostredný zabudol, že je chorý. Keď sme sa vrátili, behom 10 minút všetci odpadli do postele. To bol skvelý nápad. Manžel chvíľu za nimi. A ja mám tichúčko a rozmýšlam, čo by som bez nich robila.
Rozmýšlam, ako tie moje deťuchy prišli na svet. Prvý sa narodil ako slobodnej mamičke. Prežili sme koliky, ťažšie chvíle osamote,ale i kopec smiechu a nekonečných otázok prečo svet funguje ako funguje. A teraz je z neho malý študent triedy pre nadané deti.A otázky nie a nie prestať
Ten druhý prišiel ako prekvapenie už do kompletnej rodinky,keď už sme si mysleli, že budeme mať jedináčika. Teraz je z neho živé striebro, len pre zmenu nechce ani slovíčko z úst vypustiť.
Tretia princeznička bola ešte väčšie prekvapenie,ktoré prišlo rok po druhorodenom. Teraz začína na nás hádzať tie svoje nekonečne krásne bezzubé úsmevy.
A z tichej domácnosti sa stal domov plný smiechu, niekedy i slzičiek.
A to som vždy chcela sa venovať kariére, slovo deti predo mnou radšej nikto nespomínal.
No čo by sme bez nich robili.Ja si to neviem ani predstaviť. Zmenili mi celý život.Bez nich by zo mňa nebolo to čo je.
Ešte že ich mám. Hlavne, keď spia