Možno to poznáte

.... niekam sa vám veľmi nechce, keď si predstavíte, čo všetko je  s tým spojené ...., ale keď sa zadarí ....

To je môj prípad a určite nie zriedkavý. Osmy mesiac chodievam vo štvrtky cvičiť cchi kung a tai cchi. Dva v jednom. Aj keď vždy radšej hovorím, len o cchi kungu, pretože to sú také jednoduché "zdravotné" cviky, pri ktorých nemusím veľmi rozmýšľať, ktorá ruka je ľavá, noha pravá. Toto cvičenie som si skúsila už pred troma rokmi. Malo na mňa blahodárne účinky, ale odradila ma nutnosť riešiť koordináciu pohybov. Spomínaná ľavá, pravá ruka, noha a ešte keď každá robí niečo iné.  Po celodennom riešení kadečoho som už som vôbec, ale vôbec, nechcela rozmýšľať nad čímkoľvek.

Tentoraz som začala cvičiť v skupine začiatočníkov úplne od samého začiatku, nie v závere ako predtým. Dokonca sa ku mne pridala aj najstaršia deva, priam zázrak, my dve sme ako nebo a zem. Zrazu som nemala  problémy s koordináciou, postupovali sme ozaj pozvoľne, donekonečna opakovali to isté, ideálne pre mňa. Teraz mám zas iný problém, byť tu a teraz, neutekať s myšlienkami kade ľahšie.

Však aj teraz som voľakde utiekla.... Minulý týždeň som znova riešila, nechce sa mi, trepať  15km do mesta a ešte do centra. (To sa väčšinou hodinku predtým z mesta vraciam, keď riešim najmladšiu devu, školu, krúžok, nákupy) Aj som sa tam v dopravnej špičke dotrepala, nenašla som však miesto na parkovanie. Keď som konečne zaparkovala kus ďalej, jasné v hodine dvanástej, pre zmenu tam nebol funkčný automat na parkovné...  Maturovala som s sms-kou. Už by som aj mohla vedieť akú má moje auto ŠPZ. Meškala som, skoro ako vždy. Aspoň som sa vyhla debate o tom, kto koľko cvičil počas týždňa. Navadí, dobíjam energiu v záhrade ...

Ešte úvodnú tretinu z dvojhodinového cvičenia, som riešila, že stačilo. Dochodím, čo mám zaplatené a končím ... Ešte kus som špekulovala, kým mi začalo dochádzať, ako mi to robí dobre. Jasné nie to špiritizovanie, ale samotné cvičenie.  Moja hlava sa začala postupne upokojovať, telo preberať k životu, ponaťahovala som všetky šľachy, svaly. Vytešovala som sa z toho, ako ovládam svoje končatiny (žiaden zázrak, cviky pre začiatočníkov sú ozaj jednoduché), ale mne sa to ráta. Na záver relax na podložke.., ešte sa musím naučiť vydržať v polovypnutom stave.

Cestou domov mám chuť spievať. Vychutnávam si čaro májového večera, to už je úplne iná jazda, prázdne cesty, zrelaxovaná hlava, telo ...Už viem, že také cvičenie by som si mala dopriať do dôchodku a ešte ďalej ... Jasné raz do týždňa nestačí, treba aj iný, aj doma ... Ale pozastavenie sa, mix meditácie, a dôkladného zväčša bezbolestivého precvičenia celého tela, pevnej vôle pri státi stromu ... stojí za hriech. Minimálne ako prvá pomoc.