Sledovala som reláciu, kde pán, čo žije bez jedla rozprával o našich strachoch. A o tom, ako nás zväzujú.
Tak sa mi vynorili spomienky. Naozaj mám pocit, že celý život ma sprevádzajú strachy. Je to dokonca jedna z prvých spomienok v živote, ktorú mám. Keď som bola malá, kým boli rodičia v práci, starala sa o mňa babka. A ona bola naša rodinná tragédka (mala za sebou ťažký život siroty). Takže katastrofami nás krmila denne. Bola som fakt malá, chodila som v kuchyni popod stôl v podstate na stojaka a len to si pamätám "keď ma nebudeš posluchať, tak v lete zomriem" (mmch zomrela o viac ako 30 rokov neskôr :) )
Úplne najhorší strach v mojom živote bol asi po narodení syna. Bol drobný, nechcel ťahať a ja som mala problem s odstriekaním mlieka, ale snažila som sa. . A môj hlavný strach bol ten, či sa mi podarí do najbližšieho termínu vydolovať zo seba tých pár mililitrov mlieka pre neho. Ten pocit ma tuším máta dodnes.
Potom som mala aj rôzne absurdné strachy :) Napríklad v istom období môjho života som používala farebné penové tužidlo na vlasy. A dosť som sa umárala tým, čo budem robiť, keď ho prestanú vyrábať 
Už ani neviem, jak toto skončilo - ale určite prišiel ten čas.
Strachy ma naozaj dosť ovládajú aj keď teda snažím sa s tým žiť a minimalizovať to.
A čo vaše strachy? Ovládajú vás? Alebo viete s nimi zatočiť?
Ja keď som v lese, na poli alebo na lúke, mám strach z hadov. Vyrástla som v lese a už od detstva to bola pre mňa strašidelná predstava, že niekde uvidím hada, nedajbože na neho skočím....Tento strach vo mne pretrváva dodnes. 
Bŕŕŕŕŕŕŕ, bojím, bojím, bojím.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...tak čosi by sa našlo. 
Určite aj katastrofy, aj blbci, aj nejaká absurdita, keď čosi spôsobí. Človek sa snaží podvedome vyhýbať podobným veciam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám takú divnú fóbiu. Bojím sa, že keď budem mať dieťa a budem ho niesť na rukách, tak mu udriem hlavu o zárubňu dverí. Pritom som sa už detí nanosila a nikdy som sa toho nebála. Len občas ma prepadne takáto myšlienka a je mi to nepríjemné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Oj ale ano. Strachy su a aj boli.
A najlepsie je sa vediet vystresovat do mdlob alebo aspon do zaludocnych vredov 
.
A asi najhorsie ostat nepochopena.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bývam na 7. poschodí a moja mama s tým mala vždy problém, obrovský strach z výšky. Keď sa mi narodila dcéra a mala asi tak dva týždne, tak nás v noci zobudil telefonát od mamy, ktorá od strachu nemohla spať, aby som, prepánajána, nenechávala okno na spálni otvorené, aby tá malá z neho nevypadla, pripomínam, mala vtedy dva týždne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak tvoja babka bola ozaj expert, na to ako nejednat s dietatom
Pamatam si, ze som ako male dieta prerevala zopar vecerov na temu, co bude ked zomriem. Neviem ako som sa k nemu dopracovala, ale preslo ma to.
Rozmyslam, z coho mam strach teraz, snazim sa take k sebe nepustat, nepestovat, aj ked je mi jasne, ze nik take nerobi vedome, skor je to podvedomy pocit. Ak si spomeniem napisem.
Ale som zbabelec, mam obavy pozerat "skarede" filmy, nepozeram ich preventivne, bude to strach, alebo mam len dost zdraveho rozumu.