Toto potrebujem asi nielen ja

Dnes som počúvala článok, áno aj také sa dá, od jedného psychoanalytika psychoterapeuta - Únava ako nástroj moci. Autor rozoberá súčasné dianie, nielen u nás, z pohľadu nášho psychického rozpoloženia. Spomína, že to čo robia mnohí vysokopostavení politici - šírenie strachu, nenávisti, chaosu, hroziaceho nebezpečenstva, nie je vôbec náhodné, ale úplne cielené. Pretože práve takáto atmosféra v spoločnosti, okrem všetkých tých negatívnych emócii, spôsobuje únavu, paralýzu. A človek keď je dostatočne unavený, otupený, nielen že prestáva bojovať za dobré veci, rezignuje na zápas so zlom, ktoré sa šíri okolo nás. Vzdáva aj vlastné kritické myslenie poď tiažou sveta , zmieruje sa s vlastnou bezmocnosťou aj so stavom spoločnosti, s ktorým sa predtým nijak nestotožňoval. Rozmýšľam, čo zaznelo na záver. Na jednu myšlienku som si spomenula. Môžme si skúsiť zapisovať, čo sme každý deň urobili, aby sme po nejakej dobe zistili, že až taký bezmocní nie sme, teda v tých svojich životoch. Ale jasné dôležití sú ľudia okolo nás a aj malé veci, ktoré môžeme spraviť. Napríklad podporiť omamy. 🙂

A odpoveď na tento článok prišla poobede v podobe rozhovoru s Richardom Gerom, ktorý bol v podstate promom k celovečernému dokumentárnemu filmu Múdrosť šťastia s tibetským Dalajlamom. Informácie o spomínanom filme som zachytila už skôr, ale toto bol moment, keď som si konečne pozrela aj trailer. Idem pozrieť kedy bude v kine u nás, lebo ako napovedá krátke video, dokument prináša odpovede, ako nespadnúť do bezmocnej únavy a zachovať si v dnešnej zložitej dobe, čo najviac pokoja v duši a zdravého rozumu.