Náš syn podnikateľ

Hovorí sa, že buď máš obchodného ducha v sebe alebo nie. Nuž ak je tvrdenie pravdou, tak doma mám teda riadneho pána podnikateľa.

Ešte nevedel počítať, ale peniaze mu problém teda nerobili. Síce každú mincu spočítal ako korunu, keďže nepoznal hodnotu, čo ma vždy pobavilo a bolo to vtipné.

Peniaze si vždy odkladá a šetrí, už si tak našetril na LCD televízor, na tablet :) šikovný.

Včera ma prekvapil zaujímavým nápadom, čo by teda mňa nenapadlo a zostala som pekne prekvapená. Keďže bývame v rodinnom dome a teraz som robila malilinkú rekonštrukciu v záhrade, zostal mi nejaký kovový odpad, ktorý som uložila v jednom kútiku, že keď nám pristavia na jeseň veľkokapacitný kontajner, tak to tam vyhodím.

Prišiel za mnou, že to odvezieme do zberu - padla mi teda sánka. Argumentoval, že je tam toho dosť ťažkých vecí, nezabudol mi pripomenúť, že máme ešte v pivnici starý liatinový radiator a starú práčku po starkej a len to zavadzia. S čím sa nedalo iné len a len súhlasne prikyvovať. Teda kul ma za horúca a vypočítavanie sa nezastavilo: pokračoval - tie kovové rúry zo starého plotu, to pletivo, to hento to tamto - veď vieš ako sa hneváš, keď je neporiadok v záhrade...ani nadýchnuť mi nedal. Mal už aj vymyslené ako to odvezieme. Tú otázku mi ani nedal vysloviť. Po vyrátaní cenných artiklov, spustil: v našom aute sa to nedá odviezť - mám sedan, tak zober z roboty dodávku a pôjdeme.

Nuž predstava, že vo vysokých odpätkoch na dodávke pojdem odovzdávať do zberu železný šrot sa mi celkom nevidí, ale tak už som sľúbila

Večer som ešte jemne skúsila argumentovať, že ako tam pôjdem, a on pohotovo odpovedal: že na smetisko ti nevadí ísť vyhodiť smeti? Lebo je pravdou, že keď potriedim staré veci, nahádžem do vriec a vyveziem na riadnu skládku, ktorá patrí spoločnosti, čo nám vyváža kontajnere.

Náš mladý pán podnikateľ zaspal so spokojným úsmevom na tvári s vidinou nového laptopu, ktorý mi vraj aj požičia, keď budem platiť účty. Tak účty treba platiť, to musím uznať. Teda do toho zberu s ním určite pôjdem.